„Relevantné pre tento súd môže byť, že v polovici augusta 2017 ma oslovil môj dobrý priateľ s prosbou, že by sa so mnou chcel stretnúť Rudolf Hrubý. Odpovedal som, že nevidím dôvod, aby sa so mnou pán Hrubý stretával,“ vypovedal Kočner. „Vraj sa dostal do podobnej situácie, v ktorej som sa ocitol kedysi ja, keď môj bývalý spoločník ma chcel pripraviť o majetok z našej spoločnej firmy,“ pokračoval. „Na túto tému sa chcel so mnou pán Hrubý rozprávať.“

Rudolf Hrubý je už dnes nebohý. Jeho advokáti v minulosti pre Štandard odmietli, že by „ich klienti alebo advokáti iniciovali akékoľvek ovplyvňovanie súdnych rozhodnutí“.

Kočner sa s Hrubým stretol v golfovom areáli v Báči 31. augusta 2017. Kočner mu podľa vlastných slov odporučil cestu konkurzného konania (pokus o vyšachovanie Mikurčíka cez konkurz eseťáci naozaj použili, poznámka redakcie). „Mal vraj informácie, že protistrana, teda pán Mikurčík, ovplyvňuje súdne konania, aby rozhodovali v jeho prospech,“ povedal Kočner. „Že sa poznám so sudcom Sklenkom a či by som mu nevedel pomôcť týmto smerom. Spozornel som, rozhovor sa mi začal nepáčiť. Povedal mi, že on by si chcel služby pána Sklenku kúpiť. Spozornel som ešte viac, pretože ak mi toto hovorí človek, ktorý financuje Denník N a Zastavme korupciu, obával som sa, či to nie je nejaká provokácia. Túto službu som odmietol. S tým sme sa rozišli.“

Hrubý o svojom stretnutí s Marianom Kočnerom pôvodne klamal, keď popieral, že by sa s ním kedykoľvek stretol, no keď sa preukázalo, že k stretnutiu naozaj došlo, neskôr sa priznal: „Na toto stretnutie som išiel z dôvodu, že v čase, keď sme zistili, že náš bývalý obchodný partner sa snažil previesť hotel Carlton na svoju firmu, nevedeli sme čítať situáciu a porozumieť jej,“ povedal pre portál Aktuality.

Hrubý sa však podľa Kočnerovho rozprávania k Sklenkovi napokon zrejme dostal iným spôsobom. Tu však nie je vylúčené, že Kočner v tomto bode klame a kontakt sprostredkoval on sám. Kočner sa v tom čase o lukratívny prípad Carlton zaujímal a zrejme hľadal spôsob, ako z neho vyťažiť.

Sklenka mal Kočnerovi povedať, že Hrubý mu ponúkol pomoc s hypotékou, ak zneužije svoju funkciu na súde a bude „intenzívne pracovať a ohýbať právo v prospech Hrubého“. Kočner následne opísal vianočný večierok vo svojom hoteli na Donovaloch, kde mu Sklenka potvrdil, že sa stretol s Hrubým a za pomoc dostal dve fľaše whisky. „Spýtal som sa, či mu to stačilo za to, ako veľmi sa v jeho prípade angažoval. On odpovedal, že to myslel obrazne, dve fľaše whisky znamenajú 20-tisíc eur. To je pekné, odpovedal som mu. On mi na to reagoval: Ale ja som čakal aspoň 200, lebo to je tá hypotéka,“ povedal Kočner na súde.

Konfrontovanie v tejto téme by si zaslúžil aj samotný Kočner. Z Threemy totiž vyplýva, že na stretnutie s Hrubým ho mohol pripravovať aj sám sudca Sklenka, hoci dnes vypovedá, akoby sa do toho Sklenka zapojil až neskôr.

