Šimečkovej obhajca Matúš Harkabus, bývalý prokurátor ÚŠP, obvinenia zo subvenčného podvodu odmieta s tým, že jeho klientka ako štatutárka ani jej občianske združenie si žiadne faktúry dvojmo ani trojmo uhradiť nenechali a že ide iba o chyby z nepozornosti a preťaženosti.

Samotná štatutárka združenia tvrdí, že sa na fungovaní združenia neobohatila, a priznala pochybenia v oblasti administratívy a účtovníctva, za ktoré je pripravená niesť právnu zodpovednosť s tým, že nekontrolovala nezrovnalosti v účtovníctve.

Vyjadrenia obhajoby a Šimečkovej o chybách v účtovníctve v žiadnom prípade neobstoja.

Zverejnené dokumenty ukazujú manipuláciu s údajmi

Je skutočne pozoruhodné, že napriek právnemu zastúpeniu v celej veci, a teda odbornému dohľadu, sa Marta Šimečková rozhodla zverejniť účtovné dokumenty, pri ktorých sú jednoznačne prítomné známky úmyselnej manipulácie.

Nemožno teda hovoriť o chybách z nevedomosti. Na nevedomosť sa nemôže vyhovárať ani samotná matka predsedu Progresívneho Slovenska, a to ani v prípade, ak by za zmanipulovanými dokumentmi stála iba Andrea Puková.

Šimečková zverejnila výpisy z účtu Projektu Fórum doložené k vyúčtovaniam grantov za roky 2018 až 2022 ako originály z banky a za obdobie rokov 2020 až 2022 z účtu Projektu Fórum, ktoré mala podľa výpovede štatutárky upravovať Andrea Puková.

Nenápadný výstrel smerom k Pukovej od Martina Šimečku

Denník Štandard už vo februári 2026 poukázal pri mediálnej obhajobe svojej manželky zo strany Martina Šimečku na skutočnosť, že ako prvý verejne hovoril o Pukovej ako o zodpovednej osobe. Šimečka starší už v tom čase tvrdil, že „Marta nemala ani prístup k účtu, k internetbankingu“ a finančné záležitosti riešila práve Andrea Puková.

Pri snahe odkloniť zodpovednosť od štatutára je však problém v tom, že na všetkých zmluvách je podpis Marty Šimečkovej ako štatutárky. Ona teda zodpovedá za to, aké podklady boli predkladané štátnym orgánom, hoci reálne mohla mať na veci faktický vplyv iná osoba.

Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že v mesiacoch apríl, jún a júl 2020 sú viditeľné rozdiely v sumách, príjemcoch, účeloch a osobách realizujúcich transakcie.

Nesedia ani sumy, ani údaje okolo platieb

Najzávažnejší je rozdiel pri výbere z 5. júna 2020, kde sa podľa originálnej verzie javí výber ako 10-tisíc eur realizovaný Pukovou, kým podľa druhej ako 1 000 eur realizovaný Šimečkovou. Dňa 23. júna 2020 malo byť odoslaných 6 500 eur na účet Pukovej s poznámkou „marta dane a vrátenie pôžičky“, no na výpise Pukovej je táto suma vo výške 3 500 eur a zároveň aj suma 6 500 eur.

Rozdielne sumy sa v dokumentoch nachádzajú aj pri úhrade platby s popisom „stará tržnica“ zo dňa 3. apríla 2020, kde je rozdiel 1 000 eur, pri platbe s popisom „projekt forum hotel arcadia“, kde je rozdiel 1 000 eur, či pri platbe s označením Design Ville, kde rozdiel predstavuje 2-tisíc eur.

Upravené mali byť aj ďalšie sumy vrátane pôžičiek či platieb smerujúcich priamo k Pukovej, kde sú v originálnych dokumentoch uvádzané vyššie sumy a v upravenej verzii nižšie sumy alebo premenované položky, napríklad na inú firmu ako MPhilms, s.r.o.

Puková si mala podľa dokumentov poslať na svoj účet sumu prevyšujúcu 200-tisíc eur, pričom niektoré transakcie neboli doložené faktúrami. Andrea Puková sa odmietla k veci vyjadriť pre prebiehajúce vyšetrovanie.

