Občianske združenie Projekt Fórum na čele s Martou Šimečkovou čelí vážnym podozreniam zo subvenčného podvodu pri čerpaní štátnych dotácií, ktoré vyšetruje Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK).
V snahe o transparentnosť zverejnilo združenie svoje bankové údaje o čerpaní dotácií, ktoré však ukázali verejnosti omnoho hlbší problém s nezákonným konaním mimovládnej organizácie. Očividné falšovanie bankových dokumentov, ktoré mali byť predkladané štátnym inštitúciám, neospravedlní ani snaha hádzať všetku vinu na dlhoročnú spolupracovníčku Šimečkovej Andreu Pukovú.
Falšovanie dokumentov zároveň ukázalo, že subvenčný podvod zrejme nebude jedinou nezákonnosťou, ku ktorej v združení pod dohľadom Marty Šimečkovej dochádzalo.
Podozrenia z rozsiahlej trestnej činnosti sú oprávnené
Denník Štandard už upozornil na to, že Šimečková ako štatutárka združenia sa nemôže zbaviť vlastnej zodpovednosti tvrdeniami, že o ničom nevedela a o všetkom rozhodovala Puková.
V súvislosti s predkladaním falošných dokumentov v rámci zákonných povinností pri dotáciách vzniká podozrenie z viacerých trestných činov, nielen zo subvenčného podvodu.
V danom prípade prichádza do úvahy aj skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie (uvedenie nepravdivých alebo hrubo skreslených údajov, prípadne zamlčanie povinných údajov v podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva), ďalej podvod (uvedenie súkromného darcu alebo partnera do omylu) či porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Vylúčená nie je ani trestná zodpovednosť právnickej osoby, teda združenia.
Trestný čin je spáchaný právnickou osobou vtedy, ak štatutár, v tomto prípade Šimečková, nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci aj z nedbanlivosti, umožnila spáchať trestný čin osobe, v tomto prípade Pukovej, ktorá konala v rámci oprávnení zverených jej právnickou osobou.
Pri porušovaní povinností pri správe cudzieho majetku je rovnako zodpovedný štatutár a na vyvodenie trestnej zodpovednosti postačuje aj nedbanlivosť, ak nekonal s náležitou starostlivosťou.
Problém môže predstavovať aj splatenie pôžičky vo výške 5 200 eur, ktorú si združenie požičalo od predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Médiá následne zistili, že združenie preplácalo telefóny, ktoré používajú otec lídra PS, novinár Martin M. Šimečka, jeho dcéra Júlia Šimečková a ďalší rodinní príslušníci.
Ide pritom o zjavne problematickú platbu, mimo účelu združenia, keďže tieto osoby údajne nemajú so združením nič spoločné.
Nadácia Zastavme korupciu hovorí o sprenevere
V mediálnom priestore zazneli v súvislosti s podozrivými výbermi peňazí z účtov neziskovky (advokát Šimečkovej Tomáš Harkabus potvrdil existenciu viacerých účtov združenia) aj podozrenia z trestného činu sprenevery. Na túto možnosť upozornila Nadácia Zastavme korupciu, v ktorej právnik Ľubomír Daňko (bývalý riaditeľ NAKA) hovorí o „tunelovaní združenia“.
Podľa Daňka, „ak si peniaze vyberali (Puková a Šimečková) na súkromné účely, existuje podozrenie zo sprenevery vo vzťahu k samotnej neziskovke Projekt Fórum“.
S podozrivými machináciami na účtoch sa vynorili podozrenia aj z marenia exekučného konania, ktoré je vedené voči neziskovke. Zverejnené pohyby na účtoch totiž naznačujú, že Šimečková využívala Pukovú alebo účet združenia na platby pre vlastné potreby, pretože jej súkromný účet je zablokovaný. Toto konanie opísala vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom aj samotná Šimečková.