Sklenkova iniciatíva

Pôsobenie sudcu Sklenku v tomto prípade je kľúčové, najmä na začiatku sporu, keď sa Hrubý s Grundom pokúšali – možno aj na Kočnerove rady – získať hotel cez zmanipulované konkurzné konanie.

Keď Mikurčík v roku 2017 nadobudol podozrenie, že ho partneri chcú z hotela vyblokovať, reagoval vypovedaním zmluvy s Grundom a Hrubým o ich vstupe do jeho firmy ADS Property, ktorá hotel spravovala, a následne zvýšil základné imanie, čím firmu ovládol. Ale iba na papieri. Súdy rozhodovali skôr v prospech protistrany.

Grund s Hrubým totiž reagovali a zrealizovali valné zhromaždenie firmy, o ktorom Mikurčík ako spoločník nevedel, a tam ho vyradili spomedzi podielnikov. Na základe takýchto sporných dokumentov vtedajší Okresný súd Bratislava 1, ktorý spravoval obchodný register, Mikurčíka vymazal spomedzi vlastníkov hotela. Udialo sa to pritom s takou rýchlosťou, ktorá je nielen nezvyčajná pre domáce súdy, ale zrejme aj technicky nemožná.

Tunajší úradník na pokyn sudcu Sklenku nariadil prepis konateľov hotela na základe nepravdivého dokumentu o valnom zhromaždení firmy ADS Property napriek tomu, že Mikurčík na ňom ako spolumajiteľ nebol a ani o ňom nevedel. Jeho podiel bol prepísaný na Grunda s Hrubým.

Ako potvrdzuje registračný systém, úradník konajúci na príkaz podpredsedu súdu Sklenku zmeny zrealizoval za 37 sekúnd, hoci podklady mali päť príloh. Spracovanie, zaevidovanie a skontrolovanie všetkých údajov (vyše 30 strán textu) je technicky nemožné.

Ďalšia súdna úradníčka vymazala Mikurčíka ako konateľa na základe valného zhromaždenia bez toho, aby vyhodnotila dokumenty upozorňujúce na neplatnosť zápisníc. V tom čase bolo v platnosti predbežné opatrenie, ktorým súd dočasne zakázal vymenúvanie a odvolávanie štatutárov pre prebiehajúci súdny spor.

Kontakt cez Threemu

Účelové konanie úradníka potvrdzuje aj komunikácia medzi Kočnerom a Sklenkom v Threeme.

Carltonu sa v Kočnerovej Threeme týkajú stovky správ, mnohé prebiehali medzi ním a Sklenkom. Ten mu oznamoval aj také informácie, ktoré sa nemohol dozvedieť z verejných zdrojov, ale priamo zo spisu. Kočner požiadal Sklenku, „aby ho uviedol do problému“. Kočner Sklenkovi sľubuje, že Mikurčíka „osobne za.ebem a donesiem ti jeho hlavu“.

Polícia príslušného úradníka požiadala o zbavenie mlčanlivosti, o ktorom rozhodoval práve podpredseda súdu Sklenka, a ten to zamietol. „A sú v pi.i,“ napísal vtedy víťazoslávne Kočnerovi. Časti spisu k tomuto prípadu sa dokonca mali ocitnúť aj na Sklenkovom sekretariáte, hoci ten o prípade formálne nijako nerozhodoval.

Dva mesiace predtým Sklenka Kočnerovi napísal, že pri Mikurčíkovi „sme urobili plán“ a spomína sudcov, ktorí mali vo veci rozhodovať.

Kočnerove záujmy v tomto prípade neskôr opísala sudkyňa Monika Jankovská pred súdom slovami, že Kočner zavetril príležitosť a v tom čase „sondoval“, na ktorú stranu sa postaviť. Erik Mikurčík sa s Kočnerom stretol tiež, na silvestrovskej zábave na Donovaloch. Kočner sa pred Mikurčíkom dokonca tváril, že mu chce pomôcť.