Tieto rozdiely nie sú náhodnými chybami účtovníctva, ale systematickými úpravami, pričom ide o dokumenty, ktoré boli predkladané štátnym orgánom pri vyúčtovaní dotácií a grantov.

Účtovníctvo združenia ukradli, záznam o tom Šimečková nemá

Marta Šimečková bola vypočúvaná v pozícii podozrivej pred vyšetrovateľom PZ expozitúry Východ protikorupčnej jednotky ÚBOK v trestnom konaní vedenom pre zločin subvenčného podvodu, pričom bola zastúpená advokátom Matúšom Harkabusom.

Šimečková hneď v úvode výsluchu uvádza, že polícii poskytla zrekonštruované účtovníctvo na základe dokladov dohľadaných najmä Andreou Pukovou, ktorá pôsobila v združení ako projektová manažérka.

Pukovú označila ako osobu, ktorá vyhotovovala vyúčtovanie dotácií a spolupracovala s účtovníčkou Prinkler (osoba uvádzaná vo výsluchu M. Šimečkovej), ktorá je v súčasnosti nekontaktná (údajne pre chorobu), zo spoločnosti MPhilms, s.r.o., v ktorej pôsobila Zora Jaurová z PS.

Účtovníctvo za roky 2019 až 2020 Šimečková predložiť nevedela, lebo „v jej kancelárii došlo k vlámaniu a boli odcudzené počítače a šanóny s účtovníctvom“, no záznam o ohlásení tejto veci na polícii už nevie získať.

Štatutárka združenia pri výsluchu trvala na tom, že „ani jedna z faktúr nebola preplácaná viac ako raz“, a ak sa tak aj stalo, mohlo to byť spôsobené „totálnou preťaženosťou jej kolegyne a jej ťaživou životnou situáciou“. V tomto bode je pomerne zarážajúca istota štatutárky, že združenie nemohlo pri fakturovaní pochybiť, hoci sama o procese fakturácie nič nevedela.

Šimečková o ničom nevie, všetko robila Puková

Šimečková ďalej výslovne uvádza, že „všetky úhrady a vyúčtovania združenia robila Andrea Puková, ktorá mala prístup k internetbankingu“, zatiaľ čo ona ako štatutárka s internetbankingom nikdy nepracovala a robila len výbery na pobočke.

Pri účtovníctve Šimečková zdôraznila, že ani ona, ani Puková nemali na tieto úkony kvalifikáciu. Šimečková podľa vlastných tvrdení nemala vlastný účet od roku 2021 a niektoré veci za ňu platila Puková.

Vyšetrovateľ sa špecificky pýtal na vrátenie pôžičky od Michala Šimečku, či išlo o peniaze preplácané zo štátnych zdrojov. Šimečková sa však k tejto veci nevedela vyjadriť a odkázala na Pukovú.

Na svoju kolegyňu odkazovala pri takmer každej podstatnejšej veci, na ktorú sa vyšetrovateľ pýtal, a Šimečková samu seba vykresľuje iba ako osobu, ktorá vlastne stála v úzadí, lebo na nič podstatné nemala vplyv.

Marta Šimečková výslovne uvádza, že svoje povinnosti štatutárky prenechala Pukovej, lebo na ne „rezignovala a nemala čas“.

Vyšetrovateľ sa pýtal aj na žiadosti o dotáciu na konkrétne projekty, ktoré malo združenie rozposlať viacerým subjektom (napríklad Ministerstvu spravodlivosti či FPÚ), hoci v čestnom vyhlásení Šimečková uviedla, že na tieto projekty nežiada dotácie od iných subjektov. Šimečková tvrdila, že keďže názvy a obsah projektov neboli totožné, bolo to podľa nej v poriadku a splnila všetky zákonné podmienky.

Štatutárka nevedela vysvetliť ani fakturáciu svojich vysokých odmien (14 500 eur za 6 mesiacov) za prácu dramaturgičky a vytváranie záznamov, na ktoré nemá živnostenské oprávnenie. Aj v tomto prípade odkázala na Pukovú a nevedela ozrejmiť ani to, koľko peňazí v roku 2021 dostala spoločnosť MPhilms, s.r.o. od združenia. Šimečková dokonca nevedela ani to, že v spoločnosti figurovala Zora Jaurová.

