21. novembra 2024 | 12:14

Minúta | 21. novembra 2024 | 12:14

Bratislavský zoznam pamätihodností sa rozšíri o 37 nových položiek

Do zoznamu pamätihodností navrhuje Mestský ústav ochrany pamiatok (MÚOP) každoročne položky podľa kritérií významu pre hlavné mesto i jedinečnosti v rámci svojej skupiny.

„Okrem hodnoty, jedinečnosti a významu má štatút pamätihodnosti ten význam, že napríklad pri cintorínoch chráni hrob významných osobností pred zrušením. V prípade výtvarných diel zvýhodňuje žiadosť o dotáciu pri obnove diela," priblížil riaditeľ MÚOP Ivo Štassel.

Tohtoročná aktualizácia obsahuje stavbu, budovu starej fary pri kostole sv. Margity v Lamači a štyri výtvarné diela v Petržalke vrátane pomníka Antona Bernoláka a Štefana Moyzesa. Zvyšok tvoria pamätné hroby s náhrobkom na cintoríne Slávičie údolie (sektor Park), na Martinskom cintoríne či v Krematóriu (urnový háj).

Ide o spisovateľov, básnikov, maliarov, sochárov, architektov, hokejistu, slovenského jazykovedca či politikov.Je medzi nimi napríklad politik a hlavný predstaviteľ Pražskej jari v roku 1968 Alexander Dubček, hokejový brankár Vlado Dzurilla či bývalý hlavný architekt mesta Bratislava Štefan Šľachta.

Ale tiež spisovateľ Emo Bohúň, letci Ján Ambruš a Otto Smik, spisovatelia Ján Poničan a Dominik Tatarka, básnici Andrej Plávka, Rudolf Fabry, Emil Boleslav Lukáč či Ján Kostra, prozaik a politický pracovník Vladimír Mináč, herec a režisér Andrej Bagar, maliar Janko Alexy, sochár Vincent Hložník či záhradný architekt Alfonz Torma.

Celomestská evidencia má v súčasnosti viac ako 620 položiek.

(tasr)

21. novembra 2024 | 11:14

Minúta | 21. novembra 2024 | 11:14

V súvislosti s tragédiou na železničnej stanici v Srbsku zadržali 11 ľudí

Podozriví, ktorých identitu nezverejnili, sú podľa prokuratúry v Novom Sade obvinení z trestných činov proti verejnej bezpečnosti, ohrozenia verejnosti či neregulárnych stavebných prác, píše agentúra AP.

Dôvodom je prístrešok železničnej stanice v meste na severe Srbska, ktorý sa 1. novembra pre nedostatočnú statiku zrútil a zabil celkovo 15 ľudí. Srbské médiá oznámili, že medzi zadržanými je údajne aj exminister dopravy a výstavby Goran Vesić, ktorý po zmienenom nešťastí zo svojej funkcie odstúpil.

Tragédia vyvolala vlnu kritiky v celom Srbsku a protesty v Novom Sade aj v hlavnom meste Belehrad. Demonštranti požadovali vyvodenie zodpovednosti. Mnohí Srbi sa domnievajú, že príčinou zrútenia betónového prístrešku je korupcia a nedostatok transparentnosti stavebných projektov, čo súvisí s nedbalosťou pri renovácii stanice.

Budova železničnej stanice z roku 1964 prešla v posledných rokoch rozsiahlou rekonštrukciou, ktorú realizovalo konzorcium dvoch čínskych, jednej maďarskej a jednej francúzskej spoločnosti, samotného prístrešku sa však renovácia netýkala. Posledné rekonštrukčné práce sa skončili v júli tohto roka.

Opoziční poslanci a ďalší demonštranti sa v stredu už tretí deň po sebe zišli pred budovou súdu v Novom Sade, kde sa dostali do potýčok s políciou. Žiadali vyvodenie zodpovednosti za tragédiu a tiež prepustenie aktivistov, ktorých zadržali počas predchádzajúcich protestov.

V reakcii na tragédiu už odstúpili dvaja ministri – zmienený minister výstavby Vesić a minister obchodu Tomislav Momirović, ktorý bol ministrom výstavby v rokoch 2020 až 2022, čiže v období, keď sa rekonštrukcia stanice začala. Odstúpila už aj šéfka srbskej štátnej železničnej spoločnosti Jelena Tanaskovićová.

Demonštranti vyzývajú na odstúpenie aj premiéra Miloša Vučevića i starostu Nového Sadu Milana Djurića. Opozícia a časť verejnosti taktiež požaduje zverejnenie zmlúv so spoločnosťami, ktoré sa podieľali na zmienenej rekonštrukcii stanice.

(tasr)

21. novembra 2024 | 11:12

Minúta | 21. novembra 2024 | 11:12

Britská vláda znížila rozpočet na obranu o pol miliardy libier

V deň prvého použitia britských rakiet dlhého doletu Storm Shadow na ruskú Kurskú oblasť oznámil minister obrany John Healey zrušenie šiestich masívnych programov ozbrojených síl vrátane dronových jednotiek námorníctva.

Labouristický minister v stredajšom vystúpení v parlamente povedal, že rezort zrušil pokračovanie financovania pre údržbu a vývoj prieskumných dronov Watchkeeper, vrtuľníkov triedy Chinook a Puma, no aj veľkých výsadkových krížnikov triedy Albion a Bulwark, ktoré slúžia ako výsadkové doky pre námornú pechotu.

Celková hodnota týchto programov je podľa denníka Telegraph takmer 500 miliónov libier (viac ako 600 miliónov eur), minister Healey sa tak stal terčom mimoriadnej kritiky, okrem iných aj zo strany svojho predchodcu.

Exminister Ben Wallace za Konzervatívnu stranu pre Telegraph napísal, že Spojené kráľovstvo znižuje financovanie ozbrojených síl v čase, keď „celý svet robí opak“, a označil to za „čisté bláznovstvo“. Jeho obavy zopakoval aj tieňový minister obrany [kontrolná funkcia v parlamente, pozn. red.] James Cartlidge.

„V deň, keď je zrejmé, že hrozby pre našu krajinu sú čoraz väčšie, je to ten najhorší možný čas na oznámenie podstatných škrtov v našich kapacitách,“ reagoval.

Healey oznámil rozsiahle škrty v ten istý deň, ako Ukrajina použila rakety britsko-francúzskej výroby Storm Shadow na údajný vojenský objekt v blízkosti obce Marjino v ruskej Kurskej oblasti, kam ozbrojené sily Ukrajiny 6. augusta vpadli v rámci prekvapivej pozemnej operácie. V utorok zas Ukrajinci použili na susednú ruskú Brianskú oblasť americké rakety dlhého doletu ATACMS.

