Americké a izraelské útoky – a iránska odveta – vyvolali šokové vlny v rôznych sektoroch od lodnej dopravy cez leteckú dopravu až po ropu uprostred varovaní pred rastúcimi cenami energií a narušením podnikania v Perzskom zálive, strategickej vodnej ceste a globálnom obchodnom centre.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján povedal, že po smrti ajatolláha Alího Chameneího dočasne prevzala povinnosti najvyššieho vodcu rada vedenia zložená z neho, šéfa súdnictva a člena vplyvnej Rady strážcov.
Americká armáda vyhlásila, že potopila iránsku loď, zatiaľ čo iránske Revolučné gardy uviedli, že spustili útok na americkú lietadlovú loď Abraham Lincoln štyrmi balistickými raketami, informovali štátne médiá. Američania to následne popreli.
Izraelská záchranná služba oznámila, že pri raketovom útoku v meste Beit Šemeš zahynulo deväť ľudí, Spojené arabské emiráty uviedli, že pri iránskych útokoch zahynuli traja ľudia a Kuvajt hlásil jedného mŕtveho pri iránskych náletoch, čo je signálom prehlbujúcich sa nepokojov v regióne.
Čo plánuje izraelská armáda
Izraelská armáda publikovala, že v priebehu uplynulého dňa izraelské lietadlá vykonali útoky s cieľom otvoriť „cestu do Teheránu“ a väčšina systémov protivzdušnej obrany v západnom a strednom Iráne bola odstavená.
Jej predstavitelia dodali, že na „Alího Chameneího zaútočili v rámci precíznej a rozsiahlej operácie izraelských vzdušných síl na základe presných spravodajských informácií Izraelských obranných síl, zatiaľ čo sa nachádzal vo svojom ústrednom komplexe v srdci Teheránu, kde bol spolu s ďalšími vysokými predstaviteľmi“.
Hovorca izraelskej armády podplukovník Nadav Šošani uviedol, že mnoho cieľov im ešte zostáva vrátane miest vojensko-priemyselnej výroby. „Máme kapacity a ciele na to, aby sme v tom pokračovali tak dlho, ako bude potrebné,“ povedal.
Na otázku, či Izrael zvažuje nasadenie pozemných síl, Šošani odpovedal, že sa s tým neráta, hoci americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyzvali Iráncov, aby využili vzácnu príležitosť na zvrhnutie svojich vodcov.
Smútok i radosť nad smrťou Chameneího
Len niekoľko hodín po tom, ako USA a Izrael oznámili, že Chameneího zabil letecký útok, iránske štátne médiá potvrdili smrť 86-ročného vodcu.
V Iráne niektorí ľudia za Chameneím smútili, zatiaľ čo iní oslavovali jeho smrť, čím odhalili hlbokú zlomovú líniu v krajine ohromenej náhlym „zánikom“ muža, ktorý vládol takmer štyri desaťročia.
Videá zverejnené na sociálnych sieťach však ukazovali radosť a vzdor aj inde, ľudia jasali, keď bola v meste Dehloran v provincii Ilam zvrhnutá socha, tancovali v uliciach mesta Karaj neďaleko Teheránu v provincii Alborz a oslavovali v uliciach Izehu v provincii Chúzistán. Agentúra Reuters overila miesta, kde sa tieto videá nachádzajú.
Chameneí, ktorý počas svojej 36-ročnej vlády železnou rukou vybudoval z Iránu mocnú protiamerickú silu a rozšíril jej vplyv po celom Blízkom východe, v čase sobotňajšieho útoku pracoval vo svojej kancelárii, uviedli štátne médiá. Pri útoku zahynuli aj jeho dcéra, vnučka, nevesta a zať.
Dva americké zdroje a americký predstaviteľ oboznámený so záležitosťou uviedli, že Izrael a USA načasovali svoj útok v sobotu tak, aby sa zhodoval so stretnutím Chameneího s jeho najvyššími spolupracovníkmi.
Odborníci uviedli, že hoci jeho smrť a smrť ďalších iránskych vodcov by Iránu zasadili veľkú ranu, nemusí to nevyhnutne znamenať koniec zakorenenej klerikálnej vlády Iránu alebo vplyvu elitných Revolučných islamských gárd nad obyvateľstvom.
Ako najvyšší vodca mal Chameneí v Iráne najvyššiu moc, pôsobil ako vrchný veliteľ ozbrojených síl a rozhodoval o smerovaní zahraničnej politiky, ktorú do značnej miery definovala konfrontácia so Spojenými štátmi a s Izraelom.
