Vzájomné ostreľovanie
Takmer štyri týždne po začiatku vojny, ktorá si už vyžiadala tisíce obetí, spôsobila najhorší energetický šok v dejinách a vyvolala obavy z globálnej inflácie, pokračovali v stredu Irán a Izrael v náletoch.
Izraelská armáda v príspevku na Telegrame uviedla, že spustila sériu útokov zameraných na infraštruktúru v celom Teheráne. Neskôr uviedla, že jej letectvo zaútočilo na dve výrobné lokality námorných rakiet s plochou dráhou letu v Teheráne.
Polooficiálna iránska tlačová agentúra SNN napísala, že útoky zasiahli obytnú oblasť v meste, pričom záchranári prehľadávajú trosky.
Kuvajt a Saudská Arábia zasa vyhlásili, že odrazili nové útoky dronov, bez toho, aby uviedli, odkiaľ prišli. Drony cielili na palivovú nádrž na medzinárodnom letisku v Kuvajte, čo spôsobilo požiar, ale nevyžiadalo si žiadne obete na životoch, uviedol kuvajtský Úrad pre civilné letectvo.
Iránske štátne médiá informovali, že Iránske revolučné gardy spustili novú vlnu útokov na lokality v Izraeli vrátane miest Tel Aviv a Kirjat Šmona, ako aj na americké základne v Kuvajte, Jordánsku a Bahrajne.
Trump v utorok novinárom v Bielom dome povedal, že USA „rokujú“ so „správnymi ľuďmi“ v Iráne o ukončení vojny, a dodal, že Iránci veľmi chcú dosiahnuť dohodu.
Akcie na globálnych trhoch v stredu vzrástli a ceny ropy klesli po správach, že sa USA snažia o mesačné prímerie a zaslali Iránu na diskusiu 15-bodový plán, čo vyvolalo nádeje na obnovenie vývozu ropy z Perzského zálivu.
Americký plán
Denník New York Times v utorok informoval, že Washington poslal Iránu 15-bodový plán na ukončenie vojny na Blízkom východe. Izraelský Channel 12 s odvolaním sa na tri zdroje uviedol, že USA sa snažia o mesačné prímerie, aby mohli diskutovať o 15-bodovom pláne.
Zdroj oboznámený s touto záležitosťou potvrdil, že USA poslali Iránu plán, ale neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti.
Izraelské médiá uviedli, že plán bude zahŕňať zrušenie iránskeho jadrového programu, ukončenie podpory zástupných skupín, ako je libanonský Hizballáh, a znovuotvorenie Hormuzského prielivu.
USA a Izrael spustili útoky na Irán 28. februára po tom, čo vyhlásili, že nedosiahli dostatočný pokrok v rokovaniach zameraných na ukončenie iránskeho jadrového programu, hoci mediátor Omán uviedol, že sa dosiahol významný pokrok. Spojené štáty zaútočili na iránske jadrové zariadenia už v júni 2025.
Po začiatku americko-izraelskej operácie Epic Fury zaútočil Irán aj na krajiny, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne, na energetickú infraštruktúru v Perzskom zálive a fakticky uzavrel Hormuzský prieliv, ktorým preteká pätina svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu.
Irán podľa zistenia agentúry Reuters oznámil Bezpečnostnej rade OSN a Medzinárodnej námornej organizácii, že „nepriateľské plavidlá“ môžu prechádzať Hormuzským prielivom, ak sa dohodnú s iránskymi úradmi.
Účinné uzavretie vodnej cesty, ktorou sa bežne prepravuje 20 percent svetovej ropy a plynu, spôsobilo najhorší šok v dodávkach energie v histórii, prudko zvýšilo ceny pohonných hmôt a narušilo globálnu leteckú dopravu.
Ázia je v prvej línii palivovej krízy, keďže nakupuje viac ako 80 percent ropy, ktorá sa prepravuje cez Hormuzský prieliv, a vlády v týchto krajinách sa snažia reagovať na nedostatok paliva politikami, ktoré sú podobné opatreniam uplatňovaným počas pandémie covidu. Niektoré krajiny vyhlásili celoštátne prázdniny a zatvorili školy.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) súhlasila s rekordným uvoľnením približne 400 miliónov barelov ropy zo strategických zásob na riešenie krízy a japonská premiérka Sanae Takaičiová požiadala šéfa IEA Fatiha Birola o ďalšie dodatočné uvoľnenie ropy.
Irán ponúka vlastný plán
Ako sme už informovali, Irán v stredu odmietol 15-bodový plán Spojených štátov na ukončenie americko-izraelských útokov, uvádza iránska štátna televízia Press TV. Predložil namiesto neho vlastný plán, v ktorom požaduje vojnové reparácie a zvrchovanosť nad Hormuzským prielivom.
