„A to sa len teraz začína. Ono sa nám to ukáže naplno v novom roku, na jar budúceho roku,“ upozornil Haško.
Sucho sa nekončí posledným dažďom
Tohtoročné počasie podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozefa Šumichrasta ukázalo, že problémom nie je iba nedostatok zrážok, ale ich nerovnomerné rozloženie.
Po dlhom suchom období prišli dažde, ktoré síce priniesli potrebnú vlahu, no zároveň skomplikovali zakladanie novej úrody a zber jesenných plodín. V niektorých lokalitách podľa Šumichrasta repka vôbec nevzišla a poľnohospodári museli pristúpiť k jej likvidácii.
Zaujímavý je pritom rozdiel medzi oziminami a jarnými plodinami. Kým úrodu obilnín čiastočne zachránili zásoby vlahy z predchádzajúcej dažďovej jesene, plodiny vysiate na jar už takéto podmienky nemali. Dôsledky sa preto neprejavujú rovnomerne. Najvýraznejšie zasiahli krmoviny, kukuricu, sóju či cukrovú repu.
Nedostatok krmiva dokonca prinútil farmárov meniť pôvodné plány. Kukuricu určenú na zrno začali využívať na siláž, aby zabezpečili potravu pre hospodárske zvieratá. Šumichrast ocenil aj vzájomnú pomoc medzi podnikmi, ktoré si takto dokázali poskytnúť časť produkcie.
Od prázdnych zásobníkov k drahšiemu mlieku
Pre spotrebiteľa je podstatné, že dôsledky sucha sa nemusia okamžite prejaviť na cenovkách v obchodoch. Chovatelia totiž časť roka využívali zásoby krmív z predchádzajúcej sezóny. Až teraz sa do ich hospodárenia naplno premietajú nové, podstatne vyššie ceny.
Vyššie náklady pritom automaticky neznamenajú vyššie príjmy. Haško upozornil, že chovatelia čelia súčasne drahým vstupom aj nepriaznivému vývoju výkupných cien mlieka.
Vzniká tak ekonomicky nebezpečná kombinácia. Farmár platí viac za krmivo, no za svoju produkciu nemusí dostať viac peňazí. Ak podnik nedokáže zvýšené náklady financovať, môže pristúpiť k obmedzeniu chovu. Obnovenie stavov hospodárskych zvierat je však podstatne náročnejšie než ich zníženie.
Práve preto Šumichrast vyzval chovateľov, aby napriek nepriaznivej situácii vydržali. Pokles domácej živočíšnej výroby by totiž znamenal ďalšie oslabenie schopnosti Slovenska zabezpečovať vlastné potraviny.
Prečo drahšie suroviny nemusia okamžite zdražiť potraviny
Sucho sa postupne prenáša aj do potravinárskeho priemyslu. Generálny riaditeľ spoločnosti Ryba Žilina Michal Britvík upozornil na tlak na zvyšovanie cien mäsa, repkového oleja, koreňovej zeleniny či zemiakov.
Podnik pritom spracúva tisíce ton týchto surovín a v súčasnosti rokuje s dodávateľmi aj obchodnými reťazcami o cenách na ďalší rok.
Britvík poukázal na rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými dodávateľmi. Podľa jeho skúseností je tlak na zdražovanie zo strany domácich producentov výraznejší než napríklad pri dodávateľoch zeleniny z Poľska či Rakúska.
Za jednu z príčin označil nedostatočné investície a slabšiu pripravenosť slovenského poľnohospodárstva na extrémne výkyvy počasia. Vyššie výrobné náklady však ešte nezaručujú, že potravinár dokáže zvýšiť predajnú cenu. Musí totiž zohľadniť aj ochotu zákazníka výrobok kúpiť.
Podobne situáciu vníma prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana. Spotrebitelia podľa neho čoraz intenzívnejšie sledujú ceny a vyhľadávajú najvýhodnejší pomer medzi cenou a hodnotou výrobku.
Obchodné reťazce preto tlačia na dodávateľské ceny a zároveň využívajú možnosť dovážať lacnejšie zahraničné alternatívy. Vzniká paradox: slovenský výrobca potrebuje pre vyššie náklady zdražiť, ale oslabená kúpyschopnosť domácností mu to nemusí umožniť.
Kasana zatiaľ nepozoruje dramatické cenové výkyvy v maloobchode. Pripustil však, že drahšie krmivá sa môžu postupne prejaviť v cenách mäsa a mlieka.
Štát vyčlenil milióny eur, farmári žiadajú systémové riešenie
Vláda na zmiernenie dôsledkov sucha avizovala 35 miliónov eur a ďalších 20 miliónov eur na kompenzácie súvisiace s hnojivami.
Generálny riaditeľ Poľnohospodárskej platobnej agentúry Marek Čepko vysvetlil, že pomoc pri suchu má smerovať prednostne chovateľom hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Rozdelenie podpory má vychádzať z údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu a miery zasiahnutia jednotlivých oblastí.
Chovatelia hydiny do tejto schémy zahrnutí nebudú.
Šumichrast však upozornil, že určená suma ešte nevypovedá o spravodlivosti pomoci. Rozhodujúci bude konkrétny mechanizmus jej rozdelenia. Zároveň pripomenul potrebu pripraviť poľnohospodárstvo na ďalšie krízy prostredníctvom poistenia, vzájomných fondov a nového nastavenia podpôr na obdobie rokov 2028 až 2034.
Haško poukázal na chýbajúci funkčný rizikový fond, ktorý by umožnil rýchlejšie reagovať na podobné udalosti.
Banky už nehodnotia iba úrodu, ale aj schopnosť prežiť
Sucho mení aj prístup bánk k financovaniu poľnohospodárstva.
Dušan Srnec z VÚB upozornil, že pred pandémiou bol agrosektor pre banky relatívne predvídateľný. Dnes jeho hospodárenie ovplyvňuje súčasne viacero rizík, a to od počasia cez ceny vstupov až po nepravidelnosť finančných tokov.
Banky preto čoraz viac posudzujú schopnosť podnikov zvládnuť rôzne krízové scenáre. „Či to, čo robím a ako to robím, či o päť rokov prežijem, alebo musím robiť tie štrukturálne zmeny,“ opísal Srnec otázku, ktorú by si mali poľnohospodári položiť.
Kľúčové tak nebude iba to, koľko peňazí štát rozdelí na náhradu škôd, ale aj to, či investície zvýšia odolnosť fariem.
Tohtoročné sucho totiž odhalilo širší problém slovenského potravinového reťazca. Ak domáci producenti nedokážu zvládať klimatické výkyvy a cenové tlaky, ich miesto môžu postupne obsadzovať zahraniční dodávatelia.
Spotrebiteľ tak síce môže krátkodobo získať lacnejšiu alternatívu, no Slovensko zároveň riskuje ďalšie oslabovanie vlastnej potravinovej produkcie.
Účet za sucho sa preto nebude počítať iba v eurách vyplatených na kompenzáciách. Rozhodujúce bude aj to, koľko domácich fariem a chovov dokáže fungovať v nasledujúcich rokoch.
