Iránska revolúcia ako východiskový bod

Islamistická vojna proti Západu sa začala v roku 1979 založením Iránskej islamskej republiky. V roku 1983 si útoky na francúzske a americké zariadenia v Bejrúte vyžiadali 370 obetí. V roku 1998 zahynulo 224 ľudí pri bombových útokoch na americké veľvyslanectvá v Nairobi a Dar es Salaam. Oba útoky vzbudili na Západe pomerne malú pozornosť.

To sa zmenilo v roku 2001, keď islamskí teroristi uniesli štyri lietadlá v Spojených štátoch. Dve z nich narazili do veží Svetového obchodného centra. Tretie smerovalo na Pentagón a štvrté malo zasiahnuť Biely dom vo Washingtone. Odvtedy sa islamský terorizmus stal trvalou realitou tak v Spojených štátoch, ako aj v Európe. Všade, kde došlo k rozsiahlej moslimskej imigrácii, sa každodenný život hlboko zmenil.

Mestské slávnosti a vianočné trhy musia byť chránené betónovými bariérami. Liberálni moslimovia potrebujú policajnú ochranu. Satirické časopisy, ktoré kedysi súperili v posmievaní sa cirkvi, sa teraz téme islamu starostlivo vyhýbajú. Od uverejnenia dánskych karikatúr Mohameda v novinách Jyllands-Posten – ktoré vyvolali celosvetové útoky, pri ktorých zahynulo 139 ľudí –, ako aj od útoku na francúzsky satirický časopis Charlie Hebdo a sťatia hlavy učiteľa Samuela Patyho, ktorý sa odvážil diskutovať o slobode prejavu vo svojej triede, je jasné, že vnímané urážky môžu vyvolať smrteľné odvetné akcie.

Humor týkajúci sa islamu z verejnej diskusie takmer úplne zmizol. Napriek rozsiahlym bezpečnostným opatreniam a všeobecnej autocenzúre sa nikto nemôže považovať za úplne bezpečného. Takéto útoky nevyžadujú dlhú prípravu, špecializované vybavenie ani zložité plánovanie. Stačí auto, ktoré vrazí do davu – ako v Nice, Berlíne alebo Magdeburgu –, alebo nôž, aby zabili a neskôr vyhlásili, že tento čin potešil Boha.

Napriek tomu neexistuje žiadny medzinárodný deň proti islamizmu. V skutočnosti nebol takýto návrh nikdy predložený – ani na národnej úrovni, ani v Organizácii Spojených národov.

Medzinárodné lobovanie za potlačenie kritiky islamu

Prečo táto slepota voči realite pretrváva? Odpoveď spočíva do veľkej miery v dobre organizovaných lobistických snahách na medzinárodnej aj národnej úrovni. Na medzinárodnej úrovni zohráva ústrednú úlohu Organizácia islamskej spolupráce (OIC). Všetky štáty s moslimskou väčšinou sú členmi tejto organizácie.

Pod svojím predchádzajúcim názvom Organizácia islamskej konferencie prijala v roku 1990 Káhirskú deklaráciu ľudských práv v islame, ktorá podriadila všetky ľudské práva podmienke, že musia byť v súlade so šaríou. OIC sa prezentuje ako jednotný hlas moslimov na celom svete.

Má svoje delegácie v OSN a Európskej únii a má značný vplyv. Od začiatku bolo jedným z jej hlavných cieľov diskreditovať kritiku islamizmu. Na tento účel popularizovala pojem islamofóbia. Tento termín bol definovaný okrem iného ako „kombinácia strachu, nenávisti a predsudkov voči islamu“, ako „urážanie proroka alebo posvätných symbolov“ alebo ako „diskurzy o islame šíriace strach z islamu“. Týmto spôsobom bolo možné diskusie o násilí páchanom v mene islamu odmietnuť ako protimoslimské nepriateľstvo. To bol presne cieľ mnohých kampaní iniciovaných OIC.

Kampaň sa dostala aj do Nemecka prostredníctvom islamistických lobistických organizácií, ako je Moslimské bratstvo, ktoré má dobré medzinárodné kontakty. Osobitný význam majú Federácia islamských organizácií v Európe (FIOE), Európska rada pre fatvy a výskum, Fórum európskych organizácií moslimskej mládeže a študentov a Európske fórum moslimských žien. Tieto skupiny majú pobočky v niekoľkých západoeurópskych krajinách a svoju agendu presadzujú s značnou zručnosťou. Vedia čerpať z existujúcej agendy boja proti diskriminácii a za inklúziu, ktorá existuje tak na úrovni Európskej únie, ako aj v rámci jednotlivých štátov.

Ľavica a islam bok po boku

Kľúčovým faktorom je, že tento program umožňuje spojenectvo s ľavicovými politickými silami, ktoré sú rovnako kritické voči Západu.

Jednu skupinu tvoria študenti, akademici, novinári a zamestnanci kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ktorí absolvovali humanitné odbory a boli formovaní ideológiou postkolonializmu. V mnohých disciplínach sa táto ideológia stala intelektuálne dominantnou. Zobrazuje Západ – presnejšie biely Západ – ako zodpovedného za takmer každú nespravodlivosť vo svete a obyvateľom takzvaného globálneho Juhu pripisuje úlohu obetí.

