„Môžeme potvrdiť, že Európska komisia doručila formálne oznámenie o začatí konania voči Slovenskej republike v danej veci. Predmetným oznámením sa budeme zaoberať a v stanovenej lehote zašleme stanovisko za vládu SR,“ uviedli z Ministerstva spravodlivosti SR.
Ak Komisia nedostane od Slovenska uspokojivú odpoveď alebo nedôjde k náprave, môže prejsť do ďalšej fázy konania a zaslať štátu odôvodnené stanovisko. Ak ani následne spor nevyriešia, Komisia môže štát zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Následné neplnenie opatrení vyplývajúcich z rozhodnutia súdu EÚ by mohlo viesť k sankciám.
Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová v reakcii na začatie konania uviedla, že pri schvaľovaní zákona o ochrane oznamovateľov opakovane varovali zákonodarcov, že navrhovaná legislatíva je v rozpore s právom Európskej únie.
Dlugošová chcela pripomienky k zákonu objasniť aj na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady SR, no jej vystúpenie poslanci neodobrili a zákon v parlamente schválili. „Ak by boli odborné pripomienky vypočuté, Slovensko sa mohlo konaniu o porušení práva EÚ vyhnúť. Veríme však, že aj toto konanie prispeje k odbornej a vecnej debate o správnom nastavení ochrany oznamovateľov na Slovensku,” dodala Dlugošová.
Ministerstvo vnútra SR nevníma začatie konania ako niečo neštandardné alebo nezvyčajné. Považuje to za bežný postup v prípade pochybností. Vyplýva to z vyjadrení, ktoré poskytol hovorca MV SR Matej Neumann.
Sporné zmeny
Eurokomisia už skôr avizovala, že bude žiadať vysvetlenie týchto zmien. „Samozrejme, po prijatí zákona ho budeme analyzovať,“ zdôraznil hovorca Komisie ku koncu minulého roka.
Pripomenul, že smernica o ochrane oznamovateľov vyžaduje, aby členské štáty zriadili autonómne a nezávislé orgány zodpovedné za prijímanie a prešetrovanie podnetov týkajúcich sa porušenia práva Európskej únie v oblastiach, na ktoré sa smernica vzťahuje.
Vláda vlani v novembri schválila návrh zákona, ktorým má zriadiť nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradiť má doterajší ÚOO, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti.
Premiér Robert Fico (Smer) prisľúbil, že na úrovni ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa nič nemení. „Len navrhujeme zmeniť štruktúru úradu a pridať mu ďalšie kompetencie v oblasti ochrany obetí trestných činov,“ skonštatoval.
Zásah prezidenta a súdu
Prezident Peter Pellegrini zákon nepodpísal a vrátil ho do Národnej rady SR. Skritizoval celý proces prijímania legislatívnej normy, počnúc zasadnutím slovenskej vlády v sobotu, skráteným legislatívnym konaním a zdĺhavou diskusiou k nemu na pôde parlamentu.
„Ľudia len veľmi ťažko pochopia, prečo v situácii, keď je ich život čoraz náročnejší, je nevyhnutné dva týždne v parlamente riešiť zánik a následný vznik jedného úradu,“ vyhlásil.
Uviedol aj vecné argumenty proti zrušeniu uvedeného úradu. „Vláda tvrdí, že jedným z dôvodov vzniku nového úradu s rozšírenou agendou je potreba jednotnej, účinnej a praktickej ochrany obetí trestných činov. Zákon však práve túto oblasť nerieši. Dokonca sa môže stať, že minimálne v počiatkoch pôsobenia nového úradu bude ochrana obetí niektorých trestných činov oslabená,“ upozornil prezident.
Zatiaľ čo koaličný Hlas prezidentovo rozhodnutie rešpektoval, SNS a Smer sa vyslovili, že v budúcich voľbách od nich Pellegrini nemôže očakávať podporu.
Parlament veto hlavy štátu prelomil. Zasiahol však Ústavný súd SR, ktorý pozastavil účinnosť celého zákona navrhovanú od 1. januára 2026, kým definitívne nerozhodne o spornosti zákona s ústavou.
(tasr, max)
