Inak by sa fotograf mohol jednou nohou ocitnúť pred súdom už za obyčajnú selfie so ženami v dirndloch na Oktoberfeste. Len na vysvetlenie, ide o tradičný ženský kroj, typický najmä pre Bavorsko a Rakúsko. Tvorí ho priliehavý živôtik, blúzka, sukňa a zástera a často má výrazný výstrih.
Kedy sú prsia ženské?
Vláda návrh schválila 7. októbra 2026. Ešte musí prejsť parlamentným prerokovaním. Je súčasťou širšieho balíka proti digitálnemu násiliu, ktorý sa venuje aj sexualizovaným deepfake záberom či neoprávnenému sledovaniu.
Za neoprávnené sexualizované zábery oblečených intímnych častí tela má hroziť až dvojročné väzenie alebo peňažný trest. Nestačí však, že sa tieto časti tela na fotografii objavia: ich zobrazenie musí určovať charakter záberu a zjavne smerovať k sexualizácii.
Pri zadku a genitáliách sa ochrana neviaže na konkrétne pohlavie. V prípade prsníkov je situácia zložitejšia. Rozhodujúcim faktorom tu má byť ich „ženský vzhľad“, a nie oficiálny záznam pohlavia fotografovanej osoby.
Združenie nemeckých právničiek (Deutscher Juristinnenbund), ktoré sa zhostilo obáv queer komunity, vo svojom stanovisku upozornilo, že pojem „ženské prsia“ môže viesť k diskriminačným, ba až ponižujúcim požiadavkám na dokazovanie. Napríklad pri nebinárnych osobách by sa mohlo začať spochybňovať, či ich prsia vôbec patria pod zákonnú ochranu. Združenie preto žiadalo prinajmenšom objasniť, že úradne evidované pohlavie nie je rozhodujúce.
Vláda sa v dôvodovej správe k návrhu zákona rozhodla pre definíciu „ženských“ prsníkov, v ktorej je rozhodujúcim kritériom vzhľad. Inými slovami, prsia sú ženské, ak vyzerajú žensky. Opäť sa ukazuje, že to, čo znie jednoducho, vyvoláva ďalšie otázky.
V tomto prípade nejde o novinku. Rovnaký výklad už obsahoval vládny návrh z roku 2020, z ktorého vychádzala úprava proti upskirtingu. Predchádza teda zákonu o sebaurčení, ktorý od novembra 2024 za stanovených podmienok umožňuje meniť úradný zápis pohlavia vyhlásením na matrike.
Ochrana sa tak môže vzťahovať aj na prsia transrodového muža, ktorý ich má zachované. Právna otázka preto neznie iba, kto je úradne ženou, ale aj, čo presne znamená ženský vzhľad konkrétnej časti tela.
Nemeckí používatelia na sieti X reagovali na diskusiu k téme často posmešne. Podľa ich reakcií totiž ani zákonodarcovia, ani bežný pozorovateľ v súčasnosti nedokážu presne určiť, kde sa má začínať trestná zodpovednosť. Spadá pod tento zákon mužské „pivné brucho“, ktoré vyzerá žensky? Ako by sa mali posudzovať umelé prsia? A bude žena s plochým hrudníkom vôbec chránená?
To, čo znie ako bezvýznamná debata z neurotického filmu Woodyho Allena, sa ministerka spravodlivosti snaží vtesnať do zákona, pričom v prípadnom trestnom postihu nejde iba o slovnú hračku. Od výkladu pojmov môže závisieť výsledok konkrétneho konania.
Združenie právničiek navrhlo vypustiť uzavretý zoznam jednotlivých častí tela a zákaz formulovať všeobecnejšie. Ako príklad uviedlo sexualizujúce zobrazenie odhalených vlasov či ramien moslimky, ktorá bežne nosí hidžáb. Zároveň však zdôraznilo, že nemôže rozhodovať iba subjektívny pocit: potrebné je objektívne posúdenie okolností.
Takéto riešenie by odstránilo niektoré medzery, no zároveň by ešte väčšiu váhu prenášalo na posudzovanie jednotlivých prípadov. A práve otázka, ako predvídateľne určiť hranicu trestnosti, zostáva jadrom sporu.
Keď sa fotografia stane trestným činom
Aj Spolková advokátska komora (Bundesrechtsanwaltskammer) má výhrady k tomu, kde sa končí bežné fotografovanie a kde sa začína trestný čin. Vo svojom májovom stanovisku k skoršiemu ministerskému návrhu z roku 2026 označila viaceré navrhované skutkové podstaty za príliš široké alebo vágne.
Patrilo medzi ne aj zobrazenie intímnych častí tela odetých osôb „sexuálne determinovaným spôsobom“, čo je podľa komory formulácia, ktorá si vyžaduje presnejšiu definíciu. V praxi by tak akákoľvek fotografia zobrazujúca obrysy prsníkov osoby alebo akýkoľvek záber tela zozadu mohla potenciálne predstavovať trestný čin.
Októbrový vládny návrh spresňuje podmienky ministerskej verzie z roku 2020. Príslušné časti tela musia na snímke dominovať a záznam musí byť jednoznačne zameraný na sexualizované zobrazenie. Bežné selfie z Oktoberfestu sa preto nestane trestným činom len preto, že v pozadí náhodou stojí žena v dirndli. Aspoň tak to tvrdia úradníci.
Ani to, prirodzene, nezabráni podaniu oznámenia v spornom prípade. Samotný pocit fotografovanej osoby však na preukázanie trestného činu nestačí.
Vláda pri posudzovaní poukazuje na uhol snímania, výrez, dĺžku záznamu a následné úpravy. Rozhodovať má objektívny pozorovateľ poznajúci okolnosti vzniku záberu. Jednotlivá fotografia bez ďalších okolností automaticky nepreukazuje sexualizované zobrazovanie.
Sudcovia tak napokon budú musieť v sporných prípadoch rozhodovať, či dané prsia spadajú pod zákonný pojem, či ich fotograf iba zachytil, alebo ich zobrazil sexualizovaným spôsobom, a ako by záber posúdil „objektívny pozorovateľ“.
Nejeden fotograf tak bude bezpochyby s napätím čakať na verdikt tohto pozorovateľa. Veď táto nová nemecká forma hodnotenia snímok sa spája s peňažným trestom či s väzením až do dvoch rokov.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
