Protesty No Kings mieria k volebným urnám. V hre je kontrola Kongresu
Dva týždne pred polčasovými voľbami to v Amerike vrie. Republikánom hrozí strata oboch komôr Kongresu a na prezidenta sa valia ďalšie obvinenia z korupcie.
Satirická podobizeň Donalda Trumpa na protestoch „No Kings“ v americkej metropole Washington 17. októbra 2026. Foto: Daniel Heuer/Reuters
Americký prezident Donald Trump a jeho Republikánska strana čelia hrozbe závažnej politickej prehry vo voľbách do Kongresu Spojených štátov v polovici svojho prezidentského obdobia (midterms). V utorok 3. novembra budú občania hlasovať o novom zložení celej Snemovne reprezentantov a tretiny Senátu.
Ako naznačujú prieskumy verejnej mienky, republikánom hrozí strata väčšiny v dolnej komore zákonodarného zboru, v ktorej sa očakáva nárast počtu kresiel v súčasnosti opozičnej Demokratickej strany najmenej na 196. Celkový počet miest je pevne stanovený na 435, televízia NBC News Trumpovej strane pripísala 159 istých miest, pričom na dosiahnutie väčšiny je potrebných 218 kresiel.
Trumpova vláda mala skôr negatívny vplyv na ekonomickú situáciu podľa 55 percent respondentov septembrového prieskumu. O jeden percentuálny bod viac (56 percent) nesúhlasí s jeho celkovým pôsobením v Bielom dome, kým len 41 percent jeho vládnutie schvaľuje.
Polovica opýtaných Američanov by uvítala demokratickú kontrolu Kongresu, kým udržanie republikánskej väčšiny si želá len 45 percent respondentov. „Napriek takémuto vedeniu sa Demokratická strana stále vníma negatívnejšie ako Trump a GOP,“ poznamenala NBC News s použitím zaužívanej skratky Republikánskej strany (Grand Old Party).
Agregátor prieskumov patriaci pod spomínanú televíziu vychýlil 19. októbra misky váh na stranu demokratov, ktorých väčšinu si želalo 52 percent opýtaných. Republikáni získali podporu len od 43 percent respondentov.
Závratný pokles Trumpovej popularity si všimla aj republikánom naklonená televízia Fox News. Prieskum uskutočnený od 9. do 12. októbra odhalil, že s jeho vládnutím nesúhlasí 64 percent respondentov, kým len 36 percent opýtaných jeho politiku schvaľovalo.
„Rovnako ako pri väčšine polčasových (midterm) volieb majú voliči sklon potrestať vládnucu stranu,“ poznamenala televízia mediálneho impéria Ruperta Murdocha. Sedem z 10 respondentov avizovalo, že bude hlasovať „s cieľom vyslať Trumpovi signál“.
Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď medzi najväčšie obavy voličov patrili ekonomika (inflácia a spotrebiteľské ceny), kriminalita, imigrácia a bezpečnosť hraníc, sa tentoraz na prvú pozíciu dostala korupcia vo vláde – tá budila obavy u 88 percent opýtaných. Na porovnanie, inflácia znepokojuje 85 percent respondentov.
Štyria z 10 Američanov sa totiž domnievajú, že Trump nezákonne profituje z pôsobenia v Bielom dome na úkor bežných občanov. K týmto záverom dospelo Národné centrum pre výskum verejnej mienky (NORC) na Chicagskej univerzite v spolupráci s agentúrou Associated Press (AP).
V prieskume AP/NORC z konca septembra respondenti Trumpa opísali ako človeka, ktorý uprednostňuje svoje podnikateľské záujmy pred verejným blahom. Približne 41 percent opýtaných „si myslí, že spáchal niečo protizákonné“, ďalších 18 percent sa domnieva, že nešlo o nelegálne, ale neetické konanie.
„Je takmer bezprecedentné, o koľko vzrástol majetok tohto prezidenta za posledné dva roky,“ povedal pre týždenník Time profesor Massachusettskej univerzity v meste Amherst Raymond La Raja. Spoluvedúci prieskumného inštitútu UMass Poll poukázal na niekoľko vlaňajších udalostí, ktoré podľa neho vykazujú korupčné pozadie.
Investičný fond napojený na vládnuci rod al-Nahjánovcov v Spojených arabských emirátoch štyri dni pred Trumpovou inauguráciou v januári 2025 odkúpil 49-percentný podiel vo World Liberty Financial za pol miliardy dolárov.
Majoritným spoluvlastníkom tejto spoločnosti, ktorá obchoduje s kryptomenami, bola pred predajom Trumpova rodina a menšinovým akcionárom bol jeho súčasný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff. Šéf Bieleho domu podľa svojho finančného výkazu z 30. júna nadobudol z kryptomien príjmy vo výške 1,4 miliardy dolárov.
O predaji časti kryptomenovej spoločnosti informoval až v januári 2026 Wall Street Journal a začiatkom februára kritizovala transakciu progresívna mimovládna organizácia Občania za zodpovednosť a etiku vo Washingtone (CREW). Tá dohodu opísala „jednoducho ako korupciu“.
