„Farmári už v niektorých krajinách začali siať ryžu a používajú menej vstupov, pretože ceny vzrástli,“ povedal Maximo Torero, hlavný ekonóm FAO. Predpokladá, že „v druhej polovici roka a začiatkom budúceho roka uvidíme napätejšiu situáciu v globálnych dodávkach“.
V roku 2008 obmedzenia vývozu zo strany kľúčových dodávateľov viac než zdvojnásobili ceny približne na tisíc dolárov za tonu, čo vyvolalo nepokoje vo viacerých krajinách. Nedávno, v rokoch 2022 až 2023, obmedzená ponuka zhoršená indickými vývoznými reštrikciami zvýšila ceny a vyvolala panické nákupy.
Narušené dodávateľské reťazce
Preprava ryže v súčasnosti naráža na problémy v dodávateľských reťazcoch.
„Logistika sa stala nočnou morou, najmä v Ázii. Chýbajú polypropylénové vrecia, je obmedzená dostupnosť kamiónov na prepravu ryže do prístavov a narušená je aj lodná doprava,“ povedal obchodník zo Singapuru pracujúci pre jedného z najväčších svetových obchodníkov s ryžou. Neželal si byť menovaný, pretože nemá oprávnenie hovoriť s médiami, spresnila agentúra Reuters.
Nedostatok hnojív a sucho už znižujú výnosy menších úrod, ktoré sa aktuálne zbierajú v juhovýchodnej Ázii. Nasledujúca úroda však pravdepodobne utrpí ešte výraznejšie.
India, Thajsko a Filipíny sejú svoju hlavnú úrodu v júni a júli, zatiaľ čo Vietnam a Indonézia teraz vysievajú ryžu druhej sezóny. Väčšina ázijských producentov pestuje dve až tri úrody ryže ročne.
Farmári obmedzujú sejbu
Sripai Kaewová-Eamová, 60-ročná farmárka z thajskej provincie Chai Nat, približne 151 kilometrov severne od Bangkoku, uviedla, že vysoké ceny hnojív a palív zvýšili jej výrobné náklady na približne šesťtisíc bahtov (približne 157 eur) za rai (0,16 hektára), teda v prepočte 980 eur na hektár. Pri predchádzajúcej úrode to bolo približne 4 500 až päťtisíc bahtov (118 až 131 eur). Za nelúpanú ryžu, ktorú zozbiera, pritom dostáva okolo 6 200 bahtov (necelých 163 eur) za tonu.
Ceny hnojív stúpli z 850 bahtov (22 eur) na tisíc až 1 200 bahtov (26 až 31 eur) za vrece, čo ju prinútilo znížiť ich používanie o polovicu. „Hnojivá sú drahé, palivo je drahé,“ podotkla.
Podobnej situácii čelia aj Filipíny, najväčší dovozca ryže na svete. „Niektorí farmári už hovoria, že možno nebudú siať vôbec alebo znížia používanie hnojív, čo nevyhnutne zníži produkciu,“ povedala Arze Glipová, výkonná riaditeľka organizácie Integrated Rural Development Foundation (Nadácia pre integrovaný rozvoj vidieka).
Produkcia krajiny by mohla klesnúť až o šesť miliónov ton oproti bežným 19 až 20 miliónom ton. „Filipíny by sa tak ocitli v neistom postavení, pretože neistý je aj dovoz v dôsledku vývozných obmedzení. Pokryť akýkoľvek výpadok domácej produkcie by preto bolo mimoriadne ťažké,“ povedala Glipová.
V Indonézii nie je problémom dostupnosť hnojív, produkciu však pravdepodobne obmedzí El Niño. Indonézsky štatistický úrad odhaduje, že plocha zberu ryže sa v období od marca do mája zmenší o 10,6 percenta na 3,85 milióna hektárov. Produkcia nelúpanej ryže má klesnúť o 11,12 percenta na 20,68 milióna ton.
Nádej z Indie?
Napriek obavám o dodávky má svet po rokoch mimoriadne silnej produkcie dostatočné zásoby ryže. Podľa údajov amerického ministerstva poľnohospodárstva drží India, najväčší vývozca ryže na svete, rekordných 42 miliónov ton, teda približne pätinu svetových zásob. To by malo stlmiť prípadný pokles globálnej produkcie.
Ceny väčšiny druhov ryže sú v súčasnosti stabilné, no podľa Torera z FAO pravdepodobne porastú aj v prípade, že by sa situácia okolo Hormuzského prielivu okamžite vyriešila.
Rýchle otvorenie prielivu by pomohlo odvrátiť vážny problém s dodávkami. „Ak sa nám ho však nepodarí znovu otvoriť v najbližších dvoch až troch týždňoch, situácia začne byť veľmi vážna,“ dodal.
