Vláda už na najbližšej schôdzi Národnej rady plánuje predstaviť prvý balík prorastových opatrení, ktoré majú podľa vyjadrení najvyšších štátnych predstaviteľov podporiť ekonomiku a podnikateľské prostredie bez dosahu na sociálny štandard obyvateľov či štátny rozpočet.
Premiér Robert Fico (Smer) v tejto súvislosti odmietol úvahy o vyrovnanom rozpočte, zmene dlhovej brzdy aj ďalšej konsolidácii na úkor ľudí. Tvrdí, že kabinet sa chce sústrediť na hospodársky rast a zachovanie sociálneho štátu.
„Vláda SR chce predložiť návrh zákona alebo zákonov, ktoré upravia celý rad prorastových opatrení a opatrení na podporu podnikania bez vplyvu na štátny rozpočet a bez vplyvu na sociálne postavenie ľudí,“ vyhlásil Fico. Opatrenia už dostali sociálni partneri a v utorok by o nich mala rokovať tripartita. Následne sa nimi má zaoberať vláda na výjazdovom zasadnutí.
Ak kabinet materiál schváli, legislatívci ho spracujú do podoby zákona alebo viacerých zákonov a návrh poputuje do parlamentu.
Ďalší balík opatrení, ktorý už bude mať dosah na verejné financie, chce vláda predstaviť spolu s návrhom štátneho rozpočtu pravdepodobne koncom septembra. Premiér zdôraznil, že ani tieto opatrenia nemajú zasiahnuť sociálny štandard obyvateľov a peniaze chce kabinet nájsť v iných oblastiach.
Vyrovnaný rozpočet odmieta
Predseda vlády zároveň odmietol, že by kabinet pripravoval kroky smerujúce k vyrovnanému rozpočtu alebo k zmene ústavného zákona o dlhovej brzde. Tvrdí, že Slovensko sa môže opierať o ustanovenie zákona, podľa ktorého sa sankcie neuplatňujú pri zvýšených výdavkoch súvisiacich s členstvom v medzinárodných organizáciách.
„Ak sa pozriete na príslušný zákon, tak v tomto zákone sa okrem iného hovorí, že ak prekročia výdavky, ktoré musíme mať v súvislosti s naším členstvom v medzinárodných organizáciách, viac ako tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), tak tieto sankcie sa nevzťahujú na vládu SR. Ja som v tom, že nebude treba meniť ústavu ani pokiaľ ide o samosprávu, pretože sa uplatňuje tento článok ústavného zákona,“ vyhlásil Fico.
„Pripraviť vyrovnaný rozpočet je science fiction,“ vyhlásil Fico. Takýto krok by podľa neho znamenal „definitívny rozklad sociálneho štátu“ a vážne dôsledky pre dôchodcov, zamestnancov aj fungovanie štátu.
Zároveň upozornil, že koalícia nemá v parlamente potrebných 90 hlasov na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a opozícia podľa neho nemá dôvod vláde pomáhať. „Prečo by nám pomohli? Prečo by pre nich nebolo výhodnejšie vytvoriť chaos v štáte?“ pýtal sa.
Fico pripomenul, že zákon nestanovuje konkrétnu lehotu, dokedy musí vláda požiadať parlament o vyslovenie dôvery po prekročení limitov dlhovej brzdy. Kabinet podľa neho zdedil „najhoršie verejné financie v Európskej únii“, no napriek tomu sa mu darí znižovať deficit viac, než sa pôvodne plánovalo. „Nie je to také jednoduché, ako si myslíte,“ dodal premiér.
Štatistický úrad: Začala sa uplatňovať nová výnimka na výdavky na obranu
Štatistický úrad medzitým informoval, že Slovensko začalo uplatňovať nové európske pravidlo o výdavkoch na obranu. Dáta o celkových výdavkoch na obranu sa tak začali vykazovať v rámci pravidiel odpočtov hospodárenia štátu v súlade s aktivovaním národnej únikovej doložky.
Zároveň vyčíslil, že výdavky súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv, teda výdavky na obranu spolu s odvodom SR do rozpočtu EÚ, s príspevkami do medzinárodných organizácií vrátane spolufinancovania k prostriedkom EÚ za rok 2025 presiahli spolu tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP).
„Výdavky verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2025 dosiahli celkovo takmer 65,6 miliardy eur, z toho výdavky na obranu predstavovali 2,7 miliardy eur. Súčasne bilancia hospodárenia SR skončila deficitom 6,09 miliardy eur, čo predstavovalo 4,45 percenta HDP Slovenskej republiky,“ priblížili štatistici.
Úrad pripomenul, že Rada EÚ ešte v júli 2025 aktivovala 15 krajinám vrátane Slovenska výnimku z rozpočtových pravidiel, týkajúcu sa výdavkov na obranu. Výnimka sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov a do flexibilného rámca umožňuje zahrnúť výdavky na obranu až do výšky 1,5 percenta HDP.
„Národná úniková doložka je nástrojom v rámci fiškálnych pravidiel EÚ, ktorý umožňuje jednotlivým členským štátom dočasne sa odchýliť od rozpočtových požiadaviek v reakcii na výnimočné okolnosti mimo ich kontroly, a zároveň zabezpečiť udržateľnosť dlhovej služby,“ vysvetlil štatistický úrad s tým, že členské štáty tak môžu dočasne zvýšiť verejné výdavky alebo deficit bez toho, aby sa to považovalo za porušenie fiškálnych pravidiel stanovených v Pakte stability a rastu.
(tasr, bak)