Skupina, ktorú v roku 1982 založil Zbor islamských revolučných gárd, spustila paľbu dva dni po vypuknutí konfliktu, ktorý sa začal 28. februára útokmi USA a Izraela na Irán.
Úvahy hnutia vychádzajú z odhadu, že jeho účasť by prinútila Libanon dostať sa na program rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom a že iránsky tlak môže zabezpečiť pevnejšie prímerie ako to, ktoré nadobudlo platnosť v novembri 2024 po konflikte, ktorý vyvolala vojna v Gaze.
Hizballáh utrpel v poslednej vojne ťažké straty, pri ktorých zahynul jeho vodca Hassan Nasralláh spolu s približne 5-tisíc bojovníkmi, a oslabilo sa jeho dlhodobo dominantné postavenie v libanonskom štáte.
Po opätovnom vyzbrojení s iránskou pomocou začala militantná skupina používať nové taktiky a bezpilotné lietadlá, čím mnohých prekvapila svojimi schopnosťami po krehkom 15-mesačnom prímerí, počas ktorého sa Hizballáh zdržal streľby, hoci Izrael naďalej zabíjal jeho členov.
Poslanec Hizballáhu Ibrahim al-Mússáwí poprel, že by skupina konala v mene Iránu, keď obnovila bojové operácie, ako tvrdia jej odporcovia. Pre Reuters povedal, že Hizballáh videl príležitosť „prelomiť tento začarovaný kruh, v ktorom Izraelčania môžu útočiť, vraždiť, bombardovať a zabíjať bez akejkoľvek odvety“.
Priznal straty a škody v južnom Libanone, ale povedal, že „nezačínate počítať, koľko ľudí bude zabitých“, keď je v stávke „hrdosť, suverenita a nezávislosť“ libanonského štátu.
Hoci prímerie sprostredkované Spojenými štátmi, ktoré nadobudlo platnosť 16. apríla, viedlo k významnému zníženiu bojov, Izrael a Hizballáh si na juhu – kde izraelská armáda udržiava vojská v samozvanej „nárazníkovej zóne“ – naďalej vymieňajú údery.
Yezid Sayigh, vedúci pracovník Carnegieho centra pre Blízky východ v Bejrúte, povedal, že Hizballáh „preukázal väčšiu odolnosť, než mnohí považovali za možné, ale to samo osebe nebolo strategickým ziskom“.
„Jediná vec, ktorá Izrael zastaví, je komplexná dohoda medzi USA a Iránom,“ vysvetlil. „Bez dohody to bude pre všetkých veľmi bolestivé. V najlepšom prípade to bude bolestivá patová situácia,“ varoval Sayigh.
Čerstvo vykopané hroby sa rýchlo zaplnili
Od začiatku prestreliek na modrej línii (faktická hranica Izraela a Libanonu, pozn.ámka redakcie) 2. marca zahynulo viac ako 2 600 ľudí, z toho približne pätinu tvoria ženy, deti a zdravotnícky personál. Tieto údaje zverejnilo libanonské ministerstvo zdravotníctva, hoci nerozlišuje medzi civilistami a militantmi.
Tri zdroje, z ktorých dva sú predstavitelia Hizballáhu, uviedli, že čísla ministerstva nezahŕňajú mnohé obete tejto skupiny. Podľa nich bolo zabitých niekoľko tisíc bojovníkov Hizballáhu, hoci skupina zatiaľ nemá úplný prehľad o situácii.
Tlačové oddelenie Hizballáhu oznámilo, že údaj o niekoľkých tisícoch je nepresný, ale skupina nemá k dispozícii úplné údaje o obetiach. Agentúru Reuters odkázalo na údaje ministerstva zdravotníctva.
Jeden zo zdrojov, veliteľ Hizballáhu, uviedol, že desiatky bojovníkov odišli do frontových miest Bint Džubajl a Chíjam s úmyslom bojovať až do smrti. Ich telá ešte neboli nájdené.
V južných predmestiach Bejrútu, ktoré kontroluje Hizballáh, bolo v dňoch po nadobudnutí platnosti prímeria rýchlo zaplnených viac ako dve desiatky čerstvo vykopaných hrobov telami bojovníkov. Jednoduché mramorové náhrobné kamene označujú niektorých ako veliteľov, iných ako bojovníkov.
Len v jednej južnej dedine, Játer, zaznamenala vedúca rada hnutia smrť 34 bojovníkov Hizballáhu.
Libanonská šiitská moslimská komunita znáša najväčšiu ťarchu izraelských útokov a je nútená utekať do kresťanských, drúzskych a iných oblastí, kde mnohí obviňujú Hizballáh zo začatia vojny.
