Nová holandská koaličná vláda predminulý piatok predstavila svoje plány na nasledujúce štyri roky. Tvorí ju sociálnoliberálna proeurópska strana Demokrati 66 (D66), ktorá v októbri 2025 zvíťazila v parlamentných voľbách a spojila sa s Kresťanskodemokratickou výzvou (CDA) a pravicovou Ľudovou stranou za slobodu a demokraciu (VVD).
Táto koalícia bude mať v 150‑člennej dolnej komore parlamentu len 66 kresiel, takže pre legislatívne návrhy bude musieť získavať podporu opozičných strán. V koaličnej zmluve už aj načrtla, čo môžu zákonodarcovia očakávať.
Smerom k európskym spojencom nová holandská koalícia avizovala, že bude podporovať spoluprácu v oblasti obrany, energetiky, technológií, financií a priemyslu. Balkánskym štátom, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ, chce vyjsť v ústrety, ale voči stredoeurópskym štátom veľkú priazeň neprejavila.
„Budeme tvrdo postupovať proti krajinám, ktoré aktívne podkopávajú Európu, ako sú Maďarsko a Slovensko, tým, že sa v rámci EÚ zasadíme za zjednodušenie postupu podľa článku 7, aby bolo možné štátom jednoduchšie odňať hlasovacie právo,“ píše sa v dokumente.
Maďarsku chce dokonca odobrať eurofondy. A bude presadzovať zrušenie práva veta v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Blanár poslal odkaz cez diplomatov
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár (Smer) sa voči takémuto prívlastku vo štvrtok dôrazne ohradil.
„Európska únia je pre Slovensko životným priestorom a sme zodpovedným, konštruktívnym európskym partnerom. Vstupom do EÚ však členské štáty nestrácajú svoju suverenitu, a preto ak sa niečo nevyvíja správnym smerom, vláda SR bude vždy obhajovať národnoštátne záujmy Slovenska,“ skonštatoval Blanár.
Zdôraznil, že Európska únia bola založená na princípe vzájomného rešpektu a rovnocennosti hlasov, a preto je zachovanie práva veta pre jej budúcnosť veľmi dôležité.
„Tento odkaz sme komunikovali našim holandským partnerom cez štandardné diplomatické kanály spolu s vyzvaním na otvorený a úprimný dialóg. Rôznorodosť názorov spojená s otvorenou diskusiou predstavuje samotnú podstatu Európskej únie a paradoxne je aj súčasťou holandskej politickej kultúry,“ uzavrel šéf slovenskej diplomacie.
Podľa Fica je to zámienka
Predseda vlády Robert Fico (Smer) pred štvrtkovým samitom vystúpil voči holandským stranám ráznejšie. Kritiku stavu právneho štátu na Slovensku označil len za zámienku, aby mohli Slovensko potrestať za iný názor na definíciu manželstva a počet pohlaví.
„Takže, holandskí politickí priatelia! Máte nebezpečnú tendenciu zasahovať do vnútorných suverénnych záležitostí iných krajín. To my na Slovensku nerobíme. Fajčite si marihuanu a uznávajte 70 pohlaví. Je to vaša vec, ale vyhrážať sa inej krajine trestom za suverénne legitímne názory je prekročením červenej čiary,“ vyhlásil premiér.
Podobná politika podľa neho ohrozuje celú EÚ. „Predstava, že zrušíme právo veta v zásadných otázkach fungovania EÚ a že veľké krajiny budú rozhodovať väčšinovo a prikazovať menším, čo majú robiť, je scestná a vedie k zániku EÚ,“ uzavrel.
Kritika pre novelu ústavy
Nie je to prvýkrát, čo sa Holandsku nepáčia vnútropolitické rozhodnutia Slovenska. Vlani v októbri vyzval parlament holandskú vládu, aby zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ pre obsah novely Ústavy SR. Tá posilnila suverenitu Slovenska v hodnotových otázkach.
Úrad vlády SR vtedy podotkol, že novelu podporuje podľa prieskumu agentúry SANEP až 75 percent populácie Slovenska a hlasovali za ňu aj dvaja opoziční poslanci. Doplnil, že rešpektuje vnútorné pomery Holandského kráľovstva aj fakt, že ako prvá krajina na svete legalizovala homosexuálne manželstvá, eutanáziu a dekriminalizovala marihuanu.
Európska Komisia začala 21. novembra 2025 voči Slovensku konanie pre porušenie princípov nadradenosti, autonómie, efektívnosti a jednotného uplatňovania práva EÚ. Nesúhlasí s doplnením článku 7 Ústavy SR.
Nové ustanovenia podľa Komisie umožňujú slovenským orgánom vrátane súdov určovať, do akej miery sa na Slovensku uplatňujú právo EÚ a rozhodnutia Súdneho dvora.
To je podľa Bruselu v rozpore so zásadou nadradenosti európskeho práva, ako aj s princípmi jeho jednotného a účinného uplatňovania. Komisia tvrdí, že Slovensko prijalo zmeny napriek jej predchádzajúcim výhradám.
(est, tasr)