Kočner sa zrejme angažoval aj v tom, aby Marek Para neobhajoval Mikurčíka. Norbertovi Bödörovi v tom čase napísal: „Para bol oslovený tým je.om z Carltonu, aby ho zastupoval, finančne veľmi zaujímavá ponuka, ale na môj zásah bol odmietnutý.“

Threema však ponúka aj zaujímavé svedectvá ohľadom sudkýň, ktoré v prípade rozhodovali. Ide najmä o odpoveď Kočnera Sklenkovi zo 4. októbra 2017: „Mirka ok, Cigánku zvládneš, Denisu my a Ondrišku ty.“ Všetko sú to prezývky sudkýň, ktoré o prípade rozhodovali. „Mirka“ je sudkyňa Repáková, ktorá dva roky odsúvala rozhodnutie o vrátení Mikurčíkovho podielu v ADS Property. „Cigánka“ je sudkyňa Angela Balázsová, ktorá v prípade taktiež rozhodla proti Mikurčíkovi. „Denisa“ je sudkyňa Cviková, ktorá rozhodovala o námietkach Mikurčíkovcov a všetky zamietla. 

Do prípadu sa vtedy zaangažovala aj vtedajšia NAKA, v tom čase ovládaná bödörovcami, ktorú vtedy aj so špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom podľa vyšetrovania neraz zneužívali na odstraňovanie nepohodlných ľudí.

Sklenka napríklad spolu s Kočnerom vymýšľali, ako by NAKA mohla rozpracovať nepohodlnú sudkyňu, ktorá sa mala stretnúť s Mikurčíkom. „Toho ko.ota Mikurčíka dám od.ebať,“ píše Sklenka. „Toto bude ľutovať, jeho firmy pôjdu do konkurzu a skončí.“

Trestné oznámenie voči Mikurčíkovi, ktoré bolo pôvodne podané na generálnej prokuratúre, sa totiž dovtedy vôbec nepohlo. Veci sa rozhýbali až po tom, ako ho právnici Hrubého a Grunda z Relevans dodatočne podali 13. októbra na špeciálnu prokuratúru do rúk Dušana Kováčika, vtedajšieho šéfa polície Tibora Gašpara a šéfa finančnej polície NAKA Bernarda Slobodníka.

Mimochodom, dva týždne predtým, než boli aktivované tieto štruktúry dnes stíhanej justično-mafiánskej skupiny, Dušan Kováčik vykonal podozrivú operáciu v banke, keď si na svoj účet vložil 204-tisíc eur v hotovosti.

V ten deň napísal Sklenka Kočnerovi o pláne s vyšším súdnym úradníkom (VSÚ) a obchodným registrom (OR): „VSÚ z OR idú všetko je.núť na Sahánkovú, Daubnerovú a Valerianovú, vo vzťahu k Mikurčíkovi.“ Následne komunikujú o tom, ako „urobili plán“ a ako sa Sklenka dohadoval so sudkyňou Ondriašovou.

Repáková a Sklenka dnes odmietajú vypovedať

V rozpore so všetkými známymi skutočnosťami však Sklenka v minulosti vypovedal, že to bol práve Mikurčík, kto sa ho snažil ovplyvňovať práve cez sudcu Lindtnera. Sklenka pritom nevedel uviesť nič určité a nedokázal ani povedať, akú odmenu mu Lindtner mal ponúknuť. Hovoril len o tom, že „Mikurčíkovci by sa vedeli štedro odmeniť“.

Lindtner mal cez Sklenku sprostredkovať nielen vplyv na sudcov výmenou za nešpecifikovanú odmenu, ale tiež žiadať sudkyňu Miriam Repákovú, aby rozhodla v prospech Mikurčíka. Vo výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že Lindtner ju žiadal, aby rozhodla v prospech Mikurčíka.

Sklenka o kauze Carlton na minulotýždňovom pojednávaní odmietol vypovedať, napriek tomu, že práve jeho výpovede – spolu so sudkyňou Miriam Repákovou – sú jedinými dôkazmi proti Lindtnerovi.