Trestný čin marenia exekučného konania spácha ten, kto okrem iného uvedie nepravdivé údaje vo vyhlásení o svojom majetku alebo sfalšuje údaje o majetku.
Nezákonnosti sa mohli diať iba pre absenciu kontroly
Všetky podozrenia z rozsiahlej trestnej činnosti v súvislosti so združením Projekt Fórum, ktoré boli dlhodobo prítomné, majú jedného spoločného menovateľa.
Je ním absencia relevantnej kontroly, ktorá zjavne nebola prítomná roky. Práve táto skutočnosť umožnila beztrestné a nezákonné čerpanie štátnych dotácií či iné protiprávne kroky neziskovky a jej štatutárky.
Za pozornosť pritom stojí, že ani štát ako poskytovateľ dotácií prostredníctvom rôznych ministerstiev nemal prehľad o viacnásobnej fakturácii a iných podvodoch. Problém bol v neprehľadnom systéme, ktorý neumožňoval adekvátnu, a to ani krížovú kontrolu. Výsledkom sú stotisícové dotácie, ktoré zrejme boli čerpané nezákonne.
Transparentnosť mimovládok zastavil Ústavný súd SR
Tento problém sa pritom nevzťahuje iba na neziskovku Marty Šimečkovej, ale na mimovládny sektor ako celok. Nikto totiž nedokáže transparentne skontrolovať, ako tretí sektor narába so štátnymi financiami a či ich používa na určené účely.
Novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorá mala zaviesť väčšiu transparentnosť do neprehľadných sietí neziskoviek, napadol ombudsman Róbert Dobrovodský na Ústavnom súde SR a uspel. Ústavný súd SR označil napadnutú legislatívu za rozpornú s Ústavou SR.
Po verdikte súdu vláda schválila materiál, na ktorého základe majú štátne orgány systematicky kontrolovať mimovládne neziskové organizácie. Do procesu sa majú zapojiť rezorty vnútra, financií aj práce, pričom dôraz majú klásť najmä na dodržiavanie zákonných podmienok fungovania, financovania a hospodárenia.
Bez riadnej zákonnej úpravy však možno očakávať chaos pri získavaní informácií a následnom preukazovaní možných pochybení.
Je potrebné zdôrazniť, že nejde o žiadne súkromné aktivity združenia, ale o konanie, ktoré sa týka verejných peňazí, a preto musí byť zo strany verejnosti prístupná aj dostatočná a transparentná kontrola toho, ako sa s týmito peniazmi nakladá.
Doposiaľ nie je možné zo strany verejnosti transparentne preveriť, ako hospodária a s kým spolupracujú mimovládne organizácie, ktoré aktívne pôsobia na politickom poli a ovplyvňujú napríklad aj volebné procesy v krajine.
Problém s transparentnosťou majú tieto neziskovky vždy, keď ide o verejnú kontrolu ich konania.
Video Zuzany Petkovej ukazuje špecifickú politickú podporu
Na problém s ovplyvňovaním volieb upozornila strana Smer, keď zverejnila video s riaditeľkou Nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou.
Riaditeľka Petková vo videu hovorí o kampani pred parlamentnými voľbami v roku 2023, pri ktorej britskí novinári odhalili ovplyvňovanie zo strany britskej vlády. Tá prostredníctvom mediálnej agentúry Zinc Network financovala zahraničných influencerov na šírenie politickej propagandy na YouTube v rôznych európskych krajinách vrátane Slovenska.
Kompletný zoznam „influencerov“ a informácie o tom, koľko dostali finančných prostriedkov zo zahraničia za svoju utajenú a cielenú kampaň, slovenská verejnosť doposiaľ nepozná. O zahraničnom financovaní všetci mlčali aj počas volebnej kampane v roku 2023, čo len podčiarkuje mieru „transparentnosti“ mimovládneho sektora.