A to aj preto, že rozhodnutie o 500 miliónoch dolárov odsúhlasil šéf fondu Aryam Investment 1 a brat emirátskeho prezidenta Tahnún al-Nahján – ktorý je zároveň poradcom pre národnú bezpečnosť. V máji 2025 následne Trump povolil predaj 500-tisíc čipov Nvidia do Emirátov.
Prezident CREW Donald Sherman pre Guardian podotkol, že dohoda predstavuje „bezohľadný a hanebný konflikt záujmov a možné porušenie ústavnej doložky o federálnych odmenách“.
„Ide skutočne o štrukturálny konflikt záujmov, keďže reguluje politiky, z ktorých má priamy prospech jeho (Trumpova) rodina – a zároveň to motivuje nielen Američanov, ale aj zahraničné subjekty, ako sú Emiráty, aby investovali do projektov jeho rodiny,“ povedal La Raja a označil to za „naozaj znepokojujúce“.
Týždenník Time tieto správy uviedol do závažného kontextu, v ktorom sa Trump a jeho ľudia zdanlivo obohacujú, kým bežní Američania trpia pod tlakom inflácie a rastu cien palív. Keďže s tým súvisí vojna v Iráne, ktorú tiež začal súčasný americký líder, vysvetľuje to chabé vyhliadky republikánov v nasledujúcich voľbách.
Trump podľa nestraníckej investigatívnej organizácie Campaign Legal Center udeľoval vysoké pozície v administratíve či na diplomatických postoch až po prevode sedemciferných finančných darov, udeľoval sponzorom milosti a zmiernenia trestov, nariaďoval ukončenie vyšetrovania donorov, a dokonca menil vládne nariadenia po finančných injekciách zo strany veľkých korporácií.
Dôležitým paradoxom vo vývoji Trumpovej politickej kariéry je skutočnosť, že v primárkach pred voľbami v roku 2016 otvorene kritizoval „skupiny špecifických záujmov“, ktorých vplyv na Kapitol hodlal ukončiť. Pod frázou „skupiny špecifických záujmov“ sa totiž skrývajú lobisti, o ktorých sa v súčasnosti opiera.
Snaha voličskej základne o oslabenie lobingu sa však po Trumpovej otočke nevytratila, čoho dôkazom sú pokračujúce protesty proti predpokladanej monarchii – No Kings. Prvotným organizátorom bolo hnutie 50501, ktorého názov odkazuje na pôvodný plán: 50 protestov vo všetkých 50 štátoch USA v jeden deň.
Hnutie založené koncom januára 2025 na ľavicovo orientovanej platforme Reddit organizovalo prvé protesty už 5. februára. Po zapojení ďalších mimovládnych organizácií demonštrácie premenovali na No Kings on Presidents’ Day (Deň prezidentov sa oslavuje v tretí februárový pondelok na počesť Georgea Washingtona, poznámka redakcie), a tie sa konali vlani 17. februára.
Oficiálny účet Bieleho domu na sieti X v reakcii zverejnil satirickú napodobeninu vizuálu spomínaného týždenníka Time, na ktorom bol Trump s korunou na hlave a heslom „Nech žije kráľ“.
Na území USA sa k bežne uvádzaným „dôvodom“ protestov, ako bola Trumpova „snaha o zavedenie fašistickej vlády“, pridali aj masívne prepúšťanie federálnych zamestnancov v gescii dočasného úradu DOGE a Elona Muska (ktoré už Biely dom stihol potichu zastaviť), masové deportácie migrantov (pričom zhruba porovnateľný priemer dosiahli deportácie počas vlády Baracka Obamu) a zabitie dvoch Američanov agentmi imigračného úradu ICE a pohraničníkov (CBP). Neskôr sa k dôvodom pridal aj slabý manažment v súvislosti s odtajňovaním dokumentov Jeffreyho Epsteina.
Ako sa ukázalo už po demonštráciách z júna minulého roku, protesty okrem 50501 koordinovali organizácie ako Strana socializmu a oslobodenia (PSL) či protivojnová koalícia ANSWER, ktoré dostávajú financie od siete investičných fondov Arabella Advisors. Štandard sa tejto investičnejsieti v pozadí No Kings venoval v lete minulého roka.
Doposiaľ posledná séria protestov sa rozhorela 17. októbra tohto roka. Ich názov znel: „No Kings: Vote Early“ („Žiadni králi: Voľte v predstihu“). Hlasovanie poštou či v predstihu je totiž častým terčom Trumpovej kritiky, hoci treba priznať, že prezidentské voľby v novembri 2024 vyhral aj vďaka hlasom poslaným poštou.
Počas uplynulého víkendu sa účastníci masových protestov na 3-tisíc miestach po celej Amerike vybrali k volebným miestnostiam, ako pre portál USA Today vysvetlil jeden z organizátorov Ezra Levin. On a aktivistka Leah Greenbergová založili organizáciu Indivisible, ktorú finančne podporil aj miliardár George Soros.
Polarizácia v Spojených štátoch pokračuje zdanlivo nezastaviteľným tempom, ktoré aspoň čiastočne vyvrcholí 3. novembra v polčasových voľbách. Ak Trump stratí väčšinu v jednej či oboch komorách, jeho sľubované reformy, deportácie migrantov či dostavba hraničného múru zostanú len v „ríši možného“.
