USA, Spojené kráľovstvo a Austrália podpísali vojenský pakt. Hnevá sa nielen Čína, ale aj Francúzsko

Vďaka vojenskej dohode AUKUS, ktorú podpísali Austrália, Spojené kráľovstvo a a Spojené štáty americké, bude mať austrálska armáda prvýkrát v histórii jadrové ponorky. Čína sa aj preto pozerá na nový pakt s nevôľou a označuje ho za „extrémne nezodpovednú“ hrozbu pre stabilitu v regióne. Dohoda navyše rozhnevala aj Francúzov, ktorí kvôli nej prišli o kontrakt na ponorky za desiatky miliárd.

Dohoda medzi Austrálčanmi, Britmi a Američanmi vzišla najmä z obáv, ktoré vyvoláva narastajúca vojenská prítomnosť Číny v pacifickom regióne.

Oblasť Tichého a Indického oceánu zahŕňa potenciálne ohniská konfliktov vrátane nevyriešených územných nárokov, teroristických hrozieb a problémov s organizovaným zločinom. Uviedli to v spoločnom vyhlásení o začiatku nového bezpečnostného partnerstva americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson a austrálsky ministerský predseda Scott Morrison.

Označenie Číny ako konkrétneho dôvodu spájania sa však na spoločnej tlačovke trojice lídrov nepadlo ani raz.

Prvou iniciatívou v rámci zmluvy AUKUS bude podpora Austrálie pri nadobudnutí útočných ponoriek s atómovým pohonom pre Kráľovské austrálske vojenské námorníctvo (RAN). Canberra však bude aj naďalej plniť svoje záväzky ako štát bez jadrových zbraní. Dohoda má posilniť obranu spoločných hodnôt a záujmov trojice signatárskych krajín v ázijskom regióne.

Okrem jadrových ponoriek pre Austráliu zahŕňa dohoda aj spoluprácu v oblasti umelej inteligencie, kvantových technológií a kybernetiky. Nové bezpečnostné partnerstvo uzavreli anglofónne mocnosti v čase, keď čínsky vplyv v regióne silnie.

Extrémne nezodpovedné

Peking z uzavretia trilaterálnej dohody západných krajín nie je, pochopiteľne, vôbec nadšený. Čínske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že táto dohoda je extrémne nezodpovedná a vážne oslabuje regionálny mier a stabilitu. Navyše tento krok zintenzívňuje globálne preteky v zbrojení.

Čínska ambasáda vo Washingtone v reakcii na bezpečnostný pakt AUKUS uviedla, že signatárske krajiny by sa mali zbaviť mentality z čias studenej vojny a ideologických predsudkov.

Kvôli dohode sa hnevá aj Paríž. Spojenec totiž prišiel o kontrakt na tucet vojenských ponoriek určených protinožcom v hodnote 90 miliárd dolárov podpísaný v roku 2016. Projekt sa oneskoril pre požiadavky Canberry, aby mnohé komponenty pochádzali z miestnych zdrojov a Francúzi teraz o lukratívnu zákazku definitívne pre dohodu AUKUS prišli.

Zostrojiť atómové ponorky pomôžu Austrálčanom Spojené štáty a Spojené kráľovstvo. Rozhodnutie nezakúpiť ponorky s konvenčným pohonom od francúzskej firmy označila francúzska diplomacia za poľutovaniahodné.

Riziká dohody

Bezpečnostný analytik a profesor strategických štúdií na Austrálskej národnej univerzite Hugh White tvrdí, že dohoda medzi Canberrou, Londýnom a Washingtonom je plná rizík a zmení prístup Austrálie k dianiu v regióne. Podľa neho je z dohody jasné, že sa Austrália pridala k Američanom kvôli rastúcemu vplyvu Číny.

„Toto len zvýrazňuje už aj tak veľmi jasne vysielané signály o tom, že v Ázii sme svedkami novej studenej vojny,“ povedal profesor v rozhovore pre austrálsku verejnoprávnu rozhlasovú stanicu ABC Radio.

Dohoda AUKUS je síce trojstranná, ale White pripomína, že navýšenie vojenských kapacít spojencov v pacifickom regióne o jadrové ponorky je v záujme Američanov. Podľa neho však Spojené štáty nebudú v budúcnosti schopné vzdorovať Pekingu.

„S narastajúcim napätím medzi Amerikou a Čínou sa spájame s Američanmi a dávame do stávky to, že vyhrajú. Čína nám veci veľmi komplikuje, ale faktom je, že keď sa pozriem o 10 či 20 rokov do budúcnosti, tak si nemyslím, že sa môžeme spoliehať na to, že USA budú úspešne a efektívne vzdorovať Číne,“ povedal White.

Čo s tým majú Briti?

Označiť dohodu za nefunkčnú je podľa austrálskeho analytika ešte mierne vyjadrenie. Austrália sa vďaka nej stane jedinou krajinou na svete, ktorá nemá jadrové zbrane, ale bude mať ponorky s jadrovým pohonom.

Dôvod, pre ktorý musela byť dohoda trojstranná, sa skrýva v tom, že Briti potrebovali súhlas Američanov, aby mohli s Austrálčanmi zdieľať prísne tajné jadrové technológie. Podľa Whita to len ďalej dokazuje, ako vážne berú Spojené štáty potrebu nabrať silu v Tichomorí.

„Nemyslím si, že by sa Spojené kráľovstvo a USA podelili o systém jadrového pohonu ponoriek nebyť Číny. Je to veľmi výrazné vylepšenie, dalo by sa povedať, že spolupráca medzi tými tromi je reakciou na čínsku hrozbu,“ dodal analytik.

Bez Číny by dohody nebolo

Aj riaditeľ Austrálskeho inštitútu strategických štúdií Peter Jennings tvrdí, že keby Čína nevydierala a neutláčala spojencov v regióne, tak by dohoda AUKUS nikdy nevznikla.

„Prvú ponorku tejto kategórie by sme mali nazvať Si-Ťin Pching, po čínskom prezidentovi, pretože nikto nie je viac zodpovedný za to, že sa Austrália vydala touto cestou,“ uviedol Jennings pre ABC.

Zahraničnopolitický komentátor Keth Suter o pakte povedal, že austrálsky premiér Scott Morrison urobil jeho podpisom jedno z najvýznamnejších oznámení v medzinárodných vzťahoch za uplynulé desaťročia.

„Je jasné, že ide o súčasť akéhosi amerického spájania sa proti Číne, čo len posilní paranoju Číny. Keď sa Číňania poobzerajú po svete, tak sú obkľúčení krajinami, ktoré sú voči nim nepriateľské, a to je problém,“ konštatuje Suter.