Vírus eboly sa z afrického Konga dostal až do Európy. Amerického lekára, ktorý sa nakazil pri práci vo východokonžskej provincii Ituri, hospitalizovali v berlínskej nemocnici Charité.
Podľa informácií lekárov z posledných dní nebol tento 39-ročný pacient v kritickom stave, no bol výrazne zoslabnutý a zostal v izolácii na špecializovanom infekčnom oddelení.
V súvislosti s aktuálnym ohniskom eboly v Kongu a Ugande prijali preventívne opatrenia aj ďalšie európske krajiny. Do Českej republiky priviezli podľa tamojších médií človeka s vysokým rizikom nákazy.
Jeho prevoz sa uskutočnil v uzavretom bioboxe v špeciálnej sanitke, následne pacienta hospitalizovali v podtlakovej izolačnej miestnosti vo Fakultnej nemocnici Bulovka v Prahe.
Zdravotníci pri jeho prevoze museli použiť ochranné obleky a všetok materiál, ktorý prišiel do kontaktu s pacientom, sa následne zlikvidoval.
Čo je ebola?
Ako informuje Úrad verejného zdravotníctva SR, ebola je veľmi závažné vírusové ochorenie spôsobené rovnomenným vírusom s vysokou mierou úmrtnosti.
Vyskytuje sa prevažne v krajinách subsaharskej Afriky. Najčastejšie sú hlásené prípady z Demokratickej republiky Kongo, z Gabonu, Konžskej republiky, Sudánu, Ugandy, Guiney, Libérie a Sierry Leone.
Ebolavírusy sa nešíria tak ľahko ako tie respiračné. Prenášajú sa priamym kontaktom s krvou alebo inými telesnými tekutinami, napríklad slinami, močom, stolicou alebo zvratkami infikovaného či zosnulého človeka, alebo akýmikoľvek povrchmi a materiálmi znečistenými týmito tekutinami.
Prenos sa môže uskutočniť aj nechráneným pohlavným stykom s uzdravenými pacientmi, a to aj niekoľko týždňov po ich vyliečení.
K prenosu môže dôjsť aj kontaktom s infikovanými zvieratami, či už živými, alebo mŕtvymi, vrátane ich konzumácie alebo aj manipuláciou s mäsom z divokej zveri, napríklad opíc, ľudoopov, lesných antilop a netopierov.
Aktuálnu epidémiu spôsobil bundibugyjský vírus, ktorý má v porovnaní s ebolavírusom v Zaire a Sudáne nižšiu smrtnosť, približne 25 až 50 percent. Pred dvoma dňami generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus uviedol, že počet podozrivých obetí dosiahol 220.
Pod drobnohľadom virológa
Podľa virológa Borisa Klempu z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied sa prvé príznaky eboly od bežných vírusových ochorení veľmi nelíšia a sú vysoko nešpecifické.
„Zahŕňajú príznaky ako horúčka, výrazná únava, bolesti svalov, hlavy, hrdla. V úvodnej fáze teda ebola môže vyzerať ako chrípka, alebo sa napríklad často zamieňa s maláriou. Až neskôr sa neraz pridávajú vracanie, hnačky, bolesti brucha, poruchy zrážania krvi a pri ťažkých prípadoch krvácavé prejavy,“ spresnil pre Štandard odborník s tým, že inkubačná doba je typicky dva až 21 dní, najčastejšie okolo osem až 10 dní.
Odborníci vedia dnes identifikovať podozrivého pacienta relatívne rýchlo – do dvoch hodín pomocou PCR testu. Ale v afrických podmienkach, v krajine, kde sú občianske nepokoje a nefungujúce zdravotníctvo, môže byť podľa jeho slov nastolenie izolačných a preventívnych opatrení veľmi problematické a môže k nemu prichádzať príliš neskoro.
Šíreniu ochorenia sa dá zabrániť izoláciou chorých a karanténou identifikovaných kontaktov, ako sa to udialo aj v poslednom medializovanom prípade, keď okrem nakazeného lekára izolovali aj jeho najbližších príbuzných.
Pacienta s vysokým rizikom nákazy, ktorého prijala Česká republika, prevážali v ochrannom „vaku“ s filtráciou vzduchu. Či je na takýto typ opatrení pripravené aj Slovensko, síce Klempa vyhodnotiť nevedel, no myslí si, že slovenské podmienky sú výrazne lepšie ako podmienky v Kongu a v konečnom dôsledku by sme si ako krajina s manipuláciou s pacientom s ebolou mali vedieť poradiť.
S vírusom eboly odborník zatiaľ osobne nemal možnosť v laboratóriu pracovať. „Dôvodom je, že jeho výskum je obmedzený na pomerne malý počet pracovísk, ktoré majú laboratóriá s najvyšším stupňom ochrany, takzvaný biosafety level 4 (BSL4). My pracujeme na úrovni BSL3 napríklad s hantavírusmi, ktoré vyvolali nedávno veľkú medzinárodnú pozornosť pre smrteľné prípady na výletnej lodi,“ spresnil vedec.
Uviedol, že pri takejto práci sa prirodzene vyskytne aj pocit strachu. Doplnil však, že sa dá minimalizovať dodržiavaním všetkých bezpečnostných opatrení. „Ide skôr o rešpekt ako o paralyzujúci strach,“ spresnil.
Na víruse eboly je podľa neho fascinujúce napríklad to, že po preniknutí do organizmu infikuje priamo bunky imunitného systému, vďaka čomu sa dostane do lymfatických uzlín a následne krvou do celého tela.
„Paradoxne človeka nezabíja priamo vírus, ale skôr masívna zápalová reakcia nášho imunitného systému a celkový rozvrat rovnováhy v našom organizme,“ skonštatoval.
Hrozí zavlečenie vírusu do Európy?
Virológ tvrdí, že vďaka vysokej mobilite a leteckej doprave je možné zanesenie vírusu do Európy. Doplnil, že takéto riziko tu existuje vždy, najmä prostredníctvom človeka, ktorý je ešte v inkubačnej lehote, a teda v čase cestovania nie je očividne chorý.
Preto je podľa neho dôležité, aby bol takýto človek včas rozpoznaný a izolovaný a nedošlo k ďalšiemu šíreniu z človeka na človeka už priamo v Európe.
Myslí si, že je dobré mať pred vírusom eboly rešpekt a byť naň čo najlepšie pripravený.
„Ale netreba mať z neho strach, akoby to bol nový pandemický vírus. K ojedinelému importu vírusu môže prísť aj na Slovensku, ale komunitné šírenie je u nás krajne nepravdepodobný scenár,“ zakončil.