Prezident Peter Pellegrini označil vstup Slovenska do Európskej únie za jeden z najvýznamnejších míľnikov v moderných dejinách Slovenska a pripomenul, že krajina sa stala súčasťou projektu postaveného na ekonomickej a bezpečnostnej spolupráci, na spoločných hodnotách demokracie a humanizmu.
Zdôraznil, že „Európska únia je náš životný a strategický priestor“, kde sa Slovensko slobodne rozvíja, pričom ide o priestor bez bariér, v ktorom môžu ľudia voľne cestovať, pracovať a študovať.
Zároveň upozornil, že „Únia dnes stojí na križovatke“ a bude musieť reagovať na geopolitické tlaky, keďže veľmoci si presadzujú vlastné záujmy a Európa musí podľa neho posilniť svoju pozíciu.
Únia vznikla ako projekt spolupráce
Predseda vlády Robert Fico (Smer) pripomenul výročie v širšom historickom a spoločenskom kontexte. „Pripomíname si aj vstup SR do Európskej únie – do únie, ktorá vznikla ako mierový projekt. Slováci očakávali, že sa vydali cestou mieru a prosperity,“ napísal vo štvrtok na sociálnej sieti.
Zároveň varoval pred vývojom, ktorý podľa neho mení charakter integrácie. „Dnešné snahy o zmenu EÚ na vojnové združenie sú pre nás signály, že sa musíme ozvať a musíme prebrať náš diel zodpovednosti za celoeurópske dianie,“ dodal s tým, že Slovensko nesmie zabúdať ani na historické skúsenosti a obete, ktoré priniesli slobodu.
Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) zdôraznil hodnotový rozmer integrácie slovami, že „pred 22 rokmi sme neurobili len formálny krok, ale potvrdili sme, kam civilizačne a hodnotovo patríme“. Podľa neho členstvo prináša slobodu pohybu, pracovné príležitosti aj investície do regiónov, pričom hovorí, že „Európa, to už nie sú oni. Európa sme my“.
Slovensko by preto malo vystupovať „zodpovedne, ale sebavedomo a s jasným cieľom chrániť svoje národné záujmy“.
Na význam členstva nadviazal minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer), podľa ktorého Slovensko vstupom potvrdilo svoju budúcnosť v európskom priestore stability, mieru, spolupráce a prosperity. Zdôraznil, že Európska únia nie je niečo vzdialené – sme to my a priamo sa nás dotýka, preto je potrebné rozhodovať „racionálne a spoločne“.
Pripomenul aj konkrétne prínosy, keďže členstvo prinieslo ekonomické príležitosti, ale aj možnosť rozhodovať o smerovaní Európy a podieľať sa na riešení globálnych výziev, pričom súčasný vývoj označil za mimoriadne silný apel na návrat k základom a posilnenie postavenia Únie vo svete.
Slovensko chce byť podľa neho „aktívnym a konštruktívnym partnerom“ a zároveň si zachovať právo upozorňovať na problémy.
Do diskusie o význame výročia vstupu do Únie vstúpil aj štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák (Hlas), ktorý poukázal na význam spolupráce v regiónoch. „Európska únia sa za uplynulé roky prirodzene profilovala ako spoločenstvo regiónov,“ uviedol s tým, že najmä v prihraničných oblastiach je spolupráca „každodennou realitou ľudí, ktorí k sebe majú blízko“.
Zdôraznil aj symboliku spoločného vstupu Slovenska a Poľska do Únie v rovnaký deň.
Kaliňák zároveň pripomenul historický kontext regiónu. „Dnešná slávnosť je symbolom spoločnej histórie, ale aj súčasnej snahy o mier, spoluprácu a úzke prepojenie samospráv,“ uviedol. Podľa neho ľudí v prihraničí spájajú „rovnaké hodnoty – mier, spolupatričnosť a snaha o dôstojný život“, pričom tieto oblasti treba vnímať aj ako investičnú príležitosť.
