Čínsky majiteľ farmy Cuo Siao-jung bol ohromený, keď videl, že jeho inzerát na prácu pastierov v odľahlých a drsných trávnatých oblastiach južne od Mongolska sa stal najpopulárnejším príspevkom dňa na sociálnych sieťach.
O tieto dve pozície sa uchádzalo viac ako 700 ľudí vrátane administratívnych pracovníkov z megamiest Šanghaj a Čchung-čching, továrenských robotníkov z celej Číny a dokonca aj absolventov vysokých škôl.
Reakcia na Cuov inzerát z konca apríla – ktorý si na Weibo, čínskej verzii siete X, v priebehu niekoľkých hodín pripísal 59 miliónov zhliadnutí a vygeneroval 21-tisíc rôznych diskusných vlákien – odhaľuje rastúce napätie na trhu práce v tejto ázijskej krajine.
„Nečakal som, že sa to stane virálnym,“ povedal Cuo a dodal, že desatina uchádzačov práve dokončila univerzitu, zatiaľ čo iní mali dlhy, náročné pracovné miesta v priemysle alebo boli vyčerpaní vzťahmi na pracovisku.
„Zdá sa, že bežní ľudia majú problém nájsť si prácu,“ prízvukoval Cuo.
Nízko odmeňovaný trh práce
Zatiaľ čo celková nezamestnanosť sa pohybuje tesne nad piatimi percentami, podzamestnanosť v Číne rastie a príjmy v súkromnom sektore zaostávajú za hospodárskym rastom počas väčšiny posledného desaťročia. Pracovníci v robotníckych aj administratívnych profesiách sa sťažujú na takzvanú kultúru „996“, ktorá spočíva v práci od 9.00 h do 21.00 h, šesť dní v týždni.
Analytici očakávajú, že situácia na trhu práce sa v nasledujúcich mesiacoch zhorší, keďže továrne čelia vyšším nákladom v dôsledku vojny v Iráne, zatiaľ čo zavádzanie umelej inteligencie sa zrýchľuje a rekordných 12,7 milióna absolventov vysokých škôl si toto leto začne hľadať prácu.
„Reakcia na Cuov inzerát bola symptomatická pre trh práce, ktorý je naďalej veľmi konkurenčný, no často málo výnosný,“ uviedla Lynn Songová, hlavná ekonómka pre Čínu v spoločnosti ING. Pracovné miesta v mestách sú čoraz menej atraktívne a vzácnejšie, dodala.
Päťpercentný hospodársky rast Číny sa vo veľkej miere spolieha na prudko rastúci export, keďže výrobcovia obetujú zisky, aby získali podiel na trhu na celom svete, čo vyvíja väčší tlak na domácich pracovníkov.
James Guo sa uchádzal o prácu, pretože ho vyčerpávalo zamestnanie v továrni na výrobu prepravných kontajnerov.
„Nemáte ani tušenie, aké to je pracovať viac ako 13 hodín denne, uťahovať skrutky, až kým vám opuchnú ruky a pokryjú sa pľuzgiermi, a to bez toho, aby ste mali čas zájsť si na toaletu,“ povedal 21-ročný mladík. „Pracovná záťaž je príliš veľká, už to nevydržím.“
Cuo hľadal pastierov, najlepšie pár, ktorí by v lete pásli 3-tisíc oviec na pastvine s rozlohou 2-tisíc hektárov a počas zimy, keď teploty môžu klesnúť pod mínus 30 stupňov Celzia, by vykonávali namáhavé kŕmenie a čistenie oviec v košiaroch.
Za to by každý z pastierov dostal 8-tisíc jüanov (1 178 dolárov) mesačne, čo je výrazne nad celoštátnym mestským priemerom v súkromných spoločnostiach, ktorý dosahuje približne 6-tisíc jüanov, a mali by zabezpečené ubytovanie a stravu.
Shaun Rein, výkonný riaditeľ spoločnosti China Market Research Group, uviedol, že držitelia magisterských titulov z popredných univerzít hľadajú podobné platy v Šanghaji, ale väčšina príjmu by im zmizla v platbách za prenájom malého bytu a v platení ďalších základných výdavkov.
Cuo, ktorý vlastní aj 200 kusov dobytka, povedal, že mzda zodpovedá náročnosti práce.
„Plat je vysoký, ale najdôležitejšie je, či tu dokážete pracovať dlhodobo a prežiť zimu,“ povedal čínsky farmár. „Toto nie je cestovný ruch,“ zdôraznil.
Prekliatie 35 rokov
Polovica uchádzačov sa narodila v 90. rokoch minulého storočia, uviedol Cuo. Ide o vekovú skupinu, ktorá je v centre toho, čo čínski pracovníci nazývajú „prekliatie 35“, pričom štúdie ukazujú, že väčšina zamestnávateľov vrátane verejného sektora prehliada uchádzačov starších ako 35 rokov.
„Vidíme, ako sa ‚prekliatie 35‘ mení z memu v technologickom sektore na širšiu ekonomickú realitu,“ povedal Christian Yao, docent v odbore riadenia ľudských zdrojov na Victoria University vo Wellingtone.
Jedna administratívna pracovníčka v e-commerce, 28-ročná Wu, ktorá z dôvodu ochrany súkromia uviedla len svoje priezvisko, zarába 10-tisíc jüanov mesačne, ale práca pastierky vzbudila jej záujem.
„Chcem uniknúť mestskému životu a prestať sa zaoberať všetkými možnými problematickými ľuďmi,“ povedala Wu. „Mohla by som si užívať pokojný, odľahlý život ďaleko od sveta,“ zamyslela sa.
Cuo napokon najal štyroch pastierov – dva páry –, pričom všetci sa narodili ešte v 80. rokoch 20. storočia a predtým pracovali na farme. Hoci má na zozname ďalších 40 párov, tvrdí, že na tieto pozície nebude zvažovať slobodných ľudí ani mladých mestských obyvateľov.
„U nás možno celý rok neuvidíte nikoho,“ povedal Cuo s dôvetkom, že nevie, či niekto dokáže vydržať takú samotu.
(reuters, im)