Petková vo videu hovorí o kampani s názvom „Chcem tu zostať“, ktorej cieľom mala byť „podpora mladých ľudí pri voľbe demokratických politických strán“ s dodatkom, že v tomto smere „nebola kampaň úspešná“. Voľby vyhrala strana Smer, ktorá zostavila vládnu koalíciu so stranami SNS a Hlas.
Vo videu ďalej zaznie, že „to bola najväčšia kampaň za posledných 10 až 20 rokov, pretože 137 mimovládnych organizácií (NGO) sa zapojilo do tejto kampane“ a ľudí „mobilizovalo 60 až 80 slávnych influencerov“. Petková vo videu spomenie, že bez tejto kampane by vládna koalícia získala ústavnú väčšinu.
Nadácia Zastavme korupciu hovorí o mobilizácii mladých
V súvislosti s videom denník Štandard oslovil s otázkami Nadáciu Zastavme korupciu a pýtal sa na to, čo sa skrýva pod pojmom „demokratické politické strany“, prečo bola kampaň zameraná iba na mladých ľudí, ktoré konkrétne mimovládky a influenceri boli do kampane zapojení a prečo sa táto politická kampaň realizovala utajeným spôsobom.
Denník Štandard sa pýtal aj na to, akou sumou bola táto kampaň financovaná a kto konkrétne dostal aké sumy za zapojenie sa do kampane.
Na otázky odpovedal zástupca riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu Martin Suchý s tým, že „pod pojmom demokratické politické strany pani Petková myslela strany, ktoré nepresadzujú legislatívu a názory ohrozujúce základné piliere demokracie, ako sú princíp občianskych práv alebo princíp deľby štátnej moci, a ktoré sa hlásia k hodnotám Európskej únie“.
Na mladých ľudí bola kampaň zameraná preto, že „z prieskumov pred voľbami vyplývalo, že majú v pláne zúčastniť sa na voľbách vo výrazne nižšej miere ako zvyšok populácie. Ich hlas by tak zostal nevypočutý“.
Zástupca riaditeľky Suchý pritom dodal, že „v rámci celej kampane ani raz nezaznela výzva na voľbu za konkrétnu politickú stranu alebo proti nej“ a upozornil na kampaň televízie Markíza zameranú na rovnakú cieľovú skupinu s názvom „Nerozhoduj za mňa“.
K otázke týkajúcej sa konkrétnych mimovládnych organizácií Nadácia Zastavme korupciu odkázala na archív kampane „Chcem tu zostať“ a uviedla, že sama bola iba partnerskou organizáciou, a preto nevedie ani zoznam zapojených osobností. Tie mali podľa Suchého vystupovať v kampani „dobrovoľne a bez nároku na honorár“.
Suchý dodal, že keďže kampaň prebiehala na sociálnych sieťach, nemohlo ísť o utajovanú a netransparentnú kampaň, ktorú namiesto politickej nazýva „mobilizačnou“. Všetky informácie o kampani sú podľa Suchého dostupné na internete na stránke samotnej iniciatívy „Chcem tu zostať“ a vo výročnej správe Nadácie otvorenej spoločnosti.
Pri otázke financovania kampane zástupca riaditeľky opätovne pripomenul, že nadácia „nebola organizátorom kampane, ale prispela na kampaň sumou 34 175 eur, čo transparentne uviedla vo svojej výročnej správe. Tieto financie boli použité na financovanie diskusií a koncertov v menších mestách po celom Slovensku a na propagáciu týchto podujatí“.
Všetky mená a sumy sú doposiaľ utajené
Ak sa niekto bude snažiť zistiť konkrétne mená všetkých influencerov, okrem už verejne známych osobností, ako sú Veronika Cifrová Ostrihoňová či Fero Joke, a zároveň aj to, koľko dostali za svoje služby zaplatené, narazí na hradbu netransparentnosti a všeobecné, nič nehovoriace informácie.
