Odkedy sa vláda premiéra Roberta Fica ujala moci, prijala tri konsolidačné balíčky. Dotkli sa ľudí aj podnikateľského sektora. Slovenskej ekonomike sa však ťažko dýcha. Predseda vlády to pripisuje nepriaznivému vývoju vo svete a najmä v Nemecku, od ktorého je Slovensko bytostne závislé. Problémom je, ako uľahčiť fungovanie firmám a zároveň podporiť domácu spotrebu.
Najskôr predpoveď vývoja daní a odvodov
Po šetriacich opatreniach vláda už dlhšie hovorí o štvrtom balíku, ktorý má pomôcť oživeniu hospodárstva. Prvú sériu opatrení schválila v stredu. Nemajú vplyv na štátny rozpočet. Na program parlamentu sa zrejme nedostanú na aktuálnej schôdzi. Fico tvrdí, že poslancom prídu na stôl v septembri spolu s druhou sériou opatrení, ktorá už bude mať vplyv na štátny rozpočet. Jeho kontúry sa majú začať črtať po zverejnení makroekonomickej a daňovo-odvodovej prognózy v druhej polovici júna.
„Pokiaľ nebudeme poznať východiská štátneho rozpočtu, nemôžu sa prijímať opatrenia s dosahom na rozpočet,“ vyhlásil premiér.
V septembri sa ukáže, aké daňovo-odvodové opatrenia by mohla vláda prijať a čo urobí s transakčnou daňou. Vtedy by mala vedieť, čo si môže dovoliť. Prípadné výpadky príjmov bude musieť totiž nahradiť inými zdrojmi.
Premiér avizuje, že chce schvaľovať oba prorastové balíky spolu so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2027 na schôdzi, ktorá sa začne v septembri a mala by sa skončiť v prvej dekáde októbra.
O možnosti schváliť rozpočet už v septembri však pochybujú aj koaliční predstavitelia. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) povedal, že eviduje ambíciu premiéra, nemyslí si však, že sa to „podarí“.
Rozpočet na poslednú chvíľu?
Rovnako predseda SNS Andrej Danko bol cez víkend skeptický. „Predpokladám, že rozpočet nebude schválený v septembri, ale že to bude ku koncu roka. Predpokladám, že to bude veľmi ťažko zostaviteľný štátny rozpočet,“ vyhlásil Danko v televízii TA3 v relácii V politike. Pripustil, že premiér schvaľovanie rozpočtu môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde.
Takéto riešenie by zrejme prichádzalo do úvahy v prípade, že by v parlamente nebola väčšina na schválenie kľúčového zákona roka. Koaličné strany majú k dispozícii 78 hlasov.
Je pravdepodobné, že po jesennom odsúhlasení rozpočtu už parlament v novom roku neprijme žiadne prelomové zákony. Dá sa očakávať, že mesiace pred septembrovými parlamentnými voľbami 2027 sa koaličná disciplína uvoľní a každá strana bude predovšetkým hľadieť na vlastné záujmy.
Pohyby vlády
Pád vlády ani vážnejšie otrasy v koalícii tento rok politici nepripúšťajú. „Nemyslím si, že by mal rozpočet zamávať s vládou. Môj názor je, že určite nezamáva. Zhodli sme sa doteraz na všetkých opatreniach. Na prvej, druhej a tretej konsolidácii. Myslím si, že sa dohodneme aj na štvrtom rozpočte,“ povedal pre Štandard podpredseda finančného výboru parlamentu Daniel Karas (Smer).
Rozpočet sa podľa neho bude schvaľovať na septembrovej schôdzi. „Všetko je to o dohode koaličných partnerov. Najlepšie by bolo, aby sa tak stalo na schôdzi, ktorá sa začne v septembri. Nech Slovensko vie, na čom bude,“ dodal poslanec.
Naopak, podpredseda finančného výboru Marián Viskupič z opozičnej SaS považuje za „ilúziu“ schválenie rozpočtu v septembri.
Zákon hovorí, že má byť do 15. októbra schválený vládou a predložený do parlamentu.
„Nemá zmysel naháňať sa za septembrovým termínom. Nech rozpočet prijmú 31. decembra. Pokojne budem medzi sviatkami v parlamente. Dôležité je mať dobrý a zodpovedný rozpočet, nie prijať nejaký paškvil v septembri bez aktuálnych prognóz, lebo sa boja, že už v decembri nebudú schopní spolupracovať,“ zhodnotil pre Štandard Viskupič.
Opozičný poslanec sa obáva, že rozpočet bude posledná zásadná vec, na ktorej sa bude koalícia schopná dohodnúť. „To nehovorím, že nebudú schopní sa dohodnúť na nejakých zlých, obmedzujúcich veciach. Napríklad na Trestnom zákone,“ podotkol.
Záujmy pred voľbami
Otázkou je, čo všetko dokážu koaličné strany pretlačiť do rozpočtu. Dohodli sa, že zákony s vplyvom na rozpočtové hospodárenie presunú na septembrovú schôdzu parlamentu. Príkladom je návrh SNS zvýšiť dôchodky pre seniorov nad 90 rokov na 824 eur.
„Na Slovensku existuje pojem ‚politická ekonómia’. To znamená, že nikdy žiadna vláda nekonsolidovala vo volebnom roku. Obávam sa, že to nebude inak ani pri tejto vláde,“ uviedol Viskupič. Vláda si podľa neho k tomu vytvorila priestor v správe o pokroku, ktorú Slovensko pravidelne posiela do EÚ.
„Zmiernili cieľ deficitu verejných financií pre rok 2027. Pôvodne mal byť tri percentá, zvýšili ho, ako povedali, mierne, na 4,2 percenta, a to mierne zvýšenie znamená 1,8 miliardy dodatočných výdavkov,“ priblížil s tým, že strany budú chcieť presadiť svoje predvolebné priority. „Všetky parametre smerujú k tomu, že budeme mať nezodpovedný a populistický rozpočet a zaplatia za to ďalšie generácie,“ dodal opozičný poslanec.
Vyrovnané hospodárenie ako ilúzia
Polemika sa vedie tiež o tom, ako sa postaviť k uplatňovaniu sankcií, s ktorými počíta ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Premiér nedávno uviedol, že vláda nepripravuje vyrovnaný rozpočet ani nepripravuje novelu tohto ústavného zákona. Najmä obce a mestá žiadajú, aby sa na ne nevzťahoval režim sankcií, pretože sa na celkovom dlhu podieľajú len dvoma percentami.
Predseda vlády sa odvolal na takzvanú únikovú klauzulu, ktorá umožňuje vyhnúť sa prