„U každého mladého človeka sa jeho osobná skúsenosť, vzťahy a prostredie prepájajú iným spôsobom. Preto neexistuje jednoduchý profil, podľa ktorého by sme dokázali vopred určiť, kto sa násilia dopustí,“ zdôrazňuje Bočkayová.
Ubližujú tí, ktorým ubližovali?
Polícia zatiaľ verejne nepotvrdila, či bol útočník zo základnej školy v Staškove šikanovaný. Prípadné prepojenie medzi zažitou šikanou a následným násilným správaním preto Bočkayová rozoberá iba vo všeobecnej rovine.
„Skúsenosť s tým, že bolo dieťaťu ubližované, môže byť jedným z rizikových faktorov. Neznamená však automaticky, že bude aj ono neskôr ubližovať druhým,“ zdôrazňuje. Mnohí ľudia, ktorí v detstve alebo dospievaní zažili násilie či šikanu, sa podľa nej násilia nikdy nedopustia.
Dôveryhodné vzťahy, odborná pomoc a prijímajúce prostredie môžu mladému človeku pomôcť spracovať ubližovanie. Chýbajúca podpora a zľahčovanie či ospravedlňovanie násilia môžu predstavovať ďalšie rizikové faktory.
„Zároveň sa závažného násilia môže dopustiť aj človek, ktorý sám skúsenosť s ubližovaním nemal,“ vysvetľuje vedúca Krízovej linky pomoci IPčko.
Môže mladý človek uvažujúci o samovražde obrátiť násilie proti iným?
„Medzi samovraždou a vraždou neexistuje jednoduchá hranica, pri ktorej by sa násilie voči sebe v určitom momente preklopilo do násilia voči druhým,“ vysvetľuje Bočkayová. Ide podľa nej o odlišné situácie a samotné samovražedné uvažovanie neznamená, že mladý človek predstavuje nebezpečenstvo pre svoje okolie.
Pri samovražednom prežívaní bývajú v popredí psychická bolesť a bezvýchodiskovosť, ale aj hnev, krivda či bezmocnosť. U niektorých sa spolu s úvahami o vlastnej smrti objavujú aj myšlienky na ublíženie druhým.
„Neznamená to však, že samovražedné myšlienky vedú k násiliu voči okoliu alebo že človek násilie jednoducho obráti zo seba na niekoho iného,“ dodáva.
Ak sa objavujú oba druhy myšlienok, podľa Bočkayovej ich treba brať vážne. Môže ísť o intenzívnu psychickú krízu vyžadujúcu pomoc, bezpečie a priestor hovoriť o prežívaní.
Deti potrebujú hranice aj vzťah
Bočkayová odmieta zovšeobecnenie, že sa výchova detí vymkla spod rúk alebo že dnešné deti majú príliš veľa voľnosti. Takéto vysvetlenie považuje za zjednodušené.
„Zároveň však platí, že deti hranice potrebujú,“ prízvukuje. Potrebujú vedieť, čo môžu, čo už nie a aké následky má prekročenie hraníc. Ak dlhodobo chýbajú, dieťa podľa nej prichádza o príležitosti učiť sa zvládať frustráciu, rešpektovať druhých a prijať, že nie vždy musí byť všetko podľa jeho predstáv.
„To však neznamená, že chýbajúce hranice vedú k násiliu,“ objasňuje. Dôležité je sledovať aj to, ako sa mladý človek učí zvládať hnev, konflikt, krivdu alebo odmietnutie, či dokáže o svojich pocitoch hovoriť, pozná spôsoby, ako ich zvládať, a má niekoho, na koho sa môže obrátiť.
Záleží aj na tom, ako dospelí hranice nastavujú. „Hranica bez vzťahu sa veľmi ľahko môže zmeniť iba na príkaz alebo zákaz,“ upozorňuje. Dieťa potrebuje dospelého, ktorý sa oň zaujíma, vypočuje si jeho pohľad a zapojí ho do riešenia, no zároveň dokáže byť pevný vtedy, keď je to potrebné.
Voľnosť preto sama osebe nemusí byť problémom. „Deti potrebujú aj priestor rozhodovať sa, robiť chyby a postupne preberať zodpovednosť,“ pripomína psychologička. Podstatné je, aby nezostali bez vedenia a mali pri sebe dospelého, ktorý im pomáha zvládať hranice, neúspech aj odmietnutie.
Učiteľ ako cieľ
Keďže terčom násilia sa pri nedávnych tragédiách stali aj učitelia, komisár pre deti Jozef Mikloško pre Štandard uvádza, že im musia byť posilnené kompetencie v záujme bezpečnosti všetkých. „Učiteľ je často prvý, kto si všimne, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku. Mnohí sa však dnes boja zasiahnuť,“ vraví detský ombudsman.
Podľa neho ide o rizikové povolanie a je preto nevyhnutné otvoriť diskusiu o autorite a jasných právomociach pre učiteľov, aby mohli deťom nastaviť hranice. Tie by podľa Mikloška nemali prekračovať ani rodičia.
Hlavná odborníčka pre detskú psychiatriu Terézia Rosenbergerová na tlačovej konferencii v Prešove upozornila aj na rodinné vzťahy. „Rodiny sa rozpadajú a deti sa stávajú predmetom vyrovnávania si účtov,“ povedala.
Autorita učiteľa sa podľa psychiatričky stratila a dnes rodič na učiteľa často útočí a dehonestuje ho aj pred deťmi. „V našich ambulanciách registrujeme zvýšený počet detí, ktoré chcú niečo urobiť sebe alebo druhým, niekoho ohrozujú alebo sa vyhrážajú,“ opísala.
Vláda plánuje rýchlejšie konanie aj posilnenie odborných kapacít
Učitelia a riaditelia majú už dnes nástroje na riešenie rizikového správania žiakov. Dôležitá je pritom spolupráca rodičov, ktorí sú povinní poskytovať škole súčinnosť. Ak dieťa ohrozuje svoje okolie a rodič mu nezabezpečuje odbornú pomoc, škola sa môže obrátiť na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu, ktorá má začať pracovať s rodinou.
Učitelia však namietajú, že pomoc často prichádza neskoro. Opisujú aj skúsenosti, keď podľa nich polícia nedokázala účinne zasiahnuť, hoci dieťa vykazovalo nebezpečné správanie.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) na tlačovej konferencii avizoval rýchlejšie konanie aj posilnenie odborných kapacít. „Prípady s pokračujúcim rizikom závažného násilia dostanú prednosť na polícii, prokuratúre aj súde,“ povedal. Hlas chce podľa neho vyčleniť kapacity na spracovanie digitálnych dôkazov a odbornú prácu s deťmi.
Doplnil aj spôsob, akým chcú na protiprávne konanie reagovať. „Pri menej závažnom protiprávnom konaní budeme využívať primerané peňažné sankcie a pri nebezpečnom konaní ochranné opatrenia a trestné stíhanie,“ uviedol minister.
Diskutuje sa aj o možnom znížení vekovej hranice trestnej zodpovednosti zo 14 na 12 rokov.
Hlas chce zároveň sprísniť trestnoprávny postih rodiča, ktorý vie o konkrétnej vážnej hrozbe útoku, môže jej čeliť dostupným ochranným opatrením, ale úmyselne nekoná. Šutaj Eštok uviedol príklad rodiča, ktorý napriek známej hrozbe „vedome ponechá dostupnú zbraň dieťaťu“. Rodič podľa neho nemá byť automaticky vinný za skutok dieťaťa, ale má zodpovedať za vlastnú úmyselnú nečinnosť.
Kontrola tašiek a predaj nožov
Ministerstvo školstva prichádza aj s ďalším návrhom novely školského zákona. Tá má riaditeľovi alebo ním poverenému zamestnancovi umožniť v priestoroch školy nazrieť do osobných vecí žiaka vrátane tašky, ak je to nevyhnutné na odvrátenie bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia, a odobrať ich na nevyhnutný čas.
Kontrola by sa musela uskutočniť za prítomnosti ďalšej plnoletej osoby a škola by o nej vyhotovila písomný záznam.
Hlas zároveň avizoval obmedzenie samostatného nákupu nebezpečných nožov deťmi a mladistvými. Chce zaviesť vekovú hranicu pri predaji presne určených predmetov a kontrolu veku aj pri internetovom nákupe a doručení.
Odvolanie riaditeľa pri neriešení šikany
Od januára 2026 hrozí riaditeľom škôl pri opakovanom neriešení rizikového správania vrátane šikany odvolanie.
„Zriaďovateľ musí riaditeľa odvolať, ak Štátna školská inšpekcia preukáže, že opakovane neriešil rizikové správanie detí alebo žiakov, ktoré môže ohroziť bezpečnosť a zdravie,“ píše sa v zákone o školskej správe. Päť rokov potom nebude môcť byť zaradený do výberového konania na riaditeľa.
Novela školského zákona spresnila aj odovzdávanie informácií pri prestupe žiaka. Od januára 2026 zákon výslovne stanovuje, že pôvodná škola musí novej škole odovzdať aj podklady na ukladanie výchovných opatrení a poskytovanie podporných opatrení žiakovi.
Nová škola má teda dostať informácie o predchádzajúcich problémoch a prijatých opatreniach, aby mohla pokračovať v podpore dieťaťa a vedela o prípadných rizikách.
Spoločný postup proti radikalizácii
Deti podľa strany Hlas už nemôžu byť v bezpečí ani doma vo svojej izbe, pretože aj tam na ne čakajú mnohé nástrahy online sveta. „Násilie, ktoré sa začína na obrazovke, môže pokračovať aj v škole, aj doma,“ povedal Šutaj Eštok.
Spoluprácu a včasné zachytenie rizikového správania dieťaťa má posilniť aj vládny návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu, ktorý prerokúva parlament. Vláda chce návrhom z dielne rezortu školstva posilniť ochranu detí a učiteľov, znižovať riziko násilia a urýchliť reakciu štátu na hrozby.
Má prepojiť školy, políciu, sociálnoprávnu ochranu detí, psychológov a zdravotníkov a zabezpečiť koordinovanú pomoc.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) poukázal na situácie, keď časť informácií pozná polícia alebo psychológ, no škola sa o nich nedozvie. Nový systém má umožniť, aby príslušné inštitúcie zachytili hrozbu včas a postupovali spoločne pri pomoci dieťaťu. Súčasťou návrhu je aj zákaz vytvárania a používania účtov na sociálnych sieťach pre deti mladšie ako 16 rokov.
