Pol roka od zrušenia netransparentného záchrankového tendra minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v utorok predstavil nový systém organizácie slovenských záchraniek. Návrh hovorí o tom, že jednotliví prevádzkovatelia záchrannej zdravotnej služby by mohli od nového roka spadať pod 46 nemocníc s urgentnými príjmami.
Minister zdôraznil, že sa inšpiroval európskymi štandardmi, a ako výhodu uviedol stabilnejší systém pre záchranárov aj pre pacientov. Jeho predstava spočíva v tom, že štát už nebude záchranárskych prevádzkovateľov vyberať každých šesť rokov prostredníctvom tendra.
Bude na riaditeľoch nemocníc, či budú neodkladnú zdravotnú pomoc poskytovať sami alebo si založia subjekt so stopercentnou účasťou, alebo si na to vyberú iného dodávateľa týchto služieb.
Už po tlačovej konferencii sa ozvali opoziční poslanci, že tento krok je neakceptovateľný. KDH považuje návrh za skrytú privatizáciu štátnych záchraniek, pretože takmer polovica nemocníc s urgentmi patrí finančným skupinám Penta a Agel.
To by v praxi znamenalo, že by sa bez výberového konania a na neurčitý čas dostalo „do rúk oligarchov približne 44 percent trhu záchrannej zdravotnej služby“.
Nie reforma, ale „zleforma“
Ozvali sa aj samotní záchranári. Predseda Základnej odborovej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava Jakub Sabovik nazval túto reformu „zleformou“. Podľa jeho vyjadrenia na sociálnej sieti to, čo predstavilo v utorok ministerstvo zdravotníctva, je výsledkom chorobného kapitalistického zmýšľania.
„Znova a opakovane sa potvrdilo, že prioritou pri poskytovaní akejkoľvek zdravotnej starostlivosti je profit. A áno, žiaľ, platí to aj pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti,“ skonštatoval záchranár, ktorý je v praxi už sedemnásť rokov a pracoval pre súkromných i štátnych poskytovateľov aj na urgentných príjmoch.
Doplnil, že záchranka a záchranári majú „zachraňovať životy, nie účty zadlžených nemocníc či finančných skupín“. Vraví, že súčasná zdravá konkurencia ich posúva, núti k zdravému „boju“ o to, kto je inovatívnejší, efektívnejší.
Komora záchranárov žiada otvorenie odbornej diskusie
Slovenská komora zdravotníckych záchranárov taktiež vyjadrila zásadné znepokojenie nad rozhodnutím zdravotníckeho rezortu o ďalšom smerovaní záchrannej zdravotnej služby na Slovensku.
Vravia, že rozhodnutia majú priamy dosah na bezpečnosť pacientov a fungovanie záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Uviedli, že boli prijaté bez odbornej diskusie s komunitou záchranárov, lekárov, odborných spoločností či poskytovateľov záchrannej služby.
„Novozvolení predstavitelia Rady komory záchranárov sa o týchto návrhoch dozvedeli len deň pred ich predstavením médiám, a to na svojom prvom stretnutí s ministrom zdravotníctva,“ spresnila komora.
Nový model fungovania záchraniek pre nich predstavuje krok o dvadsať rokov späť, ohrozuje kvalitu vzdelávania a otvára priestor na presun financií určených pre ZZS na krytie strát nemocníc, čo sa podľa ich slov môže odraziť na materiálnom vybavení, vozidlách či mzdách personálu.
Zrušenie pluralitného prostredia prevádzkovateľov záchrannej služby by podľa komory viedlo k poklesu kvality, obmedzeniu inovácií a degradácii vzdelávania na úroveň interných seminárov, čo je v rozpore s moderným smerovaním urgentnej medicíny.
„Zároveň nie je garantované, že štátne záchranné služby s niekoľko desaťročnou históriou budú skutočne poverené nemocnicami, aby záchrannú službu prevádzkovali a úplne nezanikli,“ doplnilo prezídium komory v tlačovej správe.
Komora preto žiada ministerstvo zdravotníctva, aby okamžite otvorilo odbornú diskusiu, pozastavilo realizáciu navrhovaného modelu, garantovalo, že financie určené pre záchrannú zdravotnú službu zostanú v ZZS, a zachovalo pluralitu poskytovateľov a nezávislé vzdelávanie.
Problém je morálna integrita
Za skok do minulosti považuje nový ministerský návrh o záchrankách aj viceprezident Slovenskej spoločnosti pre urgentnú medicínu a medicínu katastrof Ivan Majling. V dlhšom statuse na sociálnej sieti zhodnotil, že návrh znie možno logicky pre niekoho, kto záchranku videl len vo filme.
