Podobné pokusy európskych lídrov – ktorí nie sú ochotní a zrejme ani schopní vnímať dôsledky svojich krokov – tu máme aj dnes.

Merzove nápady

Návrh, ktorý nemecký kancelár prvýkrát predostrel ešte v apríli a bližšie formuloval tento týždeň, by ukrajinskému prezidentovi umožnil účasť na samitoch lídrov krajín EÚ, ale bez hlasovacieho práva. Merz to prezentoval ako medzičlánok na ceste Ukrajiny k plnému členstvu v EÚ, ktoré by podľa neho mohlo pomôcť dosiahnuť dohodu o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine.

Skutočnosť by bola presne opačná. Bezpečnostné garancie, ktoré by boli súčasťou pridruženého členstva, by Európu vťahovali do vojny. A to v období, keď eurolídri netušia, aký by mal byť ďalší krok v tejto prehratej vojne.

Aby Ukrajina naďalej ochotne umierala „za Európu“, chce jej dať Merz do rúk ilúziu čohosi, čo Kyjev nepotrebuje, a zároveň tak eskalovať konflikt s Ruskom. Vraj s cieľom rýchlejšie dosiahnuť mier. Ak sa to už na prvý pohľad zdá ako nepatričné eskamotérstvo, stačí si spomenúť na nie také dávne časy, keď centrálne trolie farmy v Európe volali po tvrdých zásahoch voči Rusku, túžili po rozpade Ruskej federácie a ignorovali riziká jadrového konfliktu.

Tentokrát však už nejde len o médiá a trolov, ale o nemeckého kancelára, ktorý môže svojím prístupom zatiahnuť Európu hlbšie do vojny a zvýšiť riziko eskalácie konfliktu, ktorý Ukrajina a jej sponzori prehrávajú.

Ako udržať ilúziu

Nápady o pridruženom členstve prichádzajú v období po páde Viktora Orbána v Maďarsku. Zelenskyj očakával, že porážka Orbána, ktorý vytrvalo odmietal ukrajinské členstvo, povedie k otvoreniu rýchlej prístupovej cesty do EÚ.

Háčik je v tom, že Orbán nikdy nebol prekážkou kyjevského členstva. Nedá sa predsa blokovať niečo, čo celá Európa fakticky odmieta. Orbán len pomenovával to, na čo sa ostatní neodhodlali. Pre bruselské salóny len plnil rolu užitočného záškodníka, na ktorého sa to dalo zvaliť, zatiaľ čo sa „nadľudia“ nadchýnali výrokmi o „nevyhnutnej európskej budúcnosti“ Ukrajiny, ktorú, žiaľ, pre Orbána nie je možné realizovať.

Kým tu bol Orbán, v európskom pokrytectve šlo všetko hladko. Po jeho porážke to už nie je také jednoduché a európske pokrytectvo muselo čiastočne nadvihnúť oponu.

Podvihol ju práve Merz. Najnovší podvod na Ukrajine znie tak, že by Kyjev mal svojho zástupcu na najvyššej úrovni v Európskej komisii, ako aj nehlasujúcich poslancov v Európskom parlamente. Na Ukrajinu by sa zároveň vzťahovala doložka o vzájomnej pomoci EÚ a mohla by čerpať prostriedky z určitých častí rozpočtu EÚ.

A Európa by podporila Ukrajinu faktickými bezpečnostnými garanciami podľa článku 42 ods. 7, a to v období, keď kľúčový západný hráč vo Washingtone, od ktorého je Európa vojensky závislá, hľadá nové bezpečnostné stratégie voči Rusku.

Koza má zostať naďalej mŕtva, vlk vyhladovaný a Ukrajina sa má tváriť, že verí bájkam o svojej „nevyhnutnej európskej budúcnosti“. Keďže v Európe ukrajinské členstvo považujú za balvan, ktorý by Európsku úniu potopil, Kyjevu musia ponúknuť ilúziu.

Podhodená ohlodaná kostička pritom obsahuje dynamit, ktorý by vzhľadom na bezpečnostné garancie pre nového „kvázi člena“ znamenal väčšiu eskaláciu konfliktu s Ruskom a oslabil by víťaziacemu agresorovi ústupové možnosti.

Friedrich Merz pritom nijako nevysvetlil, ako by práve tento krok mal viesť k rýchlejšiemu ukončeniu vojny na Ukrajine. Hrozba vycerenými zubami predsa môže fungovať iba u šeliem, ktoré tie zuby majú. Nie v prípade bezmocných a bezradných pudlov, ktorí sa pritom stále nezorientovali v novom prístupe svojho amerického pána a vojnového ochrancu, ktorý zjavne hľadá spôsob, ako sa s Ruskom dohodnúť (hoci dlhodobo neúspešne).

Putinove potreby na koniec vojny

Podobné návrhy pritom prichádzajú v čase, keď by širšie geopolitické okolnosti mohli priať mierovej dohode alebo aspoň jej zmysluplnému rozbehu. Rusku sa na fronte aktuálne nedarí, šíria sa signály o ochabovaní odhodlania v širších domácich vrstvách a Európa znova vzkriesila nádeje na to, že Ukrajina preberie iniciatívu (vieme, aké krátkodobé a márne tieto ilúzie bývajú).

Čo je však dôležitejšie, situácia môže priať snahám o ukončenie vojny zo strany Ruska. Podľa agentúry Bloomberg môže mať Putin seriózny záujem o ukončenie vojny do konca kalendárneho roka. Má však podmienky, ktoré by Európa musela byť schopná vnímať.

Putin by chcel mier predať vlastným občanom ako strategický úspech (čo by pri troche zmyslu pre realitu nemalo byť až také ťažké). Bez toho mier nebude možný. Moskva bude, prirodzene, trvať na uznaní svojej kontroly nad Donbasom a vytvorení bezpečnostných dohôd na linke Rusko – Ukrajina – Európa – USA, ktoré by nakreslili novú bezpečnostnú architektúru, v ktorej by sa rešpektovali záujmy Ruska. Najmä tie, ktorých ignorovanie viedlo k tejto vojne, teda pokus NATO urobiť si z Ukrajiny baranidlo voči Rusku.

Uznanie územných ziskov Ruska je následne už len vecou reality. Kľúčovým bude názor rozkolísaného Donalda Trumpa. Americký prezident je zodpovedný hneď za dva protichodné dôvody, ktoré by mohli dve kľúčové mocnosti viesť k rýchlemu ukončeniu vojny na Ukrajine.

USA v pochabej vojne v Iráne vyčerpávajú strategické zásoby protivzdušnej obrany, ktorými tak nedisponujú v dostatočnej miere v prípade potrieb Ukrajiny.

V Amerike sa zároveň očakáva porážka republikánov v doplňujúcich polčasových voľbách, čo bude mať za následok oslabenie moci Donalda Trumpa v Kongrese, ktorý už po nich nebude mať v plnej politickej moci prípadnú dohodu s Vladimirom Putinom, ktorej jediná nádejná verzia by nevyhnutne musela obsahovať zrušenie sankcií. Špekuluje sa preto, že Putin má teraz dobré dôvody skorý mier seriózne zvažovať.