Čo s opitými a agresívnymi ľuďmi na urgentoch? Stačilo, vyhlásil minister Šaško

O konkrétnych opatreniach informoval v piatok podvečer minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Reagoval nimi nielen na incident z minulého týždňa, keď opitý muž napadol 23-ročnú zdravotnú sestru na urgentnom príjme na bratislavských Kramároch, ale aj na ďalší, piatkový útok v ružinovskej nemocnici, keď iný opitý pacient zlomil zdravotníkovi nos.

„Stačilo. Od dnešného dňa posilňujeme policajné hliadky pri urgentných príjmoch. Dohodol som sa na tom s ministrom vnútra. Policajné hliadky budú sledovať rizikové situácie a proti násilnému správaniu zasiahnu okamžite. Ľudia, tak zdravotníci, ako aj samotní pacienti, sa na urgentných príjmoch musia cítiť bezpečne,“ vyhlásil minister zdravotníctva v piatok podvečer.

Okrem posilnenia hliadok riaditeľom štátnych nemocníc nariadil štyri základné opatrenia, ktoré majú posilniť ochranu zdravotníkov.

Prvým je povinné zavedenie tiesňových tlačidiel prepojených na pult centrálnej ochrany alebo bezpečnostnú službu. Druhým je zavedenie zvukového alarmu, ktorý sa spustí po stlačení tiesňového tlačidla.

Tretím opatrením sú bezpečnostné školenia zdravotníkov v spolupráci s ministerstvom vnútra. „Aby vedeli včas rozpoznať riziko, upokojiť konfliktnú situáciu, privolať pomoc a v prípade ohrozenia sa chrániť. Školenia povedú certifikovaní lektori s praxou,“ vysvetlil minister.

Štvrtým opatrením je posilnenie fyzickej ochrany a zásahových tímov pre urgentné príjmy a kamerový dohľad nad vstupmi a verejnými priestormi rizikových pracovísk.

Šaško nechce záchytky ako hotely pre opitých

Minister pred stredajším rokovaním vlády odpovedal médiám aj na otázku o možnosti obnoviť protialkoholické záchytné izby. Tie by slúžili na umiestnenie ľudí pod vplyvom alkoholu, ktorí potrebujú dohľad, pričom nie je nevyhnutné, aby zostávali v nemocnici.

Upozornil, že ich fungovanie by nemuselo vyriešiť problém s agresívnymi pacientmi a mohlo by priniesť ďalšie nároky na zdravotnícky personál.

„My nechceme spôsobiť alebo zabezpečiť to, že pri všetkej úcte – a nechcem to hovoriť nejako znevažujúco – opilci budú mať nejaký hotel v zdravotnom zariadení. Pretože takáto starostlivosť nie je zdravotnou starostlivosťou a na konci dňa by sa aj tak o týchto ľudí museli starať zdravotníci,“ povedal Šaško.

S ministerstvom vnútra však podľa jeho slov intenzívne komunikuje o možných riešeniach.

Mohlo by Vás zaujímať Sestry sa po útoku pýtajú, či žijeme v džungli. Šaško sľubuje zmenu

Kraje žiadajú zákon aj udržateľné financovanie

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) považuje zriaďovanie protialkoholických záchytných izieb za potrebné. Ich vznik však podľa neho musí byť systémovo vyriešený na úrovni štátu.

Zástupcovia kraja sa podľa hovorkyne Lucie Forman už v apríli 2025 zúčastnili na okrúhlom stole organizovanom ministerstvom zdravotníctva, na ktorom sa podľa BSK na potrebe takýchto zariadení zhodli zástupcovia ministerstiev, samospráv, Združenia miest a obcí Slovenska aj nemocníc.

„Bez potrebnej legislatívy a jasne nastaveného udržateľného financovania však nie je reálne, aby ich samosprávy začali zriaďovať,“ uviedla Forman pre Štandard.

Podľa kraja treba najskôr určiť, o aký typ zariadení pôjde, aké bude ich personálne zabezpečenie a kto bude znášať náklady na prevádzku.

BSK upozornil, že ani počas spomínaného rokovania nemali ministerstvá na tento účel vyčlenené finančné prostriedky. Kraj je pripravený v diskusii pokračovať, od štátu však očakáva konkrétne pravidlá a finančný model.

Mohlo by Vás zaujímať Takzvané záchytky sú podľa aktuálnej legislatívy v praxi nevykonateľné

Podobný postoj má aj Košický samosprávny kraj (KSK). Ten pripomína, že záchytné izby v minulosti fungovali na základe zákona č. 219/1996 Z. z. O ich zriaďovaní rozhodovalo ministerstvo zdravotníctva po dohode s obcou, ktorá určovala ich spádové územie. Náklady na prevádzku vtedy hradila obec, na ktorej území sa zariadenie nachádzalo. Dnes už tento zákon neplatí.

„Ak má byť fungovanie záchytiek opätovne súčasťou systému, najskôr je potrebné vytvoriť jasný legislatívny rámec, ktorý určí kompetencie, spôsob fungovania aj financovanie,“ uviedol KSK.

Keďže samosprávne kraje nemajú zákonodarnú iniciatívu, očakávajú konkrétny návrh od ministerstva zdravotníctva.

Košický kraj zároveň poukázal na to, že ľudia pod vplyvom alkoholu v súčasnosti podľa svojho zdravotného stavu a správania končia na urgentných príjmoch, psychiatrických oddeleniach alebo v policajných celách. Práve záchytky by podľa neho mohli pomôcť odbremeniť zdravotníkov a zabezpečiť intoxikovaným ľuďom bezpečnejšie a dôstojnejšie podmienky.

Rezort vnútra chce záchytky obnoviť

Ministerstvo vnútra podporuje opätovné zavedenie protialkoholických záchytných izieb. Považuje ich za jednu z možností, ako predchádzať bezpečnostným incidentom a zlepšiť ochranu zdravotníkov.

Rezort vnútra pre Štandard uviedol, že polícia už dlhodobo spolupracuje so zdravotníckymi zariadeniami pri predchádzaní konfliktom aj pri zásahoch proti agresívnym osobám.

„Policajné hliadky kontrolujú nemocnice a ich okolie, pomáhajú záchranárom pri výjazdoch k rizikovým pacientom a vo vybraných zariadeniach sú nainštalované panické tlačidlá na privolanie pomoci,“ spresnil hovorca rezortu vnútra Matej Neumann.

Mohlo by Vás zaujímať Rakúšan, ktorý napadol sestričku na Kramároch, ide do väzby

Ministerstvo podotklo, že v novembri 2025 zorganizovalo expertné fórum o ochrane zdravotníckych zariadení. Medzi odporúčaniami, ktoré z neho vzišli, bolo aj opätovné zavedenie záchytných izieb.

V druhom štvrťroku 2026 sa zástupcovia ministerstiev vnútra a zdravotníctva dokonca oboznámili s fungovaním protialkoholickej záchytnej stanice v Ostrave. Cieľom bolo získať poznatky o jej zriadení, prevádzke a financovaní.

Ministerstvo zdravotníctva má podľa rezortu vnútra pripraviť návrh mechanizmu obnovy záchytných izieb vrátane podmienok ich zriaďovania, pravidiel prevádzky a spôsobu financovania. Úloha je stanovená do konca platnosti stratégie prevencie kriminality, teda do roku 2028.