„Irán reagoval negatívne na americký návrh zameraný na ukončenie prebiehajúcej vynútenej vojny. Irán ukončí vojnu podľa svojich vlastných podmienok, keď budú splnené jeho požiadavky,“ citovala televízia nemenovaného predstaviteľa. Spojené štáty si podľa neho kladú podmienky, ktoré Irán považuje za prehnané a odtrhnuté od reality.
Televízia uvádza, že Teherán má päť špecifických podmienok a po ich splnení by súhlasil s ukončením vojny.
Ide o:
- Úplné zastavenie „agresie a atentátov“ zo strany nepriateľa.
- Zavedenie konkrétnych mechanizmov na zabezpečenie toho, aby sa vojna v Islamskej republike opäť nerozpútala.
- Zaručenú a jasne definovaná platbu vojnových škôd a reparácií.
- Ukončenie vojny na všetkých frontoch a pre všetky odbojové skupiny zapojené v celom regióne.
- Uplatňovanie zvrchovanosti Iránu nad Hormuzským prielivom je a zostane prirodzeným a zákonným právom Iránu a predstavuje záruku plnenia záväzkov druhej strany a musí byť uznané.
Predstaviteľ poznamenal, že požiadavky sú doplnkové k tým, ktoré Teherán predložil ešte počas druhého kola rokovaní v švajčiarskej Ženeve. Konali sa len niekoľko dní predtým, ako USA a Izrael 28. februára zaútočili na Irán.
O sprostredkovanie rokovaní medzi USA a Iránom sa pokúša Pakistan. Dvaja jeho predstavitelia v stredu pre agentúru AFP uviedli, že Teherán 15-bodový americký plán dostal a údajne sa dotýka napríklad zmiernenia sankcií či obmedzenia iránskeho jadrového programu.
Pakistan má dlhodobé väzby so susednou Iránskou islamskou republikou a buduje si tiež vzťahy s Trumpom.
Okrem spomínaných bodov sa v pláne hovorí aj o civilnej jadrovej spolupráci, monitorovaní Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), obmedzení rakiet a prístupu plavidiel cez Hormuzský prieliv. Tvrdia to predstavitelia, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.
Čo hovoria Izraelčania o americkom návrhu
Podľa izraelskej stanice Kešet 12 USA okrem iného žiadajú od Iránu, aby:
- odstránil svoje jadrové schopnosti
- zaviazal sa, že nikdy nebude mať jadrové zbrane
- odovzdá všetok obohatený jadrový materiál
- všetky jadrové zariadenia budú zničené
- „opustí“ svoj model využívania zahraničných ozbrojených skupín a nebude sa snažiť získavať vplyv v regióne prostredníctvom síl ako Hizballáh v Libanone či húsíovia v Jemene
- prestane financovať a zbrojiť svojich spojencov
- Hormuzský prieliv bude otvorený ako voľná námorná zóna, ktorá nebude v budúcnosti blokovaná
- obmedzí počet a dosah svojich rakiet
- rakety bude využívať len na sebaobranu
- vyvinie civilný jadrový energetický program
- Iránu bude poskytnutá pomoc pri rozvoji jadrového projektu v Búšehri
- sankcie na Irán budú uvoľnené
- hrozba automatického obnovenia sankcií, tzv. mechanizmus „snapback“ voči Iránu, bude odstránená.
Egyptský predstaviteľ zapojený do sprostredkovateľských snáh medzi Iránom a USA označil plán ako „komplexnú dohodu“ na dosiahnutie prímeria vo vojne. Okrem toho sa podľa neho považuje za základ pre ďalšie americko-iránske rokovania.
Americký prezident Donald Trump v pondelok uviedol, že prebiehajú rokovania medzi USA a Iránom a zopakoval to aj v utorok. Irán však popiera, že by sa konali takéto rozhovory. Hovorca armády Ebráhím Zolfagár v stredu uviedol, že Spojené štáty rokujú samy so sebou. Aj iránsky veľvyslanec v Pakistane v stredu povedal, že v súčasnosti neprebiehajú priame ani nepriame rokovania.
Pentagón posilňuje vojenskú prítomnosť
Napriek správam možným o rokovaniach sa očakáva, že Pentagón vyšle na Blízky východ tisíce vojakov z elitnej 82. výsadkovej divízie americkej armády, uviedli v utorok pre agentúru Reuters dvaja ľudia oboznámení s touto záležitosťou, čo prispeje k masívnemu zvyšovaniu vojenskej sily USA v tejto oblasti.
Tieto sily sa pridajú k 50-tisícom americkým vojakom, ktorí sú už v regióne, a urýchlia masívne budovanie americkej vojenskej sily v tejto oblasti, čo vyvoláva obavy z dlhotrvajúceho konfliktu.
(reuters, tasr, im)
