Na tlačovom vyhlásení sa zúčastnili aj podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar a podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (obaja Smer). Svoje rozhodnutie podľa vlastných slov potvrdili podpísaním trestného oznámenia.
Fico: Dianie z rokov 2020 až 2023 nemožno ignorovať
Podanie trestného oznámenia avizoval predseda vlády už na tlačovej konferencii 10. apríla. Zdôraznil vtedy, že kabinet sa síce venuje aktuálnym problémom, no podľa neho nemožno ignorovať dianie z rokov 2020 až 2023. Podľa Fica nejde len o jednotlivé pochybenia, ale o „systémové zlyhania“ a „úmyselné porušovanie základných princípov trestného práva“. Sám seba označil za jednu z obetí týchto praktík.
Hlavným impulzom tlačovej konferencie bolo zverejnenie odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý zrušil právoplatný rozsudok voči bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi.
Fico odmietol interpretáciu, že išlo len o procesnú chybu. „Zrušil právoplatné rozhodnutie preto, lebo bolo nezákonné a nezodpovedalo dôkaznej situácii,“ vyhlásil a zároveň kritizoval médiá, že sa podľa neho dostatočne nevenovali obsahu rozhodnutia a jeho dôsledkom.
S témou do parlamentu
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) už skôr v apríli označil situáciu okolo Záleskej v spore Kováčika za dôkaz zneužívania trestného práva na politické účely. „Nedokážete si poradiť s oponentom? Urobíte to cez trestné právo,“ povedal.
Tvrdil, že nejde o jednotlivé prípady, ale o systém, ktorý zahŕňa vyšetrovateľov, prokurátorov aj sudcov. Spomenul čurillovcov, ktorí si písali v skupine „Apači“ na WhatsAppe. V tej podľa Gašpara rozoberali, ktorý sudca ako pomôže pri rozhodovaní o vzatí do väzby, dokonca si s niektorými kajúcnikmi aj tykali.
„Čiže hovoríme o pomerne rozsiahlej činnosti, ktorú vykonávali čurillovci na úrovni prípravného konania s niektorými prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry, vybraní sudcovia ŠTS ako Pamela Záleská,“ zhodnotil.
Dodal, že tomuto „systému“ pomáhali aj niektorí sudcovia na najvyššom súde. „Pretože následne, bohužiaľ, až Ústavný súd SR konštatoval vo viacerých kauzách, nielen v kauze Dušana Kováčika, že pochybili. A to v tom, že pripravili mnohých ľudí o ich ústavné práva,“ doplnil.
Ide preto podľa jeho slov o tému, ktorá sa má dostať aj na úroveň Národnej rady SR, či už formou mimoriadnej schôdze, alebo aspoň na úroveň ústavnoprávneho výboru.
Sudkyňa na vyjadrenia Fica, Gašpara a Paru už pred pár dňami odmietla reagovať. „Nebudem reagovať na výroky politikov alebo obžalovaných osôb, či ich právnych zástupcov. Pre sudcu je dôležité, čo odznie v súdnej sieni, a nie na tlačových besedách alebo v médiách,“ povedala Záleská.
Opozičné Progresívne Slovensko tvrdí, že Fico vytvára neprípustný tlak na Špecializovaný trestný súd v súvislosti s kauzou Očistec. Podľa PS ide o snahu ovplyvniť rozhodovanie súdu pred blížiacim sa pojednávaním.
Tri úrovne zlyhania
Predseda vlády v prvej polovici apríla zosumarizoval, že celkovo v prípade Kováčika išlo o zlyhanie na troch úrovniach.
„Prvá úroveň totálneho zlyhania nezákonnosti na úrovni vyšetrovateľov, to znamená čurillovcov, a plus prokurátorov, ktorí to dozorovali. Druhá úroveň, a tej sa dnes chceme venovať primárne, je úroveň rozhodovania na Špecializovanom trestnom súde, v danom prípade rozhodovania sudkyne tohto súdu Pamely Záleskej,“ ozrejmil.
Treťou úrovňou bolo rozhodovanie odvolacieho Najvyššieho súdu SR, ktorý 14-ročný trest odňatia slobody zmiernil v prípade Kováčika na osem rokov.
Fico sudkyňu Záleskú opakovane kritizoval a spochybnil jej nestrannosť. „Dovolací rozsudok hovorí, že ešte predtým, ako dostala Pamela Záleská na stôl žalobu, už bola jasne rozhodnutá. Ona vedela, že Dušana Kováčika musí odsúdiť. A vôbec ju nezaujímali žiadne dôkazy v prospech Dušana Kováčika. Ona hľadala len dôkazy proti nemu, dokonca s niektorými dôkazmi aj tak pracovala, aby ich prispôsobila tomuto rozhodnutiu,“ uviedol.
Pripomenul aj jej osobný vzťah s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou, ktorá o prípade písala, čo podľa neho vytváralo konflikt záujmov. „Nie je možné, aby sudkyňa žila s novinárkou, ktorá píše o prípade, o ktorom rozhoduje,“ dodal. „Ja nikomu nebránim, nech si každý spáva s kým chce, ale nie je možné, aby tu bol tandem.“
Premiér oznámil, že bude žiadať ministra spravodlivosti, aby inicioval disciplinárne konanie voči sudkyni Záleskej. „Zároveň podávame trestné oznámenie pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa,“ zdôraznil. Podľa neho ide o jeden z najzávažnejších prípadov porušenia práv od 90. rokov.
Nejde o ojedinelý prípad
Advokát Para nadviazal na premiéra a tvrdil, že nejde o izolované zlyhanie, ale o systematický problém. Upozornil, že Ústavný súd SR už v minulosti kritizoval postup sudkyne Záleskej v iných prípadoch.
„Už sú dve rozhodnutia Ústavného súdu SR, a to vo forme nálezu, ktoré vytýkajú práve to, že neinformovala procesnú stranu o tom, že má vzťah, ktorý môže zakladať alebo zakladá zaujatosť. Lebo ústavný súd tam už bol veľmi špecifický a povedal, že to je čistá zaujatosť. Toto bude, samozrejme, dôležité aj pre disciplinárne konanie, ak bude podané, ale aj dôležité pre naše trestné oznámenie,“ priblížil Para.
Podľa neho podobný postup vidieť aj v aktuálnych kauzách, napríklad v prípade Norberta Bödöra.
Para kritizoval aj využívanie spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikov. Tvrdí, že ich výpovede sú často rozporné a motivované snahou získať výhody. Ako príklad uviedol situácie, keď „jeden svedok obviňuje, a druhý jeho výpoveď spochybňuje“. Podľa neho napriek tomu súdy tieto výpovede prijímajú a ignorujú dôkazy v prospech obžalovaných.
Nadviazal v tejto súvislosti na ďalšiu kauzu, v ktorej má Kováčik čeliť obžalobe, kauzu Očistec.
„Pokiaľ najvyšší súd ako dovolací senát v päťčlennom senáte 5 : 0 skonštatoval, že vyšetrovateľ Pavol Ďurka bol zaujatý a je zaujatý voči doktorovi Kováčikovi, tak, samozrejme, nemôže obstáť ani žiadna ďalšia kauza. Ani kauza Očistec. Nemôže byť prerokovaná. Ak by mala byť prerokovaná, tak musí nevyhnutne nedôjsť k oslobodeniu všetkých, ktorí sú v danej veci obžalovaní na základe takto neprocesne podanej obžaloby,“ poznamenal.
(tasr, max, luc, mja)