(sab)

21. novembra 2024 | 11:07

Minúta | 21. novembra 2024 | 11:07

Zahraničné organizácie znepokojuje odstrel medveďov, píšu Tarabovi i Šefčovičovi

Iniciatíva pre veľké šelmy v Európe (LCIE) a Medzinárodná asociácia pre výskum a manažment medveďov (IBA) v liste z 15. novembra varujú, že slovenské opatrenia proti medveďom môžu byť v rozpore s legislatívou Európskej únie.

Organizácie adresovali list slovenskému ministerstvu životného prostredia, konkrétne aj ministrovi Tomášovi Tarabovi, ale i Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie (EK) pre životné prostredie a na vedomie tiež podpredsedovi EK Marošovi Šefčovičovi, ktorý má v exekutíve EÚ dočasne na starosti aj tento rezort.

Spomínané organizácie v liste píšu, že sú si vedomé situácie s útokmi medveďov na ľudí na Slovensku, a za určitých podmienok pripúšťajú odstrel týchto šeliem. Takéto rozhodnutie však podľa nich musí byť založené na vedeckých poznatkoch a zároveň nemôže pri tom dôjsť k porušeniu právne záväzných predpisov.

Nedávno prijaté opatrenia na Slovensku podľa nich tieto podmienky nespĺňajú. Týka sa to Manuálu pre ochranný odstrel medveďa hnedého, prijatého v marci, ktorý "neobsahuje presné definície problémového správania sa medveďov a primerané protokoly pri reakcii na rôzne incidenty a scenáre". Obávajú sa, že prístup Slovenska môže byť taktiež v rozpore so smernicou EÚ o biotopoch.

Podľa týchto organizácií zrejme na Slovensku došlo až k desaťnásobnému nárastu odstrelu medveďov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, uvádza sa v liste.

Organizácie odporučili Slovensku uprednostniť nesmrtiace opatrenia voči medveďom, zvýšiť informovanie verejnosti o danej problematike či napríklad vo väčšej miere využívať adaptačné prístupy založené na vedeckých poznatkoch.

V závere listu ponúkli Slovensku možnosť odborných konzultácií s cieľom pomôcť mu zachovať si túto "neoddeliteľnú súčasť slovenského prírodného dedičstva".

(tasr)

21. novembra 2024 | 10:37

Minúta | 21. novembra 2024 | 10:37

Darovanie vojenskej techniky za exministra Naďa preverí špeciálny tím Darca

Zistenia tímu majú viesť k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti voči všetkým, ktorí sa na údajnom nezákonnom darovaní techniky podieľali.

Na Úrade boja proti organizovanej kriminalite zriadili špeciálny vyšetrovací tím s názvom Darca. Prešetrovať má rozhodnutia vtedajších predstaviteľov rezortu obrany na čele s Jaroslavom Naďom a členov vlády, ktorí umožnili darovanie vojenskej techniky Ukrajine vo výške stoviek miliónov eur.

Informovali o tom na štvrtkovej tlačovej konferencii minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) spolu s policajným prezidentom Ľubomírom Solákom. Odvolávajú sa aj na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu SR.

K zriadeniu vyšetrovacieho tímu pristúpili podľa ministra vzhľadom na podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov. Solák vysvetlil, že tím Darca bude prešetrovať všetky podania od fyzických a právnických osôb, ako aj konkrétne zistenia NKÚ.

„Tím má za úlohu identifikovať, vyšetriť a buď potvrdiť, alebo vyvrátiť všetky podozrenia v čo najkratšom čase,“ uviedol Solák.

Slovensko je v oblasti obrany holé a bosé

Slovensko prišlo podľa ministra v dôsledku darovania techniky o kľúčové obranné kapacity, pričom tieto rozhodnutia označil za hazard so štátnymi zdrojmi a bezpečnosťou občanov. „Dnes, keď svet čelí riziku nových konfliktov, je Slovensko v oblasti obrany doslova holé a bosé,“ skonštatoval.

Kontrola podľa úradu zistila rozdiel medzi tým, akú pomoc odsúhlasila vláda a v akej hodnote nakoniec Ukrajine majetok darovala. NKÚ v správe priblížil, že SR darovala Ukrajine od vypuknutia vojny vojenský majetok v hodnote takmer 700 miliónov eur a z Európskeho mierového nástroja dostala doposiaľ 82 miliónov eur. Poukázal aj na nezrovnalosti v údajoch o darovanom majetku vykazovaných rezortom obrany a generálnym štábom.

Pomoc zo Slovenska zahŕňala napríklad systém protivzdušnej obrany S-300, odmínovacie systémy Božena, tri desiatky vyradených bojových vozidiel pechoty BVP-1, päť dopravných vrtuľníkov, muníciu, palivo a najnovšie aj 13 stíhačiek MiG-29 a časť protilietadlového raketového systému KUB.

Kontrolóri taktiež preverovali nový nákup vojenského materiálu a techniky v rokoch 2022 a 2023. „Niektoré nákupy účelovo realizovali s odôvodnením, že ide o obstarávanie pre potreby slovenskej armády, pričom reálnym dôvodom bol záujem nakúpený materiál obratom označiť za prebytočný a darovať ho Ukrajine. Išlo napríklad o nákup delostreleckých mín a nábojov v sume bezmála deväť miliónov eur, pričom kontrakt s akciovou spoločnosťou prebehol počas jedného víkendu," tvrdí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Naď považuje obvinenia za nezmyselné

Naď, ktorý je v súčasnosti lídrom mimoparlamentných Demokratov, obhajoval rozhodnutie darovať techniku tým, že bola stará a nepoužívaná. Hovoril aj o nekompletnosti správy NKÚ. Deklaroval, že Slovensko za pomoc Ukrajine získalo doteraz majetok v hodnote 668,8 milióna eur, čo je viac, ako Ukrajine darovalo.

Politik sa vyšetrovania podľa svojich slov nebojí. „Absolútne nezmyselnými obvineniami sa snaží prekryť to, že majú vážne problémy, aj on sám, a celá vládna koalícia," reagoval Naď v stanovisku na štvrtkové vyjadrenia ministra vnútra. „Rozumiem politickej nervozite ministra vnútra Šutaja Eštoka," skonštatoval s tým, že pod jeho vedením sa ničí Policajný zbor, rezort vnútra padá na kolená a v rozklade je Hlas-SD i koalícia.

Naď je pripravený participovať na akýchkoľvek úkonoch. „Veľmi dobre viem, že sme pomáhali zachraňovať ľudské životy na Ukrajine tým, že sme im pomohli, či už dodávkou vojenského materiálu, alebo techniky," skonštatoval s tým, že sa teší na svedecké výpovede.

