Petr Drulák

Zatiaľ to vyzerá, že sa rada obmedzí na to, na čo má od OSN mandát, teda mier v Gaze a jej obnovu. Aj to je dosť ambiciózny cieľ. Tamojšia situácia zatiaľ ostro kontrastuje s washingtonskými plánmi a vyhláseniami.

Zloženie Rady mieru určil sám Donald Trump, ktorý aj inak rozhoduje o všetkom. Pozval okolo šesťdesiat štátov a necelá polovica pozvanie prijala. Boli to prevažne stredne veľké a menšie krajiny. Okrem Izraela patria k významnejším Turecko, Saudská Arábia, Egypt, Pakistan, Indonézia a Argentína. Každý, kto bude chcieť v rade zostať dlhšie ako tri roky, zaplatí miliardu dolárov. Chvíľu to vyzeralo, že tam bude aj Kanada, ale potom kanadský premiér Trumpa nahneval a pozvánka bola zrušená. Bez výnimky ide buď o priamych amerických vazalov, alebo o štáty, ktoré od Američanov niečo veľmi potrebujú.

Veľmoci ani väčšina európskych štátov pozvanie neprijali, prekážala im absencia palestínskych predstaviteľov, podkopávanie OSN aj Trumpova one-man show. Jedinými členmi EÚ pri rokovacom stole boli Maďarsko a Bulharsko, inak tam za Európu ešte sedeli Albánsko s Kosovom a, ak ich počítame do Európy, Arménsko s Azerbajdžanom. Malo tam byť aj Bielorusko, ale keď prezident Lukašenko odmietol osobnú účasť a chcel vyslať svojho ministra, Američania mu nedali vízum.

Európania, ktorí si to nechcú s Trumpom rozhádzať, vyslali pozorovateľov, Fínsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Taliansko, Grécko a Cyprus. Český minister zahraničných vecí Petr Macinka bol nadšený, že bol v rovnakej miestnosti s Trumpom a že získal spoločnú fotografiu s Rubiom. Slovensko v úlohe pozorovateľa zastupoval minister zahraničných vecí Juraj Blanár.