Rozhodne neplatí tvrdenie, že „influenceri“ pracovali bez nároku na honorár, keďže známy komik Fero Joke, ktorý neváhal sexuálne obťažovať dvoch svojich fanúšikov na verejnosti, priznal vyplatenie honoráru za svoju účasť na kampani.
Dnes už europoslankyňa Cifrová Ostrihoňová napokon tiež priznala finančné preplácanie niektorých nákladov spojených s kampaňou.
Verejnosť tak stále nemá transparentné odpovede na otázky, prečo išlo v čase pred voľbami o kampaň zameranú na mladých, pri ktorých organizátori predpokladali voľbu najmä opozičných strán (bez tejto kampane by údajne koalícia získala ústavnú väčšinu, čo spochybňuje politickú nezávislosť).
Neexistuje kompletný a transparentný zoznam „osobností“, ktoré sa na cielenej politickej kampani podieľali, a priznávajú sa k nej iba tí, ktorí zrejme iba náhodou po voľbách prešli do Progresívneho Slovenska, alebo tí, u ktorých bolo jednoznačne preukázané finančné ohodnotenie, ako v prípade komika Fera Jokea.
Prečo sa všetci zúčastnení influenceri otvorene neprihlásia ku kampani, nie je známe.
Verejnosť tak nepozná odpovede na otázky, koľko kampaň stála, kto ju platil, prečo bola prostredníctvom vybraných osobností a neziskových organizácií cielená na starostlivo vybrané obecenstvo a prečo takéto ovplyvňovanie volieb, ktoré platila aj britská vláda, nebolo v roku 2023 občanom transparentne prezentované ako politická kampaň.
Namiesto toho mala celá akcia vyvolávať dojem občianskeho aktivizmu, hoci pozadie celej akcie hovorí skôr o koordinovanej a dobre platenej organizácii s jasným politickým cieľom.
Transparentnosť mimovládok je vec verejného záujmu
Podobné netransparentné a pomerne zavádzajúce snahy ovplyvňovať verejné dianie na politickej scéne sú rovnako neprípustné ako účelové ohýbanie zákona pri štátnych dotáciách pre Projekt Fórum.
Bez transparentnej kontroly pozadia mimovládok verejnosť nevie, čo v skutočnosti robia a aký je ich účel. Mimovládny sektor je mimoriadne spletitý a neprehľadný, no prelievajú sa v ňom obrovské sumy peňazí.
Od koho a za čo, asi presne nikto nevie. Žiaden iný segment by nemohol byť takto skrytý pred zrakom kontroly štátu.
Transparentnosť pri využívaní verejných zdrojov je absolútnou nevyhnutnosťou verejného záujmu. Obrovské sumy štátnych peňazí tečúce do mimovládok je potrebné kontrolovať. Za všetky možno spomenúť masívnu dotáciu vo výške takmer 22 miliónov eur pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, ktorá bola poskytnutá počas vlády Ľudovíta Ódora.
Ani v prípade neprimeranej politickej aktivity mimovládok, kontrola nemôže byť v žiadnom prípade rámcovaná ako pokus o ich umlčiavanie či zamedzovanie ich činnosti. Stačí sa pozrieť na legislatívu EÚ.
Európska únia totiž zaviedla register transparentnosti, v ktorom sa registrujú lobisti s tým, že musia rešpektovať pravidlá tejto činnosti. V danom registri môžu občania nájsť mimovládky ako Zastavme korupciu, Via Iuris, Globsec, Transparency International Slovensko či INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz.
Ak dané vymedzenie môže fungovať na európskej úrovni, nie je zrejmé, prečo by podobný formát nemohol fungovať v Slovenskej republike.
Mimovládky rady a často apelujú na transparentnosť, no len do momentu, pokiaľ ide o ich vlastnú transparentnosť. Nadácia Marty Šimečkovej ukázala, že na prehľadnú verejnú kontrolu mimovládneho sektora bolo neskoro už včera.