Pri otázke, prečo združenie nepodávalo daňové priznanie od roku 2021, Šimečková uviedla, že tieto záležitosti riešila účtovníčka Prinkler (v súčasnosti nekontaktná), a keďže ich neupozornila na tieto povinnosti, združenie to jednoducho neriešilo.

Zmanipulované dokumenty odhaľujú ďalšie trestné činy

Marta Šimečková teda podľa vlastných slov o ničom podstatnom nevedela a o ničom nerozhodovala. Za všetkým stojí Puková, účtovníctvo bolo záhadne ukradnuté a účtovníčka je nekontaktná.

Ak však boli zmanipulované dokumenty skutočne predložené v rámci zákonných povinností pri dotáciách, vzniká podozrenie z viacerých trestných činov, nielen zo subvenčného podvodu.

V danom prípade prichádza do úvahy aj skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie (uvedenie nepravdivých alebo hrubo skresľujúcich údajov, prípadne zamlčanie povinných údajov v podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva), ďalej podvod (uvedenie súkromného darcu alebo partnera do omylu) či porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Vylúčená nie je ani trestná zodpovednosť právnickej osoby, teda združenia.

Trestný čin je spáchaný právnickou osobou vtedy, ak štatutár, v tomto prípade Šimečková, nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jeho povinnosťou, hoci aj z nedbanlivosti, umožnil spáchať trestný čin osobe, v tomto prípade Pukovej, ktorá konala v rámci oprávnení zverených jej právnickou osobou.

Pri porušovaní povinností pri správe cudzieho majetku je rovnako zodpovedný štatutár a na vyvodenie trestnej zodpovednosti postačuje aj nedbanlivosť, ak nekonal s náležitou starostlivosťou.

V prípade Šimečkovej je podľa jej vlastnej výpovede zrejmé, že sa takmer o nič v združení nestarala s náležitou starostlivosťou tak, ako to vyplýva z jej postavenia štatutárky.

Judikatúra vyžaduje konanie štatutára s odbornou starostlivosťou

Ak by sa preukázalo, že Puková sama vytvárala, upravovala a predkladala výpisy bez vedomia Šimečkovej, zakladalo by to jej samostatnú trestnú zodpovednosť, ale pri niektorých trestných činoch by to nehralo rolu pri trestnej zodpovednosti štatutárky Šimečkovej.

Šimečková sama priznala, že údajne nemala prístup k internetbankingu, niektoré transakcie mali prebiehať cez účet Pukovej a zároveň uznala, že kontrolná povinnosť jej patrila ako štatutárke. To preukazuje vedomé ignorovanie rizík, hrubú nedbanlivosť alebo porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Judikatúra súdov aj odborné články v otázke spoliehania sa štatutára na správnosť a odbornosť iných osôb pri daňových deliktoch z trestnoprávneho hľadiska v žiadnom prípade nehovoria o zbavení sa viny tak, ako sa to snaží prezentovať Šimečková v prípade Pukovej.

Štatutárny orgán sa síce nemusí vyznať vo všetkých odborných otázkach, ale musí konať s odbornou starostlivosťou a zabezpečiť kvalifikovanú pomoc. Šimečková pritom sama vo svojej výpovedi potvrdila, že vedela, že ani Puková, ani ona sama nemajú potrebnú kvalifikáciu na účtovné veci.

Spoliehanie sa na inú osobu je významné len vtedy, ak išlo o kvalifikovanú radu poskytnutú na základe úplných a pravdivých podkladov, čo v prípade Pukovej neplatí ani v jednom bode. Zároveň platí, že účtovník, poradca alebo advokát sa môže stať spolupáchateľom alebo pomocníkom, čo však automaticky nevylučuje zodpovednosť štatutára.

Problémom je, že podľa dostupných vyjadrení sama Šimečková pripúšťa dlhodobú rezignáciu na kontrolu finančnej agendy, čo je pre štatutára slabá pozícia z hľadiska trestnej zodpovednosti.

Kradnutie textov z minulosti a Šimečkovej zavádzanie o príjme

Netreba pritom zabúdať ani na kauzu denníka SME v roku 2004, v ktorom v danom čase pracovali Šimečková s Pukovou. Vtedy sa zistilo, že na stránkach kultúry denníka SME sa pod pseudonymom Edwin Grassmeier uverejňovali totožné texty ako v nemeckom týždenníku Spiegel Online.

