Keď sklamala technika. Černobyľ ukázal cenu ľudského zlyhania aj štátneho klamstva

Od výbuchu jadrového reaktora v Černobyli uplynú 26. apríla štyri desaťročia. Katastrofa, ktorá zasiahla veľkú časť Európy vrátane Slovenska, sa do dejín zapísala nielen rozsahom ekologických a zdravotných dôsledkov, ale aj spôsobom, akým sa ju sovietske vedenie pokúsilo spočiatku utajiť.

V noci z 25. na 26. apríla 1986 došlo v sovietskej atómovej elektrárni Černobyľ k explózii štvrtého reaktora. Incident, ktorý nastal o 1.23 h miestneho času, patrí dodnes medzi najzávažnejšie udalosti v histórii jadrovej energetiky.

Rozsah havárie bol bezprecedentný. Podľa dostupných odhadov presahovalo množstvo uvoľnenej rádioaktivity 30- až 40-násobok úrovne spojenej s výbuchom atómovej bomby v Hirošime. Zasiahnutých bolo približne 150-tisíc štvorcových kilometrov územia bývalého Sovietskeho zväzu, pričom následky sa postupne prejavili aj v ďalších častiach Európy.

Bezprostredne po výbuchu prišlo o život 31 pracovníkov a hasičov. V nasledujúcich rokoch sa zdravotné dôsledky radiácie premietli do zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti ďalších tisícov ľudí.