(tasr, est, lup)

21. novembra 2024 | 10:29

Minúta | 21. novembra 2024 | 10:29

Nová americká základňa v Poľsku je na zozname prioritných cieľov Ruska, varovala Zacharovová

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia poukázala na protiraketovú základňu námorníctva USA v obci Redzikowo v severozápadnom Poľsku s tým, že zvyšuje úroveň jadrového ohrozenia.

„Vzhľadom na povahu a úroveň hrozieb, ktoré predstavujú takéto západné vojenské zariadenia, bola základňa protiraketovej obrany v Poľsku už dávno zaradená na zoznam prioritných cieľov na potenciálne zničenie, čo možno v prípade potreby vykonať pomocou širokej škály najnovších zbraní,“ citovala agentúra TASS hovorkyňu Mariju Zacharovovú na pravidelnom štvrtkovom tlačovom brífingu.

Otvorenie základne označila Zacharovová za „ďalší provokatívny krok zo série hlboko destabilizujúcich akcií Američanov a ich spojencov v Severoatlantickej aliancii, ktorý zapadá do deštruktívnej praxe približovania vojenskej infraštruktúry NATO k ruským hraniciam“.

To podľa nej vedie k podkopávaniu strategickej stability, zvyšovaniu strategických rizík a v dôsledku toho k zvýšeniu celkovej úrovne jadrového ohrozenia.

Základňu protivzdušnej obrany pri Redzikowe ležiacej neďaleko pobrežia Baltského mora a 230 kilometrov od ruských hraníc, ktorá je súčasťou protiraketového štítu NATO nazývaného Aegis Ashore, oficiálne otvorili 13. novembra.

Jej výstavba sa začala v roku 2016 a stála okolo 850 miliónov dolárov. Funkčná je od decembra 2023, následne sa začal proces jej prechodu pod NATO.

Mohlo by Vás zaujímať V Poľsku otvorili prvú stálu americkú základňu

Protiraketový štít NATO dokáže zachytiť balistické rakety krátkeho až stredného doletu. Patria k nemu základne v Poľsku a Rumunsku, ako aj torpédoborce amerického námorníctva umiestnené na námornej základni v Španielsku a radar včasného varovania v Turecku.

(tasr)

21. novembra 2024 | 10:08

Minúta | 21. novembra 2024 | 10:08

Vo veku 96 rokov zomrela popieračka holokaustu Ursula Haverbecková

O úmrtí informovali v stredu večer krajne pravicové účty na sieti X, takzvanú „nacistickú babičku“ len pred rokom odsúdili na trest odňatia slobody, píše televízia N-TV a denník Bild.

N-TV sa odvolala na predsedu strany Domovina (Die Heimat) Franka Franza, ktorý sa o Haverbeckovej úmrtí „dozvedel prostredníctvom jej právnika“. Oficiálne potvrdenie zatiaľ rodina ani médiá nezverejnili.

Ja, ernsthaft. Wir haben heute durch ihren Anwalt von ihrem Tod erfahren.
— Frank Franz (@FrankFranz) November 20, 2024

Až do svojej predpokladanej smrti Haverbecková popierala, že by počas vlády nacistického vodcu Adolfa Hitlera Nemci systematicky vyvražďovali Židov. V dôsledku porušenia nemeckého zákona sa preto niekoľkokrát postavila pred súdy, ktoré jej nariadili pokuty či väzenie – naposledy tento rok v júni.

Sudca jej vymeral trest odňatia slobody na jeden rok a štyri mesiace nepodmienečne za podnecovanie nenávisti. Haverbecková si mala tento trest odpykať vo väznici Bielefeld-Senne.

Podľa obžaloby Haverbecková 21. apríla 2015 počas procesu s bývalým príslušníkom SS Oskarom Gröningom (†96) povedala novinárom, že Auschwitz nebol vyhladzovací, ale pracovný tábor. V rozhovore pre televíziu NDR poprela, že by tam došlo k masovému vyhladzovaniu ľudí.

V tom čase ju okresný súd v Hamburgu odsúdil na desať mesiacov odňatia slobody nepodmienečne a podala odvolanie. To bolo pre pandémiu koronavírusu prerokované až v roku 2024.

Haverbecková zostala na slobode až do svojej smrti a viedla spory o svojej spôsobilosti na väzbu – hoci jej súdy ponúkli celu na prízemí, aby nemusela stúpať po schodoch.

(sab)

21. novembra 2024 | 9:21

Minúta | 21. novembra 2024 | 9:21

Kanadský minister práce odstúpil po obvinení z falšovania svojho pôvodu

Minister Randy Boissonault tvrdil, že je domorodého pôvodu, čím mal protiprávne nadobudnúť výhody v prijímaní štátnych zákaziek, píše agentúra AFP.

Boissonnault, ktorý sa funkcie ujal len vlani v júli, sa nedávno dostal pod paľbu kritiky pre sporné vyhlásenia o svojom pôvode, ktoré opozícia označila za podvodné. Problematickým je tiež jeho podiel v spoločnosti, ktorá o sebe klamlivo vyhlasovala, že ju vlastnia pôvodní obyvatelia a uchádzala sa tak o štátne zákazky vyhradené práve pre túto komunitu.

Kancelária premiéra Justina Trudeaua oznámila, že Boissonnault zo svojho postu odstúpi okamžite, aby sa „sústredil na objasnenie týchto obvinení“. Jeho agendu dočasne prevezme ministerka pre záležitosti veteránov Ginette Petitpasová Taylorová.

Boissonnault sa ospravedlnil za nejasnosti týkajúce sa jeho pôvodu. Trvá však na tom, že o sebe nikdy nevyhlasoval, že má domorodé korene. Rovnako vraj ani nikdy nesúhlasil s tým, aby jeho obchodný partner tvrdil, že ich spoločnosť vlastnia pôvodní obyvatelia.

Kritiku týmito vyjadreniami neutlmil a z radov poslancov zaznievajú na jeho adresu obvinenia z podvodu, respektíve klamstiev o pôvode za účelom osobného zisku.

Trudeau sa ako predseda vlády snažil uprednostňovať zmierenie s približne 600 domorodými kmeňmi Kanady, pričom sa oficiálne ospravedlnil za krivdy z minulosti a vyčlenil miliardy dolárov na pozdvihnutie komunít pôvodného obyvateľstva, ktoré v minulosti čelili neprimeranej miere chudoby či násilia.

Čelí však aj kritike za to, že v roku 2019 odvolal po hádke ministerku spravodlivosti Jody Wilsonovú-Raybouldovú, ktorá zastávala tento post ako vôbec prvá predstaviteľka pôvodného obyvateľstva.

