Zatiaľ nie je jasné, kedy prímerie nadobudne plnú účinnosť. Podľa agentúry Reuters k nemu dôjde po tom, ako Irán umožní bezpečný a úplný prechod lodí cez Hormuz.
Ten bude podľa Arákčího koordinovaný „s iránskymi ozbrojenými silami“ a budú náležite zohľadnené „technické obmedzenia“.
Trump v stredu ráno v ďalšom príspevku na sociálnej sieti napísal, že „Spojené štáty americké pomôžu s riešením dopravnej zápchy v Hormuzskom prielive“.
Pridal sa aj Izrael, no z prímeria chce vynechať Libanon
Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v stredu ráno takisto potvrdila, že „podporuje rozhodnutie prezidenta Trumpa pozastaviť útoky proti Iránu na dva týždne pod podmienkou, že Irán okamžite otvorí úžiny a zastaví všetky útoky na USA, Izrael a krajiny v regióne“.
Vo vyhlásení však židovský štát uviedol, že „dvojtýždňové prímerie sa nevzťahuje na Libanon“. Toto tvrdenie je v rozpore s predchádzajúcim vyhlásením pakistanského premiéra Šáhbáza Šarífa, ktorý sprostredkoval rokovania. Podľa neho sa prímerie vzťahuje na všetky oblasti na Blízkom východe vrátane Libanonu.
Šaríf zároveň ocenil rozhodnutie USA a Iránu a pozval delegácie oboch krajín na priame rokovania v piatok do Islamabadu. Teherán prejavil ochotu stretnúť sa, Washington však schôdzku zatiaľ oficiálne nepotvrdil. Rokovania sa majú zamerať na úplné ukončenie vojny na Blízkom východe a na 10-bodový návrh Iránu, ktorý podľa Trumpa môže slúžiť ako funkčný základ na ďalšie rokovania.
Dokument údajne zahŕňa akceptovanie obohacovania uránu, zrušenie všetkých protiiránskych sankcií, záruky proti opakovaniu agresie, zachovanie iránskej kontroly nad Hormuzským prielivom, vyplatenie odškodného či ukončenie vojny na všetkých frontoch vrátane boja proti hnutiu Hizballáh v Libanone. Podľa viacerých analytikov budú rokovania náročné, pričom neveria, že by Irán presadil väčšinu z týchto bodov.
Vojna, ktorá trvá šiesty týždeň, si podľa vládnych zdrojov a ľudskoprávnych organizácií vyžiadala viac než päťtisíc obetí v takmer dvanástich krajinách vrátane viac ako 1 600 civilistov v Iráne.
Ceny ropy prudko klesli, trhy reagujú rastom
Globálne finančné trhy reagovali na prímerie výrazným uvoľnením. Cena americkej ropy klesla približne o 15 percent na 96,31 dolára za barel, zatiaľ čo Brent oslabil o 13 percent na 95,36 dolára.
Investori reagovali najmä na nádej, že sa obnoví preprava cez Hormuzský prieliv.
Akciové trhy prudko posilnili – futures na index S&P 500 vzrástli o viac než dve percentá a európske trhy aj japonský Nikkei pridali zhruba päť percent. Juhokórejský KOSPI dokonca stúpol o šesť percent, čo viedlo ku krátkemu prerušeniu obchodovania.
Dolár výrazne oslabil, pričom jeho index, ktorý meria hodnotu voči košu šiestich hlavných svetových mien, sa pohyboval okolo 98,9 bodu, blízko mesačného minima. Výnos 10-ročných amerických dlhopisov klesol na 4,247 percenta.
Analytici upozorňujú, že ide skôr o krátkodobé uvoľnenie napätia, keďže konflikt sa definitívne nevyriešil. Kľúčové podľa nich bude, či sa podarí obnoviť dôveru lodných spoločností a poisťovní. Niektorí experti dokonca predpokladajú, že napätie môže pretrvať ešte niekoľko mesiacov.
Prímeriu predchádzalo ultimátum, ktoré zaváňalo jadrovými zbraňami
V utorok večer vypršalo niekoľkokrát posúvané ultimátum, ktoré Iránu adresoval americký prezident Donald Trump. Ten sa vyhrážal bombardovaním kritickej infraštruktúry, ako sú mosty a elektrárne, ak islamská republika nepristúpi na rokovania o prímerí.
Ešte na Veľkonočný pondelok vyhlásil, že iránska infraštruktúra sa dá zničiť za jednu noc, čo napríklad prominentný magazín American Conservative (AmCon) vysvetľoval aj ako narážku na možnosť použitia jadrovej zbrane.
V utorok počas dňa zase Trump na sociálnej sieti Truth napísal, že „dnes v noci zanikne celá civilizácia a už sa nikdy nevráti“, hoci nechce, aby sa to stalo.
Svetoví lídri vítajú ohlásené prímerie
Na dohodu medzi USA a Iránom reagovali viaceré krajiny a medzinárodné organizácie, ktoré ju vítajú, no upozorňujú na potrebu trvalého riešenia konfliktu.
Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval všetky strany na dodržiavanie medzinárodného práva, podmienok dohody a kroky, ktoré povedú k „trvalému a ku komplexnému mieru v regióne“.
„Austrália si želá, aby bolo prímerie dodržiavané a aby došlo k vyriešeniu konfliktu,“ uviedol zase vo vyhlásení úrad austrálskeho premiéra Anthonyho Albaneseho. Ten podobne vyzval všetky strany, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a chránili životy civilistov.
Japonsko vyzvalo na konkrétne kroky na zmiernenie napätia vrátane zaistenia bezpečnej plavby v Hormuzskom prielive, cez ktorý pred vojnou prechádzalo približne 70 percent japonského dovozu ropy. „Najdôležitejšie je prijať konkrétne kroky na deeskaláciu situácie,“ uviedol hovorca vlády Minoru Kihara. Tokio podľa neho dúfa, že mierovú dohodu sa podarí dosiahnuť diplomaciou a čo najskôr.
Irak dohodu tiež ocenil a vyzval na „vážny a udržateľný dialóg“ medzi USA a Iránom, ktorý by riešil základné príčiny konfliktu a posilnil vzájomnú dôveru medzi obomi stranami.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová označili prímerie za dôležitý krok k upokojeniu situácie po týždňoch napätia. Zároveň však upozorňujú, že základné príčiny konfliktu zostávajú nevyriešené.
Kallasová zdôraznila, že prímerie vytvára priestor na zastavenie útokov a otvorenie diplomatických rokovaní. EÚ je pripravená podporiť ďalšie rokovania a spolupracuje s partnermi v regióne.
Pápež Lev XIV. ocenil oznámené prímerie, ktoré podľa neho môže otvoriť cestu k širšiemu ukončeniu konfliktu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že podobný krok by bol možný aj vo vojne s Ruskom. Podľa jeho slov je Kyjev pripravený „odpovedať rovnakou mierou“, ak Moskva zastaví útoky.
Kremeľ naznačil, že prímerie by mohlo otvoriť priestor na obnovenie trojstranných rokovaní o Ukrajine. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova Rusko očakáva, že Washington bude mať viac priestoru na diplomatické stretnutia, hoci zásadné rozpory – najmä otázka územia – zatiaľ bránia pokroku.
Fico verí, že „horúce hlavy vychladnú“
Slovenský premiér Robert Fico označil prímerie za veľmi krehké, no verí, že môže aspoň dočasne zmierniť napätie medzi obomi krajinami. Uviedol to v stredu ráno vo videu na sociálnej sieti.
Podľa jeho slov je dôležité, aby sa situácia upokojila a „horúce hlavy sa schladili“, čo by mohlo otvoriť priestor na ďalšie rokovania.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer) víta prímerie a vyzval na ďalšie rokovania. „Dohoda o dvojtýždňovom prerušení vojenských aktivít je dôležitým krokom, ktorý však musí smerovať k ďalším intenzívnym diplomatickým rokovaniam všetkých zainteresovaných strán s cieľom dosiahnuť trvalý a komplexný mier v celom regióne vrátane Libanonu,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.
Blanár zároveň vyzval na návrat k diplomacii založenej na rešpektovaní a dodržiavaní medzinárodného práva a princípov Charty Organizácie Spojených národov.
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini s uznaním víta diplomatické úsilie pakistanskej diplomacie, ktoré podľa neho viedlo k dočasnému prímeriu.
„Svet si aspoň nachvíľu vydýchol a som vďačný všetkým, ktorí sa podieľajú na sprostredkovaní tejto významnej dohody. Verím, že nasledujúce dva týždne využijú všetky strany konfliktu za pomoci medzinárodného spoločenstva na dosiahnutie skutočného a udržateľného mieru v tejto časti sveta,“ povedal vo videu na sociálnej sieti.
Dodal, že v budúcnosti by sa mali všetci vyvarovať akýmkoľvek situáciám, ktoré extrémne ohrozujú svetový poriadok, destabilizujú svetovú ekonomiku a spôsobujú utrpenie nevinným ľuďom. „V tomto kontexte rezonujú slová pápeža Leva XIV.: ‚Nech si tí, ktorí majú moc vyvolávať vojny, vyberú mier. Nie mier, ktorý je vynútený silou, ale prostredníctvom dialógu,‘“ dodal.
Líder izraelskej opozície: Netanjahu nesplnil ani jeden vojnový cieľ
Líder izraelskej opozície Jair Lapid zase v stredu ráno po oznámení prímeria medzi USA, Izraelom a Iránom vyhlásil, že premiér židovského štátu Benjamin Netanjahu nesplnil „ani jeden“ zo svojich vojnových cieľov.
„V celej našej histórii sa ešte nestala taká politická katastrofa,“ napísal na X s tým, že „(izraelská) armáda splnila všetko, čo sa od nej žiadalo, verejnosť preukázala úžasnú odolnosť, ale Netanjahu zlyhal politicky, zlyhal strategicky a nesplnil ani jeden z cieľov, ktoré si sám stanovil“.
(ft, truth, reuters, tasr, sak)
