Matka Tereza vo svojom duchovnom učení často pripomínala, že pôst nie je cieľom sám osebe, ale je cestou k obráteniu srdca. Nechápala ho len ako zrieknutie sa jedla, ale ako hlboký ľudský a kresťanský postoj – vedomé rozhodnutie, ktoré má viesť k väčšej láske a citlivosti voči slabým.
Pravý pôst podľa nej znamená zbavovať sa egoizmu, búrať tvrdosť srdca, zriekať sa hnevu a bojovať s vlastnou ľahostajnosťou. Vyzývala, aby sme sa „postili“ od slov, ktoré zraňujú druhých ľudí. Radila, aby sme sa zdržali odsudzovania.
Súčasťou pôstu je aj trpezlivosť. Naším pôstnym pokrmom majú byť láskavosť, trpezlivosť, odpustenie a súcit. Takýto pôst premieňa naše vzťahy a pripravuje nás na skutočnú službu – slúžiť životu.
Neoddeliteľnou súčasťou pôstu bola pre svätú Matku Terezu solidarita. Pripomínala, že láska k blížnemu sa neprejavuje veľkými slovami, ale konkrétnymi skutkami: „Nie všetci môžeme robiť veľké veci. Ale môžeme robiť malé veci s veľkou láskou.“