Jeho menšinová liberálna vláda má po deviatich rokoch pri moci veľmi nízku podporu verejnosti a po strate podpory malej ľavicovej frakcie v parlamente jej kedykoľvek hrozia predčasné voľby.

(tasr)

21. novembra 2024 | 7:04

Minúta | 21. novembra 2024 | 7:04

Americká vláda požaduje, aby Google predal svoj prehliadač Chrome

Ministerstvo spravodlivosti USA zároveň ešte chce, aby spoločnosť Google zdieľala údaje s konkurenciou a obmedzila vplyv svojho prehliadača Chrome na trhu online vyhľadávania.

Americká vláda požiadala sudcu, aby spoločnosti Google nariadil odpredať jeho internetový prehliadač Chrome. Tento krok predstavuje historický medzník v snahe zabrániť monopolu jednej z najväčších technologických spoločností na svete, oznámila agentúra AFP.

V zverejnenom dokumente ministerstva spravodlivosti USA sa píše, že materská spoločnosť Google, Alphabet GOOGL.O, sa musí zbaviť svojho prehliadača Chrome, zdieľať údaje a výsledky vyhľadávania s konkurenciou a podniknúť ďalšie kroky na ukončenie svojho monopolu v oblasti online vyhľadávania.

Podľa agentúry Reuters by takéto zmeny spoločnosť Google podrobili prísnej regulácii na desať rokov pod dohľadom federálneho súdu vo Washingtone, ktorý pred časom rozhodol, že Google má nezákonný monopol v oblasti online vyhľadávania a súvisiacej reklamy.

Google kontroluje približne 90 percent trhu s online vyhľadávaním, doplnil Reuters.

Ministerstvo spravodlivosti v súdnom spise tvrdí, že „protiprávne správanie spoločnosti Google pripravilo jej konkurentov nielen o základné distribučné kanály, ale aj o distribučných partnerov, ktorí by im inak mohli umožniť vstúpiť na tieto trhy novými a inovatívnymi spôsobmi".

V súdnom dokumente ministerstvo tiež vyzýva na rozdelenie aktivít skupiny a zároveň zakazuje spoločnosti Google podpisovať dohody s výrobcami, ktorým by im „vnútili" používanie vyhľadávača Chrome v ich smartfónoch.

Úrady chcú zabrániť spoločnosti Google, aby využívala svoj mobilný operačný systém Android na propagáciu svojich ďalších produktov. Dokonca požadujú, aby sa technologický gigant vzdal Androidu, ak nepríde s inováciami v danom smere.

Požiadavka na rozdelenie spoločnosti Google predstavuje zásadný posun zo strany amerických úradov pre hospodársku súťaž, ktoré do značnej miery nechali technologických gigantov na pokoji, odkedy sa im nepodarilo pred 20 rokmi rozbiť Microsoft.

Vlani v lete však federálny sudca vo Washingtone Amit Mehta uznal spoločnosť Google za vinnú z nezákonných praktík smerujúcich k vytvoreniu a udržaniu si monopolu v oblasti online vyhľadávania.

Sudca by teraz mohol rozhodnúť o treste v auguste 2025 - po tom, ako v novembri dostal oficiálnu žiadosť od úradov a v apríli vypočuje obe strany na osobitnom pojednávaní.

Spoločnosť Google bude môcť predložiť svoje návrhy a argumenty v decembri, uviedol Reuters.

Podľa webovej stránky StatCounter v septembri Google predstavoval 90 percent celosvetového trhu s online vyhľadávaním a dokonca 94 percent v smartfónoch.

(tasr)

21. novembra 2024 | 6:40

Minúta | 21. novembra 2024 | 6:40

Toalety v Snemovni a Kapitole USA budú vyhradené podľa pohlavia pri narodení

Predseda Snemovne reprezentantov Kongresu USA Mike Johnson vydal nariadenie, ktorým sa transrodovým ľuďom v týchto kancelárskych budovách zakazuje používať toalety zodpovedajúce ich rodovej identite.

Uviedol, že toalety sú vyhradené pre jednotlivcov "len na základe biologického pohlavia" priznaného/ prideleného pri narodení. Johnson svoje rozhodnutie zverejnil pár týždňov po zvolení prvej takzvanej transrodovej osoby do Kongresu.

Príslušný návrh podala republikánska poslankyňa Nancy Maceová. Návrh je reakciou na novozvoleného kongresmana, ktorý si hovorí Sarah McBride a sám seba vydáva za ženu. Maceová vyhlásila, že sa postaví do cesty každému mužovi, ktorý chce ísť do dámskej toalety alebo prezliekarne.

https://twitter.com/RepNancyMace/status/1859260706144539077

Johnson si Maceovej návrh osvojil, pričom argumentoval, že "ženy si zaslúžia priestory určené len pre ženy".

Dodal, že členovia a členky Kongresu môžu používať toalety aj pri svojich súkromných kanceláriách - Reuters však v súvislosti s tým podotkol, že od budovy snemovne, kde prebieha hlasovanie či rozprava, môžu byť tieto priestory vzdialené aj desať minút chôdze.

Ďalšou možnosťou navrhovanou Johnsonom je použitie unisex toaliet v Kapitole.

https://twitter.com/RepNancyMace/status/1858917861797904700

McBride (34), ktorého zvolili do Snemovne reprezentantov za štát Delaware, uviedol, že sa podriadi Johnsonovmu rozhodnutiu. Celú kauzu však označil za zástupnú, ktorá má odpútať pozornosť od vážnejších problémov.

Ďalší demokrati konštatovali, že snaha vylúčiť transrodové osoby z toaliet pre mužov alebo pre ženy je šikanovanie.

Organizácia LGBTQ+ Victory Fund, ktorá podporuje kandidátov z radov sexuálnych menšín, zvolenie McBridea uvítala. Dodala, že v tohtoročných voľbách kandidovalo 62 transrodových osôb - ide o takmer dvojnásobný počet takýchto kandidátov oproti roku 2020, keď sa ich o hlasy voličov uchádzalo 34.

(tasr, est)

21. novembra 2024 | 5:17

Minúta | 21. novembra 2024 | 5:17

Banán prilepený na stene sa vydražil za 6,2 milióna dolárov

Taliansky umelec Maurizio Cattelan opäť šokoval svet jeho konceptuálnym dielom Comedian, ktoré sa na aukcii Sotheby's v New Yorku predalo za viac ako 40-násobok pôvodnej ceny.

Konceptuálne umelecké dielo pozostávajúce z banánu prilepeného na stenu lepiacou páskou sa v stredu na aukcii v New Yorku predalo za 6,2 milióna dolárov, potvrdila agentúra AP.

