Kúpanie v potoku či česanie pod vŕbou. Veľký piatok sa niesol v znamení pôstu, mágie a povier

Veľký piatok sa ako deň najprísnejšieho pôstu v živote našich predkov spájal s viacerými agrárnymi zvykmi, nechýbali ani rôzne magické úkony. Opisuje to etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Ľudmila Mitrová.

V Žakarovciach v Gelnickom okrese či na Zamagurí sa v tento deň pila len čierna káva alebo sa jedol iba chlieb, inde aj údené ryby. Gazda však nemal piť ani vodu, lebo by bol v lete stále smädný. Ak by pil pálenku, mohol by ho uštipnúť had alebo by sa mu zničila úroda.

„Verilo sa, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa stretávajú strigy a strigôni a snažia sa škodiť. Ľudia na ochranu pred nimi natierali veraje dverí a stajní kolomažou a cesnakom,“ vysvetlila odborníčka.

Stieranie rosy, strihanie oviec či značkovanie dobytka

V tento deň bolo známym zvykom aj stieranie rannej rosy. Čím viac rosy sa nazbieralo, tým mali mať kravy viac mlieka. Ráno sa dávala ovečkám soľ, aby boli zdravé a bača odniesol hrudu soli do mraveniska, aby sa mu žiadna ovečka na paši nestratila. Ak v tento deň strihali ovce, mali mať kvalitnú vlnu.