Tel Aviv posilňuje svoju kontrolu nad bezpečnostnou zónou, ktorá zasahuje až 10 kilometrov do Libanonu, a ničí celé dediny s odôvodnením, že jeho cieľom je chrániť severný Izrael pred útokmi militantov ukrytých v civilných oblastiach.
Predstaviteľ izraelskej vlády uviedol, že Hizballáh porušil prímerie z novembra 2024, keď 2. marca vystrelil na izraelských občanov. Hrozba pre severný Izrael bude odstránená, povedal predstaviteľ a dodal, že tisíce militantov Hizballáhu boli zabité a Izrael postupne ničí infraštruktúru tejto skupiny.
Izraelská armáda tvrdí, že Hizballáh vystrelil na Izrael od 2. marca stovky rakiet a dronov. Izrael oznámil, že v južnom Libanone zahynulo 17 vojakov a v severnom Izraeli dvaja civilisti.
S odvolaním sa na prebiehajúce izraelské útoky Hizballáh označil aprílové prímerie za bezvýznamné a pokračoval v útokoch.
Irán „nezapredá“ svojich spojencov
Diplomat, ktorý je v kontakte s Hizballáhom, opísal jeho rozhodnutie vstúpiť do vojny ako veľké riziko a stratégiu prežitia, pričom uviedol, že hnutie malo pocit, že sa musí stať súčasťou problému, aby sa mohlo podieľať na prípadnom regionálnom riešení. Zatiaľ nie je jasné, či sa toto riziko vyplatí.
Teherán požadoval, aby bola izraelská kampaň proti Hizballáhu zahrnutá do akejkoľvek dohody o širšej vojne. Trump však minulý mesiac reagoval, že akákoľvek dohoda, ktorú Washington uzavrie s Teheránom, „v žiadnom prípade nebude závisieť od Libanonu“.
Hovorca pakistanského ministerstva zahraničia Tahír Andrábí odkázal agentúru Reuters na vyhlásenie zo 16. apríla, v ktorom uviedol, že mier v Libanone je nevyhnutný pre rokovania, ktoré sprostredkúva medzi USA a Iránom.
Západný predstaviteľ uviedol, že vidí možnosť, že USA a Irán by mohli nakoniec dospieť k dohode, ktorá sa nebude týkať vojny v Libanone. Na otázku týkajúcu sa tejto záležitosti sa americké ministerstvo zahraničia, iránska misia pri OSN v Ženeve a libanonská vláda bezprostredne nevyjadrili.
Mússáwí z Hizballáhu pripomenul, že prímerie v Libanone je naďalej hlavnou prioritou Iránu a dodal, že Teherán zdieľa ciele Libanonu vrátane toho, aby Izrael zastavil útoky a stiahol sa z Libanonu. Hizballáh má „plnú dôveru v Irán – že Iránci nepredajú svojich vlastných priateľov“, povedal.
Americký rezort diplomacie odkázal agentúru Reuters na rozhovor ministra Marca Rubia pre televíziu Fox News z 27. apríla, v ktorom povedal, že Izrael má právo brániť sa proti útokom Hizballáhu a že si nemyslí, že by Izrael chcel udržiavať svoju nárazníkovú zónu v Libanone na neurčito.
Spojené štáty vyzývajú Izrael, „aby sa uistil, že jeho reakcie sú primerané a cielené“.
Keď bolo 16. apríla oznámené prímerie, izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že odzbrojenie Hizballáhu bude základnou požiadavkou v mierových rokovaniach s Libanonom.
Hizballáh vylúčil odzbrojenie s tým, že otázka jeho zbraní je témou národného dialógu. Akýkoľvek krok Libanonu smerujúci k násilnému odzbrojeniu tejto skupiny by mohol vyvolať konflikt v krajine, ktorú v rokoch 1975 až 1990 rozvrátila občianska vojna.
Libanonský prezident Joseph Aún a premiér Nawáf Salám sa od minulého roka snažia o mierové odzbrojenie Hizballáhu. Dňa 2. marca vláda zakázala vojenské aktivity tejto skupiny.
Hizballáh požadoval, aby vláda toto rozhodnutie zrušila a ukončila priame rokovania s Izraelom.
Libanonskí predstavitelia povedali pre agentúru Reuters, že veria, že priame rokovania s Izraelom pod záštitou USA sú najlepším spôsobom, ako zabezpečiť trvalé prímerie a stiahnutie izraelských vojsk, keďže len Washington má dostatočný vplyv na Izrael, aby dosiahol tieto ciele.
(reuters, sab)