Trump aj Irán sľubujú hrozivé údery
Ruský prezident Vladimir Putin odsúdil Chameneího smrť ako cynickú vraždu a čínsky minister zahraničných vecí Wang I to označil za „do očí bijúce zabitie“, zatiaľ čo šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová vyhlásila, že Chameneího smrť bola „rozhodujúcim momentom v dejinách Iránu“.
Po tom, ako Irán na izraelskú agresiu odpovedal leteckými útokmi v oblasti Perzského zálivu, Anwar Mohammed Gargash, zahraničnopolitický poradca prezidenta Spojených arabských emirátov, vyzval Teherán, aby sa „spamätal“, a povedal, že nebojuje s arabskými susedmi Iránu v Perzskom zálive. Spojené arabské emiráty totiž doteraz znášajú najväčšiu ťarchu iránskej odvety.
Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Laridžání v nedeľu na sociálnej sieti X po vlnách iránskych odvetných útokov upozornil, že Irán neútočí na krajiny Blízkeho východu, ale iba na americké základne v nich.
„Krajinám regiónu: nechceme na vás útočiť. Ale keď sa základne umiestnené vo vašich krajinách použijú proti nám a keď Spojené štáty uskutočnia operácie v regióne, ktoré sa opierajú o tieto sily, zameriame sa na tieto základne. Tieto základne nie sú územím týchto krajín, sú americkým územím,“ napísal Laridžání na sociálnej sieti X.
Trump v nedeľu varoval, že USA zaútočia na Irán „silou, akú ešte nikdy nevideli“, ak Irán po útokoch v odvete udrie späť na Izrael.
Irán následne pohrozil Spojeným štátom a Izraelu tvrdou odvetou po víkendových útokoch, pri ktorých zahynul aj najvyšší vodca Alí Chameneí. Tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání vyhlásil, že Teherán zasiahne „takou silou, akú doteraz nezažili“.
Podľa jeho slov už Irán odpálil rakety na izraelské ciele a americké základne v regióne a pripravuje ďalšiu, bezprecedentnú akciu.
Lodná doprava stojí
Údaje o lodnej doprave, ktoré boli zverejnené v nedeľu po útokoch USA a Izraela, ukazujú, že najmenej 150 tankerov vrátane plavidiel na prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu zakotvilo v otvorených vodách Perzského zálivu za Hormuzským prielivom a desiatky ďalších zostali zakotvené na druhej strane úzkeho bodu.
Ropné tankery sa nachádzali v otvorených vodách pri pobreží hlavných producentov ropy v Perzskom zálive vrátane Iraku a Saudskej Arábie, ako aj giganta v oblasti skvapalneného zemného plynu Kataru, uvádzajú odhady agentúry Reuters založené na údajoch o sledovaní lodí z platformy MarineTraffic.
Globálna letecká doprava zostala výrazne narušená, pretože pokračujúce letecké útoky zatvorili hlavné letiská na Blízkom východe vrátane Dubaja – najrušnejšieho medzinárodného uzla na svete, čo predstavuje jedno z najväčších prerušení leteckej dopravy v posledných rokoch.
V Dubaji a nad katarským hlavným mestom Dauha bolo už druhý deň za sebou počuť niekoľko výbuchov, uviedli svedkovia. Nad dubajským prístavom Jebel Ali, jedným z najrušnejších na Blízkom východe, sa valil tmavý dym.
Nepokoje v Pakistane a Iraku
Chameneí mal nasledovníkov medzi šíitskými kolegami mimo Iránu v krajinách ako Irak a Pakistan, ktoré majú po Iráne najväčšiu šíitskú populáciu.
V Pakistane došlo k stretom pakistanskej polície s demonštrantmi, ktorí po správach o Chameneího smrti prerazili vonkajší múr amerického konzulátu v Karáčí, po streľbe zahynulo deväť ľudí.
V Iraku použila polícia slzotvorný plyn a omračujúce granáty, aby rozohnala stovky proiránskych demonštrantov, ktorí sa zhromaždili pred Zelenou zónou v Bagdade, kde sa nachádza americké veľvyslanectvo.
Irán, ktorý vyhlásil, že sa v prípade útoku zameria na americké základne, zasiahol aj celý rad ďalších cieľov, čím udržiaval Perzský záliv v napätí.
Trump povedal, že cieľom leteckých útokov bolo ukončiť desaťročia trvajúcu hrozbu zo strany Iránu a zabezpečiť, aby Irán nemohol vyvinúť jadrové zbrane. Snažil sa zároveň ospravedlniť riskantný krok, ktorý sa zdal v rozpore s jeho deklarovaným nesúhlasom s americkým zapojením do zložitých zahraničných konfliktov.
(reuters, im)