Cesta premiéra Roberta Fica (Smer) do Moskvy pri príležitosti osláv výročia víťazstva nad fašizmom vyvolala ostrý spor medzi koalíciou a opozíciou. Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter ju v STVR v relácii O 5 minút 12 obhajoval ako súčasť širšieho pripomínania historických udalostí druhej svetovej vojny, zatiaľ čo predseda SaS Branislav Gröhling označil návštevu za legitimizáciu politiky Vladimira Putina.
Richter vyzdvihol, že premiérovu cestu treba vnímať v širšom historickom kontexte. Pripomenul, že krátko predtým navštívil koncentračný tábor Dachau v Nemecku a v najbližšom období plánuje aj cestu do Normandie. Neopomenul, že premiér si v Moskve uctil pamiatku padlých už 8. mája, teda v deň, keď si koniec vojny pripomína väčšina Európy, nie 9. mája podľa ruskej tradície.
Gröhling Ficovu návštevu odmieta. „Robert Fico oslavuje koniec vojny s Putinom, človekom, ktorý začal najväčšiu vojnu od Hitlera v Európe,“ vyhlásil predseda SaS. „Určite sa s Putinom nerozprávali len o oslavách víťazstva nad fašizmom,“ povedal Gröhling a naznačil možné snahy Ruska ovplyvňovať slovenské voľby.
Pripomenul, že SaS nedávno podala trestné oznámenie pre podozrenie z vlastizrady zo strany Fica a na najbližšej schôdzi parlamentu plánuje predložiť uznesenie odsudzujúce túto cestu do Moskvy.
Odkazy Putinovi
Richter zároveň prízvukoval, že Fico sa krátko pred návštevou Moskvy stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Jerevane. Podľa jeho slov Zelenskyj požiadal premiéra, aby Putinovi odovzdal odkaz.
„Pán prezident Putin reagoval na to s tým, že je pripravený stretnúť sa so Zelenským, len musia byť veci pripravené tak, aby mali o čom rokovať. Najideálnejšie by bolo, keby mali čo podpísať, nejakú mierovú zmluvu,“ zhodnotil šéf klubu Smeru.
Zároveň potvrdil, že Slovensko a Ukrajina pripravujú spoločné rokovanie vlád. Nie je zatiaľ jasné, či sa uskutoční v Bratislave alebo v Kyjeve.
Gröhling však odmieta predstavu, že by Fico mohol zohrávať úlohu mierového sprostredkovateľa. Podľa neho premiér využíva Moskvu ako politické divadlo vždy, keď doma čelí problémom.
Energetika a spotrebné dane
Významnou témou diskusie boli aj možné ekonomické dôsledky tejto návštevy. Premiér po rokovaniach avizoval obnovenie rusko-slovenskej hospodárskej spolupráce a vznik spoločnej komisie. Richter vysvetľoval, že rokovania sa týkali najmä energetiky. Podľa neho sa pripravujú ďalšie pracovné stretnutia, do ktorých sa má zapojiť aj Transpetrol. „Práve o energetike bola tá návšteva,“ spresnil.
Zopakoval, že Slovensko musí byť pripravené na obdobie po skončení vojny na Ukrajine a udržať si prístup na ruský trh. Pripomenul, že viac ako 30 percent slovenských firiem pôsobiacich v Rusku muselo po zavedení sankcií odísť.
Predseda SaS namietal, že ekonomická orientácia na Rusko nedáva zmysel. Poukázal na to, že približne 80 percent slovenského exportu smeruje do krajín Európskej únie a približne 20 percent do Nemecka. „Gro obchodu Slovenska je Európska únia, nie Rusko,“ vyslovil s dôvetkom, že predstava o hospodárskom reštarte cez Moskvu je nereálna a ide len o politické gesto.
Diskutéri sa venovali i cenám pohonných hmôt. Gröhling kritizoval vládu, že napriek dodávkam lacnej ruskej ropy má Slovensko jedny z najvyšších cien benzínu a nafty v regióne. „Keď sme mali ruskú ropu, mali sme najdrahšie palivá. Keď Družba nefungovala, ceny boli nižšie,“ usúdil.
SaS preto navrhuje zníženie spotrebných daní z pohonných hmôt. Podľa lídra opozičnej strany by to mohlo zlacniť palivá o päť až dvadsať centov na liter. „A pokles, ktorý by bol v rámci štátneho rozpočtu, ten dokážete nahradiť tým, že aj z Poľska, z Česka, z Maďarska budú chodiť k nám tankovať,“ okomentoval.