„Pre nás, ktorí v nich trávime životy, to znie ako rezignácia na modernú urgentnú medicínu,“ napísal. Doplnil, že minister tvrdí, že systém je v poriadku, no napriek tomu ho idú zbúrať. Majling je presvedčený, že dôvodom nie je kvalita poskytovanej starostlivosti, ale neschopnosť štátu zorganizovať transparentné výberové konanie.
„Problémom nie je model fungovania záchrannej zdravotnej služby. Problémom je morálna integrita a profesionalita nominantov, ktorí tie tendre pripravovali,“ pomenoval lekár.
Presun záchraniek pod nemocnice podľa neho môže spôsobiť, že problémy nemocníc sa prenesú do záchrannej zdravotnej služby, spomalí sa rozhodovanie a zníži sa operatívnosť systému.
Pochybnosti má aj voči výberu poskytovateľov ZZS riaditeľmi nemocníc. „Má riaditeľ nemocnice na základe vlastného uváženia rozhodovať, kde má stáť ambulancia ZZS? Na základe čoho? Dojmu? Tlakov? Regionálnej politiky? Či obchôdzky regiónu?“ pýta sa skúsený zdravotník.
Poslanci zvolali mimoriadny zdravotnícky výbor
V nadväznosti na tlačovú konferenciu ministra Šaška zvolali opoziční poslanci mimoriadny zdravotnícky výbor z dôvodu navrhovaných zmien. Ten sa konal v stredu napoludnie.
Poslanec a záchranár František Majerský (KDH) povedal, že minister tento krok nekonzultoval s nikým z odbornej verejnosti zo záchrannej služby, čiže so záchranármi, s lekármi, odbornými spoločnosťami a komorami.
Šaško uviedol, že s odborníkmi a riaditeľmi nemocníc konzultoval. „Ak sa minister ‚zakrýva‘ riaditeľmi nemocníc, tak tí sú v ťažkom konflikte záujmov, lebo kto by nechcel prevádzkovať záchranku len tak, bez výberu a priamo,“ skonštatoval Majerský s dôvetkom, že šéf rezortu môže prideliť aj polovicu záchraniek na Slovensku dvom konkrétnym finančným skupinám, a to bez akejkoľvek súťaže či obstarávania. Navyše nie na šesť rokov, ale navždy.
Minister môže týmto krokom podľa neho pochovať dve štátne záchranné služby, ktoré sú tu desiatky rokov a investovali milióny eur do rozvoja, a to aj z eurofondov.
„Kvalita záchrannej služby môže ísť rapídne dole – záchranári si ešte pamätajú časy v nemocničných záchrankách, keď nemocnice peniazmi určenými pre záchranku dotovali stratové oddelenia a dlhy a záchranári jazdili na starých autách s historickými defibrilátormi a nízkymi platmi,“ pripomenul poslanec za KDH.
Je presvedčený, že máme najlepších záchranárov spomedzi ostatných európskych krajín a je to len preto, že systém je oddelený od nemocníc.
„Problém urgentnej zdravotnej starostlivosti nie je záchranka, ale urgentné príjmy, ktoré na Slovensku nefungujú. Záchranka tam čaká s pacientom aj trištvrte hodiny a čaká na urgentného lekára, ktorý ordinuje aj na oddelení a odbieha od pacienta k pacientovi,“ zhrnul Majerský.
Doplnil, že stále nevie, pod koho bude patriť letecká záchranná zdravotná služba. Povedal, že od záchranárskych odborárov už má informácie o viacerých výpovediach záchranárov. Podľa neho by bolo najrozumnejším riešením situácie zopakovať tender, no transparentným spôsobom.
Priame zákazky môžu byť problém
Kamil Šaško na výbore zdôraznil, že stále ide o zámer, ku ktorému začína zbierať odborné pripomienky. Do dvoch týždňov chce mať k dispozícii prvé konkrétne návrhy pre komisiu pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Poslanec Peter Stachura (KDH) na výbore uviedol, že síce môžu pripomienkovať detaily, ale politicky je už o novom systéme rozhodnuté a existuje na ňom koaličná zhoda.
Zdôraznil, že zadávanie služby 344 poskytovateľom bez verejného obstarávania môže byť v budúcnosti problém.
„Ide to mimo európskej smernice. Ak by ste to zadali verejnoprospešným alebo štátnym organizáciám, tak je to ešte v poriadku. Ale idete to zadávať firmám, ktoré z toho budú mať profit, čo smernica zakazuje,“ adresoval na výbore výčitku Šaškovi. Ten na margo opozície reagoval tak, že s jej poslancami bude viesť odbornú diskusiu aj na zdravotníckych výboroch.
Zákon chce mať minister schválený na úrovni vlády do leta 2026 a následne v riadnom legislatívnom procese schválený v parlamente. Konkrétny termín účinnosti legislatívnej normy zatiaľ nešpecifikoval.