Dielo talianskeho umelca Maurizia Cattelana sa stalo fenoménom v roku 2019 pri svojom debute na výstave Art Basel Miami Beach.

Návštevníci výstavy sa vtedy snažili pochopiť, či je kus ovocia v žltej šupke pripevnený na bielu stenu striebornou lepiacou páskou vtipom alebo reakciou na pochybné nároky zberateľov umenia. V jednom momente sa však stalo, že iný umelec banán zo steny strhol a zjedol ho, doplnila AP.

Dielo nazvané Comedian (Komik) vzbudilo takú pozornosť, že ho museli stiahnuť z výstavy. Tri jeho exempláre však našli nových súkromných majiteľov - dva sa predali za 120-tisíc až 150-tisíc dolárov, tretí bol darom pre Guggenheimovo múzeum.

Teraz na aukcii domu Sotheby's získalo jedno z diel zo súkromnej zbierky nového majiteľa za viac ako 40-násobok pôvodnej ceny.

AP spresnila, že nový majiteľ si vlastne kúpil certifikát pravosti, ktorý ho oprávňuje prilepiť na stenu akýkoľvek banán a vyhlásiť ho za dielo Comedian. Nový majiteľ dostane aj pokyny na vystavenie diela a ako bonus aj rolku lepiacej pásky i banán.

Výkričná cena pri aukcii za Cattelanovo dielo bola 800-tisíc dolárov, ale v priebehu niekoľkých minút "vystrelila" najprv na dva, potom na tri a vzápätí na štyri milióny dolárov.

Konečná cena, za ktorú sa dielo vydražilo, bola 5,2 milióna dolárov. Nie sú v nej zahrnuté poplatky pre aukčný dom vo výške približne milión dolárov, ktoré tiež platí kupujúci.

Aukčný dom Sotheby's charakterizuje Cattelana ako "jedného z najbrilantnejších provokatérov súčasného umenia". "Vytrvalo narúša status quo vo svete umenia zmysluplným, neúctivým a často kontroverzným spôsobom," uvádza sa vo vyhlásení.

(tasr)

21. novembra 2024 | 4:40

Minúta | 21. novembra 2024 | 4:40

Americký Senát zamietol návrhy na zastavenie dodávok zbraní Izraelu

Spojené štáty naďalej posilňujú bezpečnosť Izraela – napriek námietkam progresívcov, ktorí upozorňujú na humanitárnu krízu v Gaze.

Senát Spojených štátov v stredu drvivou väčšinou hlasoval za zablokovanie troch rezolúcií, ktoré by - v prípade svojho schválenia - zastavili transfer niektorých amerických zbraní do Izraela. Návrhy rezolúcií predložili politici z tábora progresívcov znepokojení stavom ľudských práv a humanitárnou katastrofou, ktorej čelia Palestínčania v Pásme Gazy, uviedla agentúra Reuters.

Agentúra spresnila, že všetky hlasy na podporu rezolúcie pochádzali z radov demokratov. Proti hlasovali tak demokrati, ako aj republikáni, čo podľa Reuters svedčí o tom, že vo frakcii demokratov sú spory v otázke politiky voči izraelskému premiérovi Benjaminovi
Netanjahuovi.

Návrhy rezolúcií sa týkali predaja tankových a mínometných nábojov a dodávok muničných súprav pre priamy útok (JDAMS). Ide o súpravy, ktoré slúžia na premenu štandardnej neriadenej strely na riadenú zbraň, a to s použitím navádzacieho systému GPS. Výrobcom týchto súprav je spoločnosť Boeing.

Administratíva prezidenta Joea Bidena bola proti týmto rezolúciám. V námietkach, ktoré zaslala demokratickým senátorom, sa okrem iného uvádza, že poskytovanie vojenského vybavenia Izraelu je investíciou do dlhodobej bezpečnosti Izraela, ktorý čelí hrozbám z Iránu i odinakiaľ, a že americká administratíva neustále pracuje na zlepšovaní podmienok v Pásme Gazy.

Senátor Bernie Sanders, ktorý rezolúcie podporil, vo svojom prejave v Senáte upozornil, že vojenská pomoc Izraelu porušuje zákony USA zakazujúce predaj zbraní porušovateľom ľudských práv. Poukázal na mnohé takéto prípady týkajúce sa detí i starších Palestínčanov a obvinil Izrael z blokovania dodávok humanitárnej pomoci.

Odporcovia predložených návrhov dodali, že načasovanie rezolúcií je nevhodné, keďže Izrael čelí hrozbám zo strany militantných skupín, ako napr. Hamas a Hizballáh i svojmu úhlavnému nepriateľovi - Iránu.

Izrael je obklopený nepriateľmi, ktorým ide o jeho zničenie," vyhlásil líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer pred hlasovaním v Senáte.

Reuters konštatoval, že toto hlasovanie v Senáte bolo zrejme poslednou šancou, ako zastaviť dodávky akýchkoľvek zbraní Izraelu pred tým, ako sa republikánsky zvolený prezident Donald Trump ujme
v januári úradu.

Biden svojho času Izrael dôrazne odrádzal od útoku na ozbrojencov vedených Hamasom ako odvety za zmasakrovanie a terorizovanie civilistov a príslušníkov bezpečnostných zložiek juhu Izraela z októbra 2023.

Zároveň pred mesiacom – v októbri – dala Bidenova administratíva Izraelu 30 dní na to, aby zlepšil tok pomoci do Pásma Gazy. V prípade, že by Izrael tejto požiadavke nevyhovel, malo by to za následok obmedzenie vojenskej pomoci zo strany USA. Po uplynutí 30-dňovej lehoty Washington 12. novembra uviedol, že podľa jeho zistení Izrael dosiahol pokrok a v súčasnosti nebráni poskytovaniu pomoci do Gazy. Mnohé skupiny poskytujúce humanitárnu pomoc však s týmto stanoviskom Washingtonu nesúhlasili.

(tasr)

21. novembra 2024 | 3:15

Minúta | 21. novembra 2024 | 3:15

Rusko a Severná Kórea posilňujú spoluprácu. Pribudnú nové priame lety a ekonomické dohody

Narastajúce obranné partnerstvo vzbudzuje v medzinárodnom priestore stále väčšie znepokojenie.

Severná Kórea a Rusko v Pchjongjangu podpísali protokol o rozšírení spolupráce v oblasti ekonomiky, vedy a technológií. K podpisu dokumentu došlo po rokovaní rusko-severokórejskej medzivládnej komisie. Podľa agentúry Reuters túto informáciu oznámili severokórejské štátne médiá.

