Vo veku 73 rokov zomrela bývalá ministerka spravodlivosti, poslankyňa Národnej rady SR a verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Správu o jej úmrtí oznámil súčasný minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) na sociálnej sieti.
„Rodine a blízkym, ako aj všetkým, ktorí ju poznali, vyjadrujem úprimnú sústrasť. Česť jej pamiatke,“ napísal minister v odkaze.
Dobrovodský pripomenul jej odkaz
Odchodom Jany Dubovcovej stráca slovenská verejnosť osobnosť, ktorej životný príbeh bol neoddeliteľne spätý s neúnavným zápasom za spravodlivosť, integritu súdnictva a ochranu základných slobôd. Na sociálnej sieti to v kondolencii vyjadril súčasný verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
„Ako verejná ochrankyňa práv vniesla do tohto úradu novú mieru odvahy a autentického záujmu o človeka. Jej prístup k funkcii nebol úradnícky, ale hlboko aktívny a ľudský,“ zdôraznil ombudsman.
Pripomenul jej odkaz v oblasti ochrany práv detí. „Bola hlasom tých najmenších a najzraniteľnejších, pričom nekompromisne poukazovala na systémové zlyhania v reedukačných centrách a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany,“ upozornil.
V prístupe Jany Dubovcovej k úradu VOP vidí Dobrovodský vzor aj pre svoj mandát. „Jej odhodlanie pomenúvať pravdu aj vtedy, keď to bolo politicky nekomfortné, zostáva pre mňa a pre celú Kanceláriu verejného ochrancu práv trvalou inšpiráciou,“ vyhlásil ombudsman, ktorý vyjadril pozostalým úprimnú sústrasť.
Sudkyňa aj poslankyňa
Jana Dubovcová sa narodila 22. júna 1952 v Žiline. V roku 1975 vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Krátko pracovala na osobnom oddelení Bytového podniku Bratislava I. Od júna 1976 do konca novembra 1979 pôsobila ako právnička na Obvodnom národnom výbore Bratislava I.
V rokoch 1979 až 1986 pôsobila ako právnička v ČSTK (Československá tlačová kancelária – predchodca TASR). Neskôr do júla 1987 pracovala na Podnikovom riaditeľstve OZ Bratislava.
Od 1. novembra 1988 do 14. septembra 1989 pôsobila ako justičná čakateľka na Krajskom súde v Banskej Bystrici a od 1. novembra 1990 do 20. januára 1999 bola sudkyňou na Okresnom súde v Banskej Bystrici, od januára 1999 do konca roka 2005 bola jeho predsedníčkou.
V historicky prvých voľbách na funkciu ombudsmana SR v roku 2002 bola kandidátkou Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) a Asociácie slovenských nezávislých sudcov. Poslanci Národnej rady SR ju v prvom kole do tejto funkcie nezvolili. Podporilo ju 28 poslancov, 61 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania.
V parlamentných voľbách 12. júna 2010 bola na kandidátke SDKÚ-DS a z dôvodu kandidatúry do Národnej rady v roku 2010 rezignovala na funkciu sudkyne aj predsedníčky senátu. V parlamente vykonávala poslanecký mandát do marca 2012, bola podpredsedníčkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady a overovateľkou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady.
Verejná ochrankyňa práv
Dubovcovú zvolil parlament 13. decembra 2011 do funkcie verejného ochrancu práv. Hlasovalo za ňu 76 zo 140 prítomných poslancov vrátane KDH, ktoré s podporou váhalo. Navrhli ju SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd a vo verejnej voľbe ju podporilo 76 zo 140 prítomných poslancov.
Post zastávala do vypršania päťročného obdobia 28. marca 2017, aktívne riešila mnohé podnety v oblasti politických, sociálnych, národnostných a ďalších práv. Realizovala prieskumy o činnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, práv mladistvých vo výkone trestu, prístupu seniorov k sociálnym službám, bezbariérovosti verejných budov, nevyplatených miezd či prieťahoch v súdnych konaniach.
Vo voľbách do Národnej rady v roku 2020 neúspešne kandidovala za koalíciu Progresívne Slovensko/Spolu z posledného, 150. miesta kandidátky.
Ocenenia
Počas kariéry v súdnictve získala Dubovcová Medzinárodnú cenu Svetovej banky Jill Gill's Memorial za prácu na zavedení náhodného prideľovania spisov sudcom a súdneho manažmentu a optimalizáciu súdnej sústavy a taktiež najvyššie ocenenie Transparency International za anketu o korupcii na súde a zavádzanie programu náhodného výberu sudcov na všetky súdy.
V apríli 2014 jej veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Theodor Sedgwick udelil za obhajobu ľudských práv cenu Human Rights Defender.
Prezident Slovenskej republiky jej udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva a spravodlivosti. V roku 2009 získala Bielu vranu, ocenenie udeľované za občiansku odvahu a spoločenský prínos.
(tasr, lud)