Reagujú opozícia aj koalícia
Kritickejší pohľad ponúkol líder Andrej Danko (SNS), ktorý pripustil, že „mnohé očakávania sa naplnili“, no zároveň upozornil, že „EÚ stráca silu a konkurencieschopnosť“. Podľa jeho slov „ak nedôjde k reforme, bude tento projekt vyvolávať v národoch skrivodlivosť a nemôže dopadnúť dobre“, pričom varoval, že ak bude vývoj pokračovať týmto smerom, „nemôže to dopadnúť inak ako rozpadom“.
Poukázal aj na slabnutie postavenia Únie vo svete a kritizoval rozdiely v sociálnych politikách či prístupoch k bezpečnosti.
Kriticky sa vyjadril aj podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, podľa ktorého je Európska únia „iná ako bola pri svojom vzniku“ a dnes podľa neho „tvrdohlavo presadzuje len svoje hodnotové videnie sveta, ako keby neakceptovala iný názor“. Uviedol, že nemá „pozitívne hodnotenie na Európsku úniu“, hoci zdôraznil význam spolupráce a geografickú realitu Slovenska. „Ja som za to, aby taký priestor existoval, aby tu spolupráca bola, ale rozhodne som proti tomu, aby nás Európska únia vydierala,“ dodal s tým, že podľa neho sa presadzujú záujmy najsilnejších krajín. Kritizoval aj ekonomické rozhodnutia a varoval, že niektorí lídri podľa neho zaťahujú Úniu do vojny.
Opozičná strana Sloboda a Solidarita, naopak, označila vstup do Únie za „najdôležitejší míľnik našej novodobej histórie“ a varovala pred snahami o oslabenie členstva. „Čelíme snahám o podkopanie nášho členstva,“ uviedol predseda strany Branislav Gröhling, ktorý kritizoval vládnu politiku a zdôraznil, že Slovensko musí „ostať pevnou súčasťou Európskej únie – v duchu slobody a ekonomickej prosperity“.
Strana Hlas pri príležitosti Sviatku práce poukázala na význam práce a sociálnej stability. „Je to deň, ktorý nám pripomína základnú pravdu – že Slovensko stojí na práci ľudí,“ uviedol jej predseda Matúš Šutaj Eštok. Zdôraznil, že politika má byť službou ľuďom a konkrétne opatrenia musia zlepšovať život pracujúcich, rodín aj seniorov.
Podľa ministra práce Erika Tomáša sa podarilo vytvoriť tisíce pracovných miest a zvýšiť minimálnu mzdu. Hlas zdôrazňuje aj boj proti nelegálnemu zamestnávaniu a podporu mladých pri získavaní práce.
ZMOS pripomína význam práce a európskej spolupráce
Združenie miest a obcí Slovenska poukázalo pri príležitosti Sviatku práce a výročia vstupu do Európskej únie na význam práce ako jednej zo základných spoločenských hodnôt. „Pri príležitosti Sviatku práce si pripomíname význam práce ako jednej zo základných spoločenských hodnôt, ktorá si zaslúži rešpekt, dôstojné podmienky a primerané ohodnotenie,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.
Dodal, že práca ľudí vo všetkých oblastiach spoločnosti „vytvára hodnoty, ktoré sa premietajú do kvality života, stability a rozvoja krajiny“. Zároveň pripomenul význam európskej integrácie pre regióny. „Európska únia je pre mestá a obce kľúčovým a často jediným stabilným zdrojom investícií do infraštruktúry, verejných služieb a zvyšovania kvality života obyvateľov,“ poznamenal.
Podľa neho sa vďaka európskym zdrojom darí realizovať projekty, ktoré by bez tejto podpory neboli možné. ZMOS zároveň dlhodobo podporuje európske smerovanie Slovenska a zdôrazňuje potrebu silných samospráv. „Rozvoj Slovenska sa začína v mestách a obciach. Ak chceme, aby bol dlhodobo udržateľný a vyvážený, potrebujeme silné samosprávy a zároveň pevné ukotvenie Slovenska v Európskej únii,“ dodal Božik.
Správu aktualizujeme.
(tasr, bak)