Správa severokórejskej tlačovej agentúry KCNA neobsahovala veľa podrobností, ale ruská agentúra TASS uviedla, že obe krajiny sa dohodli okrem iného aj na zvýšení počtu charterových letov.

Dohoda súčasne vyzýva i na organizovanie priamych letov nielen z východných regiónov Ruska hraničiacich s KĽDR, ale aj z jeho najväčších miest, uviedlo ruské ministerstvo prírodných zdrojov, ktoré citovala agentúra TASS. V súčasnosti je v prevádzke len letová trasa spájajúca ruský Vladivostok a Pchjongjang.

Juhokórejská tlačová agentúra Jonhap zverejnila, že vedúceho ruskej delegácie na medzivládnych rokovaniach Alexandra Kozlova v pondelok v Pchjongjangu privítal severokórejský vodca Kim Čong-un. Bolo to vôbec prvýkrát, čo sa Kim stretol s ruským šéfom medzivládnej komisie.

V poslednom čase silnejúce väzby medzi Ruskom a KĽDR v oblasti obrany vyvolali v medzinárodnom spoločenstve veľké obavy, pričom Washington, Kyjev a Soul odsúdili KĽDR za to, že posiela ruskej armáde nielen vojenské vybavenie a zbraňové systémy používané vo vojne proti Ukrajine, ale i viac ako 10-tisíc severokórejských vojakov, ktorí sa v Kurskej oblasti na západe Ruska údajne už aj zapájajú do bojov proti ukrajinským jednotkám, dodal Jonhap.

(tasr)

21. novembra 2024 | 1:00

Minúta | 21. novembra 2024 | 1:00

Syn nórskej princeznej čelí ďalšiemu podozreniu zo znásilnenia

Marius Borg Höiby bol vzatý do vyšetrovacej väzby po tom, čo polícia v rámci vyšetrovania objavila druhé podozrenie zo znásilnenia.

Najstarší syn nórskej korunnej princeznej Mette-Marit je podozrivý z druhého znásilnenia. Dva dni po jeho zatknutí to oznámila nórska polícia, uvádza agentúra AFP.

Marius Borg Höiby bol v pondelok večer zatknutý pre podozrenie zo znásilnenia. Policajný právnik Andreas Kruszewski v stredu uviedol, že počas vyšetrovania sa objavilo aj druhé podozrenie zo spáchania rovnakého trestného činu.

„Ide o pohlavný styk uskutočnený bez súhlasu - so ženou, ktorá nebola schopná brániť sa," ozrejmil právnik. Dodal, že polícia požiadala o vzatie Borga Höibyho do vyšetrovacej väzby, čomu súd v stredu večer vyhovel. Borg Höiby bude vo väzbe týždeň.

Mladíkov právnik Öyvind Bratlien informoval, že jeho mandant sa proti rozhodnutiu o vzatí do väzby odvolá. Privítal súčasne, že sudcovia nevyhoveli žiadosti polície o dvojtýždňovú väzbu.

Vyšetrovatelia medzičasom prehľadali dom podozrivého a zaistili tam niekoľko predmetov.

Borg Höiby bol zadržaný 4. augusta po hádke v byte ženy v Osle a následne bol obvinený z ublíženia na zdraví osobe, s ktorou bol vo vzťahu. Nórske médiá zverejnili, že polícia vtedy našla v jednej zo stien ženskej spálne zapichnutý nôž. Syn korunnej princeznej bol v septembri opäť zatknutý za porušenie zákazu priblíženia k poškodenej osobe.

Polícia informovala, že keď Borga Höibyho v pondelok zadržala, bol v aute s údajnou obeťou z augustového incidentu.

Marius Borg Höiby (27) sa Matte-Marit Höibyovej narodil zo vzťahu s Mortenom Borgom, ktorý mala niekoľko rokov pred svadbou s nórskym korunným princom Haakonom. Borg Höiby vyrastal s nevlastnými súrodencami – princeznou Ingrid Alexandrou (20) a princom Sverrem Magnusom (18), ktorí sa narodili z manželstva Mette-Marit s princom Haakonom. Na rozdiel od nich Borg Höiby nie je členom kráľovskej rodiny a nemá žiadne oficiálne povinnosti - občas sa však zúčastňoval na rodinných akciách v rámci kráľovskej rodiny.

(tasr)

20. novembra 2024 | 22:32

Minúta | 20. novembra 2024 | 22:32

Násilnosti v hlavnom meste Haiti si za posledný týždeň vyžiadali 150 obetí

Násilie v hlavnom meste sa zintenzívnilo od 11. novembra, keďže gangy sa usilujú získať úplnú kontrolu nad Port-au-Prince.

Najmenej 150 ľudí zahynulo za uplynulý týždeň v haitskej metropole Port-au-Prince v dôsledku rastúceho násilia v meste, z ktorého približne 80 percent kontrolujú ozbrojené gangy. Počet obetí na Haiti sa tak v tomto roku zvýšil na viac ako 4500, oznámil v stredu vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.

"Najnovší vzostup násilia v hlavnom meste Haiti je predzvesťou ešte horších udalostí," varoval Türk a dodal, že násilie gangov sa musí okamžite zastaviť. Pri násilnostiach podľa komisára utrpelo zranenia 92 ľudí a približne 20-tisíc muselo opustiť svoje domovy. Odhaduje sa, že v celej krajine je v súčasnosti vnútorne vysídlených 700-tisíc ľudí, z toho polovica detí.

Okrem toho "približne štyri milióny obyvateľov Port-au-Prince sú prakticky rukojemníkmi, pretože gangy teraz kontrolujú všetky hlavné cesty do hlavného mesta a z neho," priblížil Türk.

Násilie v hlavnom meste sa zintenzívnilo od 11. novembra, keďže gangy sa usilujú získať úplnú kontrolu nad Port-au-Prince.

Podľa Türka bolo najmenej 55 percent úmrtí pri súbežných a zjavne koordinovaných útokoch v hlavnom meste výsledkom prestrelky medzi členmi gangov a políciou.

Upozornil tiež na správy o náraste počtu prípadov masového lynčovania. Úrady v utorok oznámili, že počas noci polícia a skupiny občianskej sebaobrany zabili 28 členov gangov v hlavnom meste.

Obyvatelia Port-au-Prince minulý rok ukameňovali a zaživa upálili 12 domnelých členov gangov, píše AFP.

Türk tiež varoval, že "nekonečné násilie a rozšírená neistota prehlbujú hrozivú humanitárnu krízu v krajine vrátane dôsledkov vážneho nedostatku potravín a vody a šírenia infekčných chorôb".

