Rumunsko zvažuje ďalšie kroky

Rumunský prezident Nicușor Dan vyhlásil, že štát nepripustí, aby sa dôsledky agresívnej vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, preniesli na jeho občanov. Požiadal ministerstvo zahraničných vecí, aby bezodkladne predložilo súbor opatrení týkajúcich sa vzťahov krajiny s Ruskom, ktoré budú „primerané tejto veľmi vážnej situácii“, a zvolal zasadnutie Najvyššej rady národnej obrany.

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí v piatok uviedlo, že incident predstavuje „vážnu a nezodpovednú eskaláciu zo strany Ruska“.

„Rumunsko informovalo spojencov aj generálneho tajomníka NATO o okolnostiach incidentu a požiadalo o prijatie opatrení na urýchlenie dodávok prostriedkov na boj proti dronom do Rumunska,“ uviedlo ministerstvo.

Prezident neskôr potvrdil, že Rumunsko vyhostí ruského konzula v juhovýchodnom meste Konstanca a zároveň zatvorí tamojší ruský konzulát. Kremeľ uviedol, že na tento krok bude čoskoro reagovať.

Vláda v Rumunsku zvažuje aktiváciu článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Podľa ministerky zahraničných vecí Oany Țoiuovej patrí incident medzi situácie, pri ktorých môže členský štát NATO požiadať spojencov o formálne konzultácie. Článok 4 umožňuje otvorenie diskusie o bezpečnostných hrozbách, neznamená však automatické vojenské kroky.

Rusko chce dôkazy

Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev varoval európskych lídrov, že drony budú naďalej zalietavať do ich krajín a ich obyvatelia „nebudú môcť pokojne spať“.

Medvedev tvrdil, že najprv treba zistiť, komu dron patril. Európskych lídrov zároveň označil za „bezmocných“ a obvinil ich z priamej účasti vo vojne proti Rusku. „Nech sa pripravia: bude sa to diať aj naďalej,“ uviedol. Podľa neho sú podobné incidenty pravdepodobné najmä v krajinách, kde vyrábajú drony pre Ukrajinu. Prezidenta Vladimira Putina o incidente už informovali.

„Všetky obvinenia, ktoré počúvame, najmä o dronoch niekde v krajinách Európskej únie, sú nepodložené. Nebol predložený ani jediný fakt, materiál či dôkaz,“ povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Reakcie NATO a EÚ

NATO v reakcii odsúdilo „bezohľadnosť Ruska“ a uviedlo, že bude naďalej posilňovať svoju obranu proti všetkým hrozbám vrátane dronov.

Šéf NATO Mark Rutte vyhlásil, že Aliancia je pripravená brániť každý centimeter svojho územia. Podľa neho sa dôsledky vojny „nekončia na hraniciach“ a zároveň prisľúbil pokračujúcu podporu Ukrajine v jej obrane proti ruskej agresii.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v piatok vyhlásila, že Rusko „prekročilo ďalšiu hranicu“, a vyjadrila solidaritu s Rumunskom a jeho obyvateľmi. „Keďže naďalej posilňujeme našu bezpečnosť a odstrašujúcu silu, najmä na našej východnej hranici, budeme na Rusko vyvíjať čoraz väčší tlak,“ dodala.

Najvyššia diplomatka Európskej únie Kaja Kallasová povedala, že Moskve nemožno dovoliť beztrestne narúšať európsky vzdušný priestor.

„Náraz ruského dronu do bytov v meste Galați bol zjavným a vážnym porušením suverenity Rumunska a európskeho vzdušného priestoru,“ napísala Kallasová na sociálnej sieti X. „Rusko už dávno prestalo rešpektovať hranice.“

Kallasová uviedla, že hovorila s rumunskou ministerkou zahraničných vecí Oanou Toiuovou.

Hovorca Ozbrojených síl SR Štefan Zemanovič dodal, že v súvislosti s incidentom prijímajú opatrenia v rámci integrovaného aliančného systému NATINAMDS. Zároveň je posilnená výmena informácií o vzdušnej situácii.

Prezident Peter Pellegrini odmietol eskaláciu napätia medzi Ruskom a členskými krajinami NATO. Pre Slovensko musí byť podľa neho prioritou zvýšiť bezpečnosť a obranyschopnosť východnej hranice tak po technickej, ako aj legislatívnej stránke.

„Útok ruského dronu na obytný dom v Rumunsku je nebezpečným precedensom, ktorý vyvoláva reálnu potrebu posilniť bezpečnosť členských krajín na východnom krídle NATO,“ povedal a vyzval na medzinárodné aktivity a tlak na to, aby sa rokovania o mieri medzi Ukrajinou a Ruskom posunuli vpred.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) vyzval na „zdržanlivosti pri siláckych vyhláseniach“. „Pri neexistencii dialógu medzi EÚ a Ruskou federáciou môže akýkoľvek zablúdený dron viesť k takej eskalácii napätia, ktorú nebudeme schopní zvládnuť,“ dodal.

Rumunsko, ktoré je členom NATO aj Európskej únie, má s Ukrajinou približne 650 kilometrov dlhú hranicu. Od začiatku ruských útokov na ukrajinské dunajské prístavy zaznamenalo podľa ministerstva obrany už 28 narušení svojho vzdušného priestoru dronmi a v 47 prípadoch našlo ich trosky na svojom území.

Armáda nasadila stíhačky

Počas piatkového útoku rumunská armáda nasadila dve stíhačky F-16 a vojenský vrtuľník na monitorovanie situácie. Obyvatelia prihraničných okresov Galați, Brăila a Tulcea dostali varovné správy s odporúčaním ukryť sa.

Galați bolo predtým zasiahnuté v apríli, keď dron poškodil elektrický stĺp a prístavbu domu a úradníci dočasne evakuovali ľudí v okolí. Dron vytiahli, aby odpálili jeho nevybuchnutý náklad na odľahlom mieste.

Rumunská legislatíva umožňuje zostreľovať drony aj v čase mieru, ak predstavujú hrozbu pre životy alebo majetok, doteraz však krajina k takému kroku nepristúpila.

V samostatnom incidente našli úrady na severozápade Rumunska pri obci Băsești ďalší dron bez výbušného nákladu. Jeho pôvod vyšetrujú. Na druhej strane hranice medzitým ukrajinské úrady hlásili nový útok na strategický prístav Izmajil, ktorý patrí medzi hlavné ciele ruských vzdušných úderov.

(reuters, max)