Škandál
Kanadský konzervatívny portál LifeSiteNews venoval blížiacemu sa výročiu niekoľko kritických článkov. V jednom z nich označil plánovanú účasť Leva XIV. na stretnutí s predstaviteľmi iných náboženstiev za škandalóznu. V ďalších textoch sa vrátil k udalostiam z roku 1986 a spochybnil spôsob, akým Svätý Otec Ján Pavol II. obhajoval túto iniciatívu.
Kritika vychádzala najmä z obavy pred náboženským indiferentizmom – predstavou, že nezáleží na tom, aké náboženstvo človek vyznáva – a pred synkretizmom, teda miešaním odlišných náboženských presvedčení.
Tieto otázky nemožno jednoducho odbiť. Katolícka cirkev skutočne učí, že Ježiš Kristus je jediným Spasiteľom a že rozdiely medzi náboženstvami nie sú bezvýznamné.
Práve preto je dôležité pozrieť sa na to, čo Ján Pavol II. o stretnutí povedal.
Modliť sa spoločne alebo byť spolu pri modlitbe?
Päť dní pred stretnutím v roku 1986 pápež Ján Pavol II. vysvetlil svoj zámer počas generálnej audiencie.
Zdôraznil, že v Assisi nemá vzniknúť žiadna nová spoločná náboženská forma ani miešanie vierovyznaní. Predstavitelia jednotlivých náboženstiev sa mali modliť oddelene, každý podľa svojej tradície.
Pápež rozlišoval medzi spoločnou modlitbou a spoločnou prítomnosťou ľudí, ktorí sa modlia.
Nešlo teda o to, aby katolíci prijali vieru iných náboženstiev alebo aby sa jednotlivé náboženské presvedčenia zliali do jedného.
Išlo o spoločnú prosbu za pokoj vo svete, v ktorom ľudia rozličných vierovyznaní žijú vedľa seba a nesú spoločnú zodpovednosť za jeho budúcnosť.
Aj samotný priebeh stretnutia bol prispôsobený tomuto zámeru. Náboženské skupiny mali vyhradené vlastné priestory a čas na modlitbu.
Ján Pavol II. nezamlčal Krista
Azda najvýraznejšou odpoveďou na obvinenia z relativizovania kresťanskej viery bol záverečný príhovor Jána Pavla II. z 27. októbra 1986.
Pred predstaviteľmi svetových náboženstiev otvorene vyznal, že pravý pokoj sa nachádza v Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi všetkých.
Nešlo pritom iba o nenápadnú poznámku určenú len katolíkom. Pápež tieto slová vyslovil práve na medzináboženskom stretnutí. Zároveň priznal, že ani samotní katolíci neboli v dejinách vždy verní Kristovmu poslaniu pokoja.
Assisi preto chápal aj ako príležitosť na pokánie. Nie za kresťanskú vieru, ale za chvíle, keď sa veriaci správali v rozpore s jej princípmi.
Toto rozlíšenie je podstatné. Stretnúť sa s človekom iného náboženstva neznamená vzdať sa vlastného presvedčenia. A uznať jeho ľudskú dôstojnosť neznamená vyhlásiť všetky vierovyznania za rovnocenné.
Benedikt XVI. v Assisi pokračoval
Keby stretnutie z roku 1986 predstavovalo zásadný rozchod s katolíckou vierou, bolo by ťažké vysvetliť, prečo sa k jeho odkazu prihlásil aj Benedikt XVI.
Pápež, známy dôrazom na vieroučnú precíznosť, sa v roku 2011 osobne zúčastnil na stretnutí v Assisi pri príležitosti jeho 25. výročia.
Vo svojom príhovore nepopieral, že náboženstvo môže byť zneužité na ospravedlňovanie násilia. Práve naopak, otvorene hovoril o násilí páchanom v mene viery a o potrebe očisťovať náboženský život od takéhoto zneužívania.
Pripomenul, že kresťania veria v Boha, ktorý je Bohom lásky a pokoja. Kristov kríž preto nemôže slúžiť ako ospravedlnenie nenávisti či násilia.
Pápež Benedikt XVI. zároveň vyzdvihol rozhodnutie svojho predchodcu zvolať prvé stretnutie. V príhovore z 28. októbra 2011 výslovne pripomenul prezieravosť pápeža z Poľska a trvajúcu potrebu spoločného svedectva ľudí rôznych náboženstiev v prospech pokoja.
Assisi teda nebolo iba osobným experimentom Jána Pavla II. Jeho zmysel potvrdil aj ďalší pápež, ktorý dôsledne zdôrazňoval vzťah viery a pravdy.
Pokoj sa nezačína podpisom dohody
Odkaz prvého stretnutia v Assisi sa usiluje uchovávať Komunita svätého Egídia, ktorá každoročne organizuje medzinárodné stretnutia za pokoj.
Jej prezident Marco Impagliazzo pripomína, že pokoj nie je iba záležitosťou diplomatov a politických predstaviteľov. Budovanie vzájomnej dôvery si vyžaduje aj zapojenie náboženských spoločenstiev a občianskej spoločnosti.
Komunita sa pritom nevenuje iba organizovaniu symbolických podujatí. Spoločenstvo sa dlhodobo angažuje v mierových iniciatívach a sprostredkovaní dialógu. Významnú úlohu zohralo napríklad pri mierovom procese v Mozambiku, ktorý v roku 1992 pomohol ukončiť občiansku vojnu.
To, samozrejme, neznamená, že každé medzináboženské stretnutie automaticky prinesie mier.
Ukazuje to však, že dialóg môže mať aj konkrétne dôsledky. Ľudia, ktorí sa naučia spolu rozprávať napriek zásadným rozdielom, môžu vytvoriť priestor na riešenie konfliktov, ktoré by inak pokračovali.
Lev XIV. nadväzuje na svojich predchodcov
Stretnutie v Assisi v roku 2026 nadviazalo na líniu, ktorá sa začala Jánom Pavlom II., pokračovala za Benedikta XVI. a Františka a dnes ju podporuje Lev XIV.
Hoci sa súčasný pápež pre spomenutú rekonvalescenciu po operácii nemohol na záverečnej slávnosti osobne zúčastniť, na stretnutí zaznelo jeho videoposolstvo.
„Neexistuje svätá vojna, svätý je iba mier!“
Týmito slovami vyzval Svätý Otec vodcov svetových náboženstiev zhromaždených v Assisi, aby obnovili svoje úsilie o mier. Vo videoposolstve zverejnenom v utorok popoludní pápež tiež vyhlásil: „Mier sa musí opäť stať spoločným ideálom národov, vedúcou hviezdou, ktorá riadi všetky naše rozhodnutia, štandardom, ktorý odhaľuje nespravodlivosť, spoločným horizontom všetkých ľudí.“
Posolstvo pápeža Leva XIV. i jeho predchodcov je v tomto smere zrozumiteľné: katolík sa nemusí vzdať viery v Krista, aby sa stretol s človekom iného náboženstva a spolu s ním odmietol vojnu, násilie či nenávisť.
Assisi nie je pokusom vytvoriť jedno spoločné náboženstvo. Je výrazom toho, že aj ľudia s rozdielnymi názormi v otázkach viery sa môžu zjednotiť v dôležitých cieľoch celého ľudstva.
Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.