V sekcii kultúry vtedy pôsobili Andrea Puková, vtedajšia vedúca oddelenia kultúry a súčasná spolupracovníčka Šimečkovej, ako aj samotná Marta Šimečková. Denník SME sa za kopírovanie textov ospravedlnil.

Celý prípad je popretkávaný podozreniami z rozsiahlej trestnej činnosti neziskovky a dotknutých osôb, ktorá dostávala masívne dotácie bez právneho základu dlhé roky, pričom z toho mali profitovať najmä Šimečková a Puková. Za pozornosť stojí, že samotná Šimečková pri výsluchu uviedla svoj mesačný príjem takmer 500 eur.

Zo samotných faktúr, ktoré obsahovali jej odmenu, je zrejmé, že to nie je pravda.

Puková ako štít chrániaci rodinu Šimečkovcov

Audit odhalil viacnásobné dotácie na rovnaké projekty, nezákonné fakturovanie a nezrovnalosti v účtovníctve za stovky tisíc eur. To isté sa pritom už udialo aj s dotáciami z EÚ.

Štatutárka Šimečková nevie nič vysvetliť a účtovné údaje musela iba „rekonštruovať“, lebo účtovníctvo bolo záhadne ukradnuté, a neskôr ho pre istotu združenie neviedlo vôbec, hoci dostávalo z peňazí daňových poplatníkov masívne platby.

Odhalili sa zmanipulované dokumenty, ktoré zakladajú podozrenia na mnohé iné trestné činy, a za to údajne môže Puková. Bude mimoriadne zaujímavé sledovať jej verziu udalostí a vysvetlenie, ako mohla osoba bez znalostí účtovníctva a vedomosti štatutárky robiť také nezákonné kroky počas takého dlhého obdobia.

Verejnosť má veriť príbehu, že Šimečková o ničom nevedela, a preto nie je zodpovedná. Keď nie je zodpovedná, tak nikto nemôže zaťahovať do celej veci ani jej syna, politika. Doposiaľ sa však nevie, či vrátenie pôžičky Michalovi Šimečkovi nebolo z peňazí, ktoré boli účelovo naviazané na fondy.

Šimečková totiž nevedela vysvetliť ani to.

Z právneho hľadiska to nie je pravda, hoci je pochopiteľné, že politická strana jej syna sa to bude snažiť jednoduchším občanom takto vykladať. Vhodnú obeť už majú a volá sa Andrea Puková.

Je totiž zaujímavé, že Šimečková prišla s „odhaleniami“ o machináciách svojej kolegyne až v čase, keď sa celá kauza presúva do trestného stíhania a má vplyv na verejnú mienku a stranu Progresívne Slovensko, ktoré vedie jej syn Michal Šimečka. Prečo tak neurobila už v čase, keď na Pukovú verejne upozornil jej manžel, nevedno.

Niekto by sa mohol domnievať, že sa vhodne čakalo, ako sa celá vec vyvinie. Ak to problém nebude, odhalenia nebudú. Ak to problém bude, verejnosti sa podhodí skutočný vinník a dôkazy o manipulácii údajov s tým, že štatutárka o ničom nevedela.

Šimečková si údajne iba nevšimla, že obrovské peniaze miznú zo združenia pod jej vedením. Ako by mohla, keď sa združeniu dejú všetky spomínané nešťastia okolo účtovníctva a navyše podľa vlastných slov sa takýmito banalitami ani nemala čas zaoberať.

Verejnosť by ťažko hľadala okatejší príklad nezákonností pri neziskovke, čo len potvrdzuje potrebu ich dôslednejšej kontroly. Ťažko povedať, koľko takých „Šimečkových“ si na základe „nevedomosti“ ulieva štátne peniaze mimo zákonného rámca a s mimoriadne nedôveryhodnými vysvetleniami.

Zvláštny mediálny pokus odkloniť pozornosť od rodiny politika (s odstupom času, samozrejme) nijako nezachráni Martu Šimečkovú od jej vlastnej zodpovednosti za všetky skutky v združení.