Medzinárodná humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) v utorok oznámila, že musela z dôvodu eskalácie násilia a vyhrážok jej zamestnancom zo strany miestnej polície pozastaviť svoju činnosť v haitskom hlavnom meste a v jeho širšej metropolitnej oblasti.

(tasr)

20. novembra 2024 | 22:13

Minúta | 20. novembra 2024 | 22:13

V Poľsku mal svetovú premiéru film Rust, ktorého nakrúcanie poznačila tragédia

Americký western Rust mal v stredu svetovú premiéru na filmovom festivale Camerimage v poľskom meste Toruň, tri roky po tom, ako kameramanku Halynu Hutchinsovú pri nakrúcaní jednej z jeho scén náhodne zastrelil herec Alec Baldwin.

Režisér filmu Joel Souza, ktorý pri incidente utrpel vážne zranenia, predstavil western na festivale, ktorý sa zameriava predovšetkým na kameramanské umenie. Vyhlásil, že nešťastná udalosť ho emocionálne poznačila. Vedenie festivalu Camerimage uviedlo, že Hutchinsovej snom bolo, aby jej dielo prezentovali na tomto podujatí.

Premietaniu predchádzala minúta ticha za Hutchinsovú, ktorá zomrela vo veku 42 rokov a zanechala po sebe syna. Baldwin (66) sa na premiére nezúčastnil. Herec počas skúšky záberu na pľaci v americkom štáte Nové Mexiko v októbri 2021 držal revolver, ktorý nečakane vystrelil ostrý náboj a smrteľne zasiahol kameramanku.

Baldwina obvinili z porušenia bezpečnostných pravidiel, ale súdny proces s ním sa v júli tohto roku skončil, keď vyšlo najavo, že prokuratúra neodovzdala sériu nábojov, ktoré detektívi našli pri vyšetrovaní. Zbrojárka filmu Hannah Gutierrezová bola odsúdená na 18 mesiacov väzenia, usvedčili ju z neúmyselného zabitia, pretože omylom nabila do Baldwinovej pištole ostrý náboj.

Hoci táto tragédia podnietila niektoré výzvy na úplný zákaz reálnych strelných zbraní pri filmovaní na pľaci, nové hollywoodske smernice teraz stanovujú, že hercovi môže zbraň odovzdať do ruky len samotný zbrojár.

(tasr, afp)

20. novembra 2024 | 19:55

Minúta | 20. novembra 2024 | 19:55

Lukašenko prepustil 32 väzňov odsúdených za extrémizmus

Úrady však zároveň začiatkom novembra zadržali stovky príbuzných a priateľov politických väzňov v rámci novej vlny zatýkania pred januárovými prezidentskými voľbami.

Bieloruský autoritársky vodca Alexander Lukašenko omilostil ďalších 32 väzňov svojho režimu odsúdených za extrémizmus. Jeho rozhodnutie zverejnili v stredu bieloruské štátne médiá.

„Ide o osem žien a 24 mužov. Všetci priznali vinu, vyjadrili ľútosť nad svojimi činmi a požiadali o milosť,“ informovala tamojšia štátna tlačová agentúra Belta.

„Ministerstvo vnútra zabezpečí ich kontrolu, či sa správajú v súlade so zákonom,“ dodala agentúra bez uvedenia mien omilostených, ktorí boli pôvodne odsúdení za extrémizmus. Toto obvinenie bieloruské orgány často používajú proti politickým oponentom.

Lukašenko sa bude uchádza o už siedme funkčné volebné obdobie a podľa viacerých pozorovateľov si týmito krokmi snaží aspoň navonok vylepšiť imidž.

(mja)

20. novembra 2024 | 19:38

Minúta | 20. novembra 2024 | 19:38

Od nástupu britských labouristov k moci sa zvýšil počet hotelov využívaných migrantmi

Ministerka vnútra Dame Angela Eagleová prezradila, že zatiaľ čo sedem hotelov bolo zatvorených, 14 nových otvorili.

Labouristický sľub ukončiť využívanie hotelov azylantmi sa stretol s neúspechom, keďže nové údaje odhalili nárast počtu využitia ubytovacích zariadení migrantmi od ich nástupu k moci v júli tohto roka.

„Keď bola pri moci predchádzajúca vláda toryovcov, využívanie hotelov dosiahlo vrchol na úrovni viac ako 400,“ povedala Eagleová.

Ministerka vysvetlila, že v čase volieb bolo v prevádzke 213 hotelov, pričom výsledkom nedávnych zmien je súčasný celkový počet 220.

Potvrdila, že vláda je naďalej „absolútne odhodlaná“ využívanie hotelov žiadateľmi o azyl ukončiť.

(mja)

20. novembra 2024 | 19:18

Minúta | 20. novembra 2024 | 19:18

Trump vymenoval nového veľvyslanca USA pri NATO, kritika obžalôb proti nemu

Novozvolený prezident USA Donald Trump vymenoval Matthewa Whitakera, ktorý počas Trumpovho prvého funkčného obdobia krátko viedol ministerstvo spravodlivosti, za veľvyslanca USA pri NATO.

Nastupujúca hlava štátu oznámila túto voľbu s tým, že Whitaker bude presadzovať americké záujmy a posilňovať vzťahy so spojencami v Aliancii.

Whitaker je právnik a predtým v zahraničnej politike nepôsobil. V minulosti niekoľko rokov figuroval ako prokurátor a po Trumpovom zvolení pred ôsmimi rokmi bol poradcom jeho ministra a prvého generálneho prokurátora Jeffa Sessionsa.

Po jeho odvolaní približne tri mesiace viedol ministerstvo sám, ale jeho pôsobenie nepotvrdil americký Senát, takže mal titul „úradujúci minister“.

Podľa AP bol Whitaker v poslednej dobe hlasným kritikom federálnych obžalôb proti Trumpovi, ktoré sa týkali snahy zneplatniť voľby roku 2020 a prechovávania citlivých dokumentov po odchode z funkcie.

Thank you, President Trump for your trust in me to help Make America Great Again. As the next Secretary of Commerce, I will join the best administration the US has ever seen and unleash our full economic potential. pic.twitter.com/CTr0sdH6nt
— Howard Lutnick (@howardlutnick) November 19, 2024

(echo24, mja)

20. novembra 2024 | 18:59

Minúta | 20. novembra 2024 | 18:59

Nová Európska komisia je potvrdená, dohodli sa na nej hlavné politické frakcie

Hovorkyňa EP Delhine Colardová informovala, že predsedovia a koordinátori politických skupín príslušných pracovných výborov sa stretnú v stredu o 19.00, aby pokračovali v hodnotiacich schôdzach eurokomisárov.