Zástupca Smeru odpovedal, že vláda rokuje so Slovnaftom aj s Transpetrolom o ďalšom postupe. Zdôraznil význam tranzitu ropy cez slovenské územie a potrebu udržať fungovanie ropovodu Družba.
Konsolidačné opatrenia
Jednou z tém bol aj konsolidáciou poznačený štátny sviatok 8. mája, ktorý nebol tento rok dňom pracovného pokoja. Richter pripomenul, že išlo o mimoriadne opatrenie, ktoré sa bude týkať aj 15. septembra, a krokom sa dal priestor zamestnávateľom správne sa rozhodnúť. Podľa neho teraz ministerstvo financií a štatistický úrad musia vyhodnotiť, koľko peňazí opatrenie reálne prinieslo do štátnej kasy.
Gröhling kritizoval spôsob, akým vláda opatrenie prijala. Kabinet ponechaním sviatku, no zrušením pracovného voľna vytvoril aj právne a praktické problémy. Podľa neho sa zamestnávatelia museli sami vyrovnať so stopercentnými príplatkami za prácu počas sviatku a problémy mali školy, nemocnice aj firmy.
V rámci konsolidačného balíka sa venovali politici aj transakčnej dani. Zástupca opozičnej strany ju označil za jedno z najhorších opatrení vlády. „Ekonomike by najviac pomohlo okamžité zrušenie transakčnej dane,“ uviedol.
Richter pripustil, že vláda vedie o dani diskusiu, no rozhodnutie bude závisieť od prípravy budúcoročného rozpočtu. „Reálne sa musí vyhodnotiť, do akej miery opatrenie splnilo očakávania,“ odvetil a dodal, že koalícia už urobila určité úpravy, napríklad pre živnostníkov.
Na otázku, kde by štát našiel stovky miliónov eur po zrušení transakčnej dane, Gröhling vymenoval viacero výdavkov vlády. Spomenul demonštratívne tri dopravné lietadlá za približne 350 miliónov eur, IT zákazky ministerstva vnútra za 122 miliónov, neadresnú energopomoc za 120 miliónov či nové ministerstvo športu a rôzne oslavy, čo je dovedna okolo 700 miliónov eur.
Spor o 13. dôchodky
Ostrá výmena prišla aj pri otázke 13. dôchodkov, ktoré označil predseda SaS za neudržateľné. „Je to nespravodlivé a plošné rozdávanie,“ skonštatoval a apeloval, aby pomoc bola adresná a mala by smerovať najmä k osamelým seniorom, vdovám či dôchodcom s nízkymi príjmami.
Pripomenul, že 13. dôchodky stoja štát približne 900 miliónov až jednu miliardu eur ročne.
Richter namieta, že 13. dôchodok je plnohodnotná dôchodková dávka, nie sociálna pomoc. „Je nezrušiteľný,“ ubezpečil s dôvetkom, že Smer o jeho zavedenie bojoval roky a vláda Igora Matoviča podľa neho systém oslabila.
Moderátor upozornil aj na rast chudoby medzi jednorodičovskými a viacdetnými domácnosťami. Richter pripustil, že štát bude musieť prijať ďalšie opatrenia. Spomenul možné zvýšenie podpory pri narodení dieťaťa či ďalšie prorodinné opatrenia.
„Tieto veci sa plánujú a viaceré budú realizované vo volebnom roku,“ povedal Richter, ktorého oponent doplnil, že vláda namiesto vízie iba zvyšuje dane a zaťažuje ľudí: „Polovica Slovákov sa dnes má horšie ako pred rokom.“
Rošády pred komunálkami
Témou diskusie boli aj tohtoročné komunálne voľby. Podľa Richtera v Smere očakávajú, že za podporu kandidatúry súčasného predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislava Becíka podporia v Hlase kandidáta Smeru na primátora Nitry.
Zdôraznil, že ak sa nedohodnú, podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer) je pripravený kandidovať na predsedu Nitrianskeho kraja.
Čo sa týka podpory kandidatúry ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý) na predsedu Prešovského samosprávneho kraja, toto rozhodnutie podľa Richtera nechajú na krajskú organizáciu Smeru v Prešove.
V prípade kandidáta na primátora Nitry Henricha Vargu, podporovaného SaS, Gröhling priznal, že opozičné parlamentné hnutie PS s jeho podporou stále váha.
(max)