Poplatková fantázia
Podľa ombudsmana je príčinou nejednoznačná legislatíva. Ako priblížil v rozhovore pre Postoj, zákon nehovorí jasne, ktoré poplatky sú prípustné a ktoré už nie, čo vytvára priestor na rôzne interpretácie.
„Zákonodarca o tejto sivej zóne mlčí,“ upozornil Dobrovodský a situáciu označil aj výraznejšie: „Nazval som Slovensko krajinou poplatkovej fantázie.“
V praxi to znamená, že pacienti čelia rôznym registračným či administratívnym poplatkom, ktoré musia zaplatiť ešte pred vyšetrením. Často ide o služby, ktoré by mali byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Zároveň je podľa neho veľmi slabá vymožiteľnosť práva.
„Keď ho pacient zaplatí, aj keď má doklad, málokto ide cestou civilného súdu, zažaluje poskytovateľa a vymôže si peniaze naspäť. Aj to civilné konanie je rizikové,“ skonštatoval.
Problémom je aj kontrolný systém. Kompetencie sú rozdelené medzi samosprávne kraje a ministerstvo zdravotníctva, no výsledok je podľa ombudsmana neefektívny. Ministerstvo ako druhostupňový orgán pri pokutovaní v priemere rok vôbec nekoná.
Samosprávne kraje sa navyše podľa neho nachádzajú v konflikte záujmov – majú kontrolovať lekárov, no zároveň sa snažia udržať ich v regióne. „Je to schizofrénia a konflikt lojality,“ skonštatoval.
Poplatky odrádzajú od liečby
Dobrovodský podotkol, že pacienti majú len obmedzené možnosti brániť sa. Často nedostanú ani potvrdenie o zaplatení, čo znemožňuje kontrolu.
Finančná správa ho informovala, že nie je schopná vykonávať riadnu kontrolu v ambulanciách. A často im svedectvo pacienta ani nestačí, potrebovali by ako dôkaz doklad. Nezrovnalosti chce riešiť s vedením finančnej správy, ako i ministerstvom zdravotníctva.
„Je zlé, keď štát vysiela signál vo vzťahu k určitej skupine obyvateľstva, že je privilegovaná, kvázi nedotknuteľná. Neexistuje, aby sme my boli jediná krajina planéty, kde sa nedá skontrolovať niekto, kto si do vrecka vyberá príjem a neodvedie z toho daň,“ povedal pre Postoj o ambulantných lekároch vyberajúcich nezákonné platby.
Ombudsman neopomenul ani dôsledky pre zdravie pacientov, konkrétne odkladanie preventívnych prehliadok a liečby. Ako príklad spomenul rodiny, ktoré si musia vyberať medzi zdravotnou starostlivosťou a bežnými výdavkami.
Podľa neho sa Slovensko posúva k systému, kde kvalita starostlivosti závisí od peňazí. „Obávam sa, že už žijeme v dvojkoľajnej medicíne, lebo chudobní nedostávajú to, čo boháči,“ poznamenal s dôvetkom, že priestor by sa mohol poskytnúť zdravotným poisťovniam, ktoré by službu mohli skontrolovať.
Ministerstvo nekoná
Dobrovodský navrhol dve možné riešenia: buď úplný zákaz poplatkov s výnimkami, alebo jasné zákonné upravenie, za čo si lekári smú pýtať. Pre Postoj priblížil, že nepreferuje ani jeden scenár.
Ministerstvo zdravotníctva si dalo tiež vypracovať prieskum o poplatkoch. Výsledky malo zverejniť už v lete 2024, ale neurobilo tak.
Podľa týždenníka Medicína, ktorý získal výsledky ministerského auditu a zverejnil ich, zaplatia pacienti ročne na poplatkoch v ambulanciách 360 až 410 miliónov eur mimo povinne odvádzaných zdravotných odvodov.
Po správe ombudsmana rezort len uviedol, že téma si vyžaduje konsenzuálne riešenie naprieč sektorom. Návrh riešenia chce predstaviť na jeseň, teda rok pred parlamentnými voľbami.
(max, est)
