Zraniteľné symboly: francúzske kostoly čelia naraz viacerým hrozbám

Širšia kategória protikresťanských incidentov zostáva tiež vysoká. V roku 2025 ministerstvo vnútra zaznamenalo 843 protikresťanských činov, čo je medziročne o deväť percent viac. Predstavovali zhruba tretinu všetkých protináboženských incidentov vo Francúzsku. Na upresnenie treba dodať, že antisemitských útokov bolo 1 320 a protimoslimských 326.

Rezort spresnil, že útoky na majetok predstavovali 87 percent protikresťanských činov, zatiaľ čo fyzické a verbálne útoky a nenávisť online tvorili zvyšných 13 percent.

Čísla z roku 2024 ukazujú, čo to v praxi zvyčajne znamená. Podľa odpovede ministerstva vnútra na otázku Senátu zaznamenalo Francúzsko v spomínanom roku 770 protikresťanských incidentov, čo je o desatinu menej ako v roku 2023. Prípady pozostávali najmä z poškodenia majetku, pričom išlo o 274 incidentov, a z 288 krádeží z miest bohoslužieb.

Ministerstvo uviedlo, že protikresťanské incidenty sa sústredili na náboženské budovy a cintoríny a že približne 90 percent sa týkalo majetku. Zdôraznilo tiež, že značný podiel z nich bol skôr trestný než výslovne protináboženský, vrátane krádeží a poškodenia bez jasného ideologického motívu.

Podpaľačstvo tvorí menšiu, ale obzvlášť citlivú kategóriu. V roku 2024 sa úmyselne založené požiare a pokusy o podpaľačstvo spojené s protikresťanskými incidentmi zvýšili na 50 prípadov, oproti 38 v predchádzajúcom roku, podľa tej istej odpovede francúzskeho rezortu vnútra. Ministerstvo uviedlo, že sa pravidelne zaznamenávajú zlomyseľné činy, „počnúc kriminálnymi požiarmi kostolov“.

Nie každý požiar je podpaľačstvo

To však neznamená, že každý požiar v kostole je úmyselným útokom. Staré francúzske kostoly sú často zraniteľné budovy s drevenými strechami, starnúcimi elektrickými systémami a prebiehajúcimi reštaurátorskými prácami. Nie každý požiar má, samozrejme, rovnakú príčinu. Požiare sú súčasťou širšieho, dlhodobého modelu poškodzovania, krádeží a vandalizmu na kresťanských objektoch.

Najznámejší nedávny príklad poukazuje na rovnakú zložitosť. Požiar katedrály Notre-Dame v Paríži v roku 2019 šokoval svet, ale vyšetrovatelia ho nepovažovali za útok. Požiar bol namiesto toho pripisovaný rizikám spojeným s historickými budovami v rekonštrukcii, aj keď sa jeho mediálne obrazy stali súčasťou širšieho znepokojenia nad francúzskymi kostolmi.

Toto rozlíšenie je dôležité, pretože táto téma sa na internete často zveličuje. Agentúra Reuters v roku 2024 upozornila, že široko zdieľaná mapa prezentovaná ako dôkaz vypálených francúzskych kostolov v skutočnosti zahŕňala oveľa širšiu škálu údajných zločinov – od krádeží a vandalizmu až po znesvätenie cintorínov a podpaľačstvo.

Na podobnú skutočnosť poukázal v roku 2019 vo svojom vyšetrovaní aj denník Le Monde. Uviedol 1 063 protikresťanských činov vo Francúzsku v roku 2018, ale varoval, že samotná kategória sa ťažko interpretuje. Noviny konštatovali, že počet útokov na kresťanské budovy za desať rokov prudko vzrástol, avšak uviedli, že ideologické motívy sa zdajú byť menšinové. Väčšina prípadov sa týkala krádeží a vandalizmu, ktoré často páchali mladiství, zatiaľ čo niektoré incidenty boli spojené so satanistickými, anarchistickými alebo rasistickými motívmi.

Islamistické útoky

Táto opatrnosť by nemala zakrývať druhú stranu príbehu. Niektoré z najvážnejších útokov na kresťanských veriacich vo Francúzsku boli islamistické. V roku 2016 bol otec Jacques Hamel zavraždený počas rannej omše v Saint-Étienne-du-Rouvray islamistickými militantmi, ktorí vtrhli do kostola a 85-ročnému kňazovi podrezali hrdlo pri oltári. Agentúra Reuters opísala túto vraždu ako súčasť boja Francúzska proti domácemu islamistickému násiliu.

V roku 2020 boli v bazilike Notre-Dame v Nice zavraždení traja ľudia. Brahim Aouissaoui, tuniský štátny príslušník, bol neskôr odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia za vraždu a pokus o vraždu v súvislosti s teroristickým sprisahaním. Počas súdneho procesu bol útok opísaný ako vyvrcholenie džihádistického motívu. Podľa denníka Le Monde obžaloba tvrdila, že Aouissaoui pricestoval z Tuniska do Francúzska, aby uskutočnil útok po výzvach skupín blízkych al-Káide.

Vzor bez jedinej príčiny

Oficiálne údaje zároveň nepoukazujú na jednu dominantnú príčinu. Francúzsko nezverejňuje podrobný profil páchateľov v rámci celkovej kategórie podľa náboženstva, pôvodu alebo ideológie. Dostupné údaje namiesto toho poukazujú na prekrývajúce sa problémy: bežné krádeže, vandalizmus mladistvých, úmyselné znesväcovanie, náhodné požiare, kriminálne podpaľačstvo a pri najvážnejších útokoch na veriacich islamistický terorizmus.

Francúzsko nedisponuje žiadnym súvislým oficiálnym súborom údajov, ktorý by siahal dostatočne ďaleko do minulosti, aby bolo možné porovnať dnešné údaje s predchádzajúcimi desaťročiami. Konzistentné štatistické dáta sa začínajú oveľa neskôr. Od roku 2010 je však záznam jasný: útoky na kresťanské miesta bohoslužieb a hroby pred rokom 2019 výrazne vzrástli a udržali sa na úrovni niekoľkých stoviek prípadov ročne.

Výsledkom je krajina, v ktorej cirkvi čelia niekoľkým hrozbám naraz. Sú to otvorené budovy v čoraz viac stráženej spoločnosti. Sú úložiskami umeleckých diel, kovových predmetov a schránok na dary, ktoré lákajú zlodejov. Sú to historické stavby ohrozené rozpadom a požiarom. A sú to kresťanské symboly v krajine, ktorá už zažila džihádistov vraždiacich veriacich a duchovných v posvätných priestoroch.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.