Očami manželky kňaza: Pokazili ste Vianoce? Nie ste v tom sami

Vianoce sa oficiálne začínajú v momente, keď zistíme, že nožnice opäť nie sú tam, kde vždy bývajú. Stromček stojí na svojom mieste, trochu sa nakláňa, ale z gauča to nie je vidno, čiže je to v poriadku. Z kuchyne sa ozve: „Rýchlo. Vypni to!“ Nikto nevie čo, ale reagujú všetci.

Je Štedrý deň.

Koláče sú hotové. Teda väčšina. Jedny sa pripálili, no nazvali sme ich „chrumkavé“. Kapustnica chutí výborne, aspoň podľa toho, kto ju varil. Niekto iný si do nej nenápadne pridáva soľ. Tretí si dá „len trochu“, čo znamená, že ju bude presúvať po tanieri, kým sa na ňu zabudne.

Darčeky sú zabalené. Niektoré precízne, niektoré v štýle „nejako to vydrží“. Mašľa vyzerá povedome, pravdepodobne má viac rokov než najmladší člen rodiny. Ponožky vyvolajú úsmev, kniha je „výborný nápad“, len škoda, že ju už doma máme. Veta „to je milé“ zaznie presne toľkokrát, koľko je potrebné na zachovanie rodinného mieru.