Ani Sklenka si na pojednávaní na detaily v súvislosti s Lindtnerom odrazu „nepamätal“. Problém je v tom, že veľa kľúčových detailov neuviedol ani v prípravnom konaní, nikdy totiž neuviedol, ako konkrétne sa mu mal Mikurčík odvďačiť.

Ďalšie sudkyne na lavici svedkov však ovplyvňovanie Lindtnerom nepotvrdili a vylúčili aj Sklenkovo tvrdenie. Podozrivé je tiež to, že Repáková na súde využila právo nevypovedať, pretože by si údajne mohla privodiť trestné stíhanie.

Aj Sklenka odmietol odpovedať na otázky s tým, že by si mohol privodiť trestné stíhanie. Urobili tak napriek tomu, že sú spolupracujúcimi obvinenými, ktorí musia vypovedať a uvádzať všetky skutočnosti vrátane vlastnej trestnej činnosti.

Súd aj preto Lindtnera spod obžaloby oslobodil, keďže obvinenie v kontexte celej kauzy nedávalo veľký zmysel a tento pokus o pomoc eseťákom sa rozsypal. Zo súdu nevyplynulo, prečo si Sklenka s Repákovou svoje tvrdenia o Lindtnerovi vymysleli, no jedno vysvetlenie sa ponúka.

Hoci Sklenka priznal úplatky vo výške 160- až 180-tisíc eur, v súčasnosti nie je z ničoho obvinený. Peniaze ani nemusel vrátiť, údajne preto, že ich všetky minul a už nič nemá. Podobne si vďaka spolupráci dobre vedie aj Repáková.

Sklenka pritom bol obvinený v kauze Búrka pre podozrenie z prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa, zasahovania do nezávislosti súdu a podplácania. V kauze Víchrica je obvinený z prijímania úplatku v súbehu so zneužívaním právomoci verejného činiteľa formou účastníctva a zasahovanie do nezávislosti súdu formou spolupáchateľstva.

Všetkým stíhaniam sa zatiaľ vyhol, čo bola odmena za to, že „spolupracoval“ s políciou. Z podobných zločinov bola obvinená aj Repáková, ktorá tiež spolupracovala s vyšetrovateľmi a dostala za to odmenu v podobe miernych trestov (podmienečný trest a zákaz výkonu funkcie).

Sklenka podľa prokurátora rozsiahlo vypovedá v siedmich konaniach o podozreniach iných osôb, vrátane sudcov, pričom výpovede spolupracujúcej osoby sa týkajú najmä podozrení z korupcie a ovplyvňovania súdnych konaní.

Ich čudné výpovede k Mikurčíkovi a Lindtnerovi ku kauze Carlton, ktoré sa zjavili sčista-jasna, prišli práve v čase, keď „spolupracovali“ s políciou. Zvláštne je tiež to, že vyšetrovateľov veľmi nezaujímali práve tie okolnosti, ktoré sú minimálne v prípade Sklenku oveľa podozrivejšie a je k nim aj podstatne viac dôkazov (manipulácia registrovým súdom v prospech eseťákov).

Ich výpoveď v kauze Carlton tak zakladá podozrenie, že bola súčasťou obchodu, v ktorom dostali faktické zbavenie väzobného trestu výmenou za výpovede, ktoré sa vyšetrovateľom a prokuratúre hodili.

Ide skrátka o „kajúcnikov“, ktorí odmietajú vypovedať na súde o svojich pletkách so zákonom, čo je zrejme svetový unikát. Na Slovensku sa však takýto druh spolupráce stal celkom bežnou súčasťou „vyšetrovania“.

Špecializovaný trestný súd pri oslobodzujúcom rozsudku voči Lindtnerovi poukázal aj na potrebu dôsledného preverovania výpovedí spolupracujúcich svedkov, ktorí za spoluprácu dostali výhody.