Moslimským komunitám sa pred desiatkami rokov podarilo dostať na vrchol tejto hierarchie obetí. Mnohí dnešní absolventi univerzít veria, že moslimovia sú vždy obeťami západných spoločností. Dokonca aj islamistické násilie je podľa nich iba dôsledkom diskriminácie, vylúčenia a nedostatku sociálnej participácie – inými slovami, reakciou na diskrimináciu. Skutočným problémom podľa nich nie je islamizmus, ale islamofóbia a pravicový populizmus.

Preto zástupcovia tejto skupiny často organizujú po islamistických útokoch demonštrácie „proti pravici“. Ich hlavnou obavou je, že politické hnutia pravice by mohli získať na sile, ak by sa islamistické násilie otvorene uznávalo a pomenúvalo.

Druhá skupina na Západe, ktorá vytvára spojenectvá s islamistickými aktivistami, pozostáva zo sekulárnych ľavicových migrantov, ktorí sa stavajú proti Západu z antiimperialistických dôvodov. Organizujú sa v palestínskych výboroch a v skupinách, ktoré si hovoria Migrantifa, čím vytvárajú prepojenie medzi identitou migrantov a antifašizmom. Tak postkoloniálna ľavica, ako aj títo migrujúci antiimperialisti sú z veľkej časti sekulárni a vo všeobecnosti skeptickí voči náboženstvu. Keď však čelia spoločnému nepriateľovi, takéto rozdiely sa rýchlo stávajú irelevantnými.

Politiky boja proti diskriminácii a politiky účasti v mnohých západných krajinách umožnili islamistickým organizáciám zakladať mimovládne organizácie, získavať verejné financovanie a získať privilegovaný prístup k vplyvným pozíciám. Boli zavedené nariadenia a zákony zamerané na boj proti údajnej islamofóbii. V Nemecku štát financuje centrum pre hlásenie protimoslimského rasizmu, známe ako MEDAR. V Anglicku sa v súčasnosti pripravuje legislatíva, pri ktorej kritici obávajú, že by mohla kritiku islamu považovať za islamofóbiu trestnú zo zákona.

Tvrdenia, že islamofóbia je v Nemecku rozšíreným problémom, sa často zakladajú na kvázi akademických štúdiách, v ktorých sa vybraných moslimov, niekedy výslovne členov islamistických mešít, pýtajú, či sa subjektívne cítia diskriminovaní. Subjektívne vnímanie sa potom prezentuje ako objektívny zistenie a ako také ho v médiách šíri postkoloniálna ľavica.

V posledných rokoch sa pojem islamofóbia čoraz častejšie nahrádza pojmom „antimoslimský rasizmus“, aby sa debata prepojila s teóriami, ktoré opisujú západné štáty ako „štrukturálne rasistické“. V celom Nemecku – na federálnej, krajinskej aj miestnej úrovni – sa kampane proti rasizmu teraz pravidelne zameriavajú najmä na „antimoslimský rasizmus“. Islamistické organizácie často zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri iniciovaní takýchto kampaní.

Berlín ako centrum islamizmu

V tomto kontexte je potrebné vnímať nový berlínsky deň pamiatky proti „islamofóbii“. Nemecké hlavné mesto je už dlho centrom islamistickej činnosti s množstvom islamistických mimovládnych organizácií a ľavicových strán, ktoré prejavujú osobitnú afinitu k týmto organizáciám. V minulosti opakovane reagovali agresívne na akýkoľvek pokus riešiť islamistické aktivity.

Takéto aktivity však existujú v hojnom množstve. V roku 2016 islamistický terorista spáchal ničivý útok na vianočných trhoch. Členovia zločineckých klanov pôsobia otvorene na verejnosti. V školách sú učitelia a žiaci ohrozovaní mládežou s islamistickým zmýšľaním. Berlínsky policajný prezident dokonca odporučil židom, aby sa vyhýbali určitým štvrtiam s prevahou arabského obyvateľstva.

Napriek tomu sa ľavicovým stranám a islamistickým mimovládnym organizáciám podarilo vytlačiť takéto otázky z verejnej diskusie a do centra politickej diskusie postaviť údajný problém „antimoslimského rasizmu“. Hnacou silou zavedenia dňa proti islamofóbii je Raed Saleh, predseda poslaneckého klubu SPD v Berlíne. Chce dokonca, aby bol boj proti islamofóbii zakotvený v ústave, a plánuje poskytnúť mimovládnym organizáciám a islamským organizáciám dodatočné verejné financovanie.

Saleh reprezentuje prúd v rámci SPD, ktorý sa čoraz viac prezentuje ako strana migrantov a moslimov a už stratil veľkú časť svojho tradičného voličstva z radov robotníckej triedy v prospech strany Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Rozhodnutie CDU podporiť túto agendu, ktorú kritici považujú za prispôsobenie sa islamistickému vplyvu, môže mať v nasledujúcich voľbách politické dôsledky. Strana dostala voličské hlasy najmä preto, že sľubovala väčšiu bezpečnosť.

Bezpečnosť sa však pravdepodobne ešte zhorší, ak bude islamský extrémizmus čeliť ešte menšiemu množstvu obmedzení.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.