Hlavné politické skupiny v Európskom parlamente (EP) sa v stredu dohodli na schválení poslednej skupiny šiestich vypočúvaných eurokomisárov a novej Európskej komisie (EK) pod vedením Ursuly von der Leyenovej.

Ide o Olivera Várhélyiho z Maďarska, Raffaela Fitta z Talianska, Kaju Kallasovú z Estónska, Roxanu Minzatuovú z Rumunska, Stephana Séjourného z Francúzska, Hennu Virkkunenovú z Fínska a Teresu Riberovú zo Španielska.

Lídri Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D) a strany Obnovme Európu (RE) sa dohodli na podpore 27-členného kolégia komisárov, čím sa uvoľnila cesta na to, aby europarlament na budúcotýždňovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu Európsku komisiu ako celok odobril a tá mohla začať fungovať od 1. decembra.

(tasr, afp)

20. novembra 2024 | 18:42

Minúta | 20. novembra 2024 | 18:42

Ruskí vojaci údajne prinútili ukrajinských zajatcov vyzliecť sa a následne ich mali popraviť

Ukrajinská prokuratúra začala vyšetrovanie ďalšieho potenciálneho vojnového zločinu spáchaného ruskými silami.

Z operačných údajov vyplýva, že 10. novembra ruské jednotky podnikli útok na ukrajinské obranné opevnenia pri obci Novodmytrivka pri Pokrovsku.

Podľa Doneckej oblastnej prokuratúry Rusi dvoch zajatých ukrajinských vojakov prinútili vyzliecť sa donaha a pod hrozbou použitia zbrane ich viedli cez zalesnenú oblasť a potom ich zastrelili.

Uskutočňuje sa aj vyšetrovanie správ, že ruskí vojaci zabili na tom istom mieste ďalších troch zranených ukrajinských vojakov.

Donecká oblastná prokuratúra podniká neodkladné vyšetrovacie a pátracie úkony s cieľom zistiť všetky okolnosti incidentu.

(mja)

20. novembra 2024 | 18:26

Minúta | 20. novembra 2024 | 18:26

Kásim: Prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom závisí od izraelskej reakcie a serióznosti Netanjahua

Vodca libanonského hnutia Hizballáh Naím Kásim v stredu vyhlásil, že jeho skupina nebude akceptovať žiadne prímerie s Izraelom, ktoré porušuje libanonskú suverenitu.

Podľa izraelského ministra zahraničných vecí Gideona Saara akákoľvek dohoda o prímerí musí Izraelu zabezpečiť slobodu konať proti militantom Hizballáhu.

Hizballáh požaduje „úplné a komplexné ukončenie agresie a zachovanie suverenity Libanonu. Izraelský nepriateľ nemôže vstúpiť na libanonské územie, kedykoľvek chce," povedal Kásim.

Vodca Hizballáhu ďalej uviedol, že prímerie závisí od izraelskej reakcie a serióznosti izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

„Izrael nás nemôže poraziť a nemôže nám vnútiť svoje podmienky," dodal. Približne v rovnakom čase vyslanec Spojených štátov Amos Hochstein ukončil dvojdňovú návštevu Bejrútu, počas ktorej sa pokúšal sprostredkovať dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom.

Mohlo by Vás zaujímať Libanon a Hizballáh súhlasili s návrhom USA na prímerie s Izraelom

(tasr, afp)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Muž nastúpil do auta a žiadal od vodiča peniaze. Napokon začal strieľať

Maďarsko rozmiestni na východnej hranici systémy protivzdušnej obrany

Bombová hrozba na nitrianskej radnici prerušila zasadnutie mestského zastupiteľstva

Bratislavský zoznam pamätihodností sa rozšíri o 37 nových položiek

V súvislosti s tragédiou na železničnej stanici v Srbsku zadržali 11 ľudí

Britská vláda znížila rozpočet na obranu o pol miliardy libier

Zahraničné organizácie znepokojuje odstrel medveďov, píšu Tarabovi i Šefčovičovi

Noční útočníci spútali majiteľov domu a žiadali výkupné

Darovanie vojenskej techniky za exministra Naďa preverí špeciálny tím Darca

Slovensko je v oblasti obrany holé a bosé

Naď považuje obvinenia za nezmyselné

Nová americká základňa v Poľsku je na zozname prioritných cieľov Ruska, varovala Zacharovová

Vo veku 96 rokov zomrela popieračka holokaustu Ursula Haverbecková

Finančná správa prešetruje manipulácie pri kontrolách DPH za desiatky miliónov eur

Najmenej 22 ľudí zahynulo pri izraelskom útoku na mesto Gaza

Kanadský minister práce odstúpil po obvinení z falšovania svojho pôvodu

Zomrel bývalý britský vicepremiér John Prescott

Biden plánuje Ukrajine odpustiť dlh 4,65 miliardy dolárov

Vatikán bude mať v apríli prvého svätca z generácie mileniálov

Americká vláda požaduje, aby Google predal svoj prehliadač Chrome

Toalety v Snemovni a Kapitole USA budú vyhradené podľa pohlavia pri narodení

Banán prilepený na stene sa vydražil za 6,2 milióna dolárov

Americký Senát zamietol návrhy na zastavenie dodávok zbraní Izraelu

Rusko a Severná Kórea posilňujú spoluprácu. Pribudnú nové priame lety a ekonomické dohody

Syn nórskej princeznej čelí ďalšiemu podozreniu zo znásilnenia

Násilnosti v hlavnom meste Haiti si za posledný týždeň vyžiadali 150 obetí

V Poľsku mal svetovú premiéru film Rust, ktorého nakrúcanie poznačila tragédia

Zelenskyj chce diplomatickou cestou získať naspäť Krym

MOL chce ukončiť dovoz ruskej ropy, od EÚ žiada stovky miliónov eur

Dvanásť európskych krajín a Ukrajina vytvorili nový formát obrannej spolupráce

Hamas tvrdí, že USA sú zodpovedné za vojnu v Pásme Gazy

Predseda americkej snemovne podporuje zákaz používania ženských toaliet biologickými mužmi

Lukašenko prepustil 32 väzňov odsúdených za extrémizmus

Od nástupu britských labouristov k moci sa zvýšil počet hotelov využívaných migrantmi

Trump vymenoval nového veľvyslanca USA pri NATO, kritika obžalôb proti nemu

Nová Európska komisia je potvrdená, dohodli sa na nej hlavné politické frakcie

Ruskí vojaci údajne prinútili ukrajinských zajatcov vyzliecť sa a následne ich mali popraviť

Kásim: Prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom závisí od izraelskej reakcie a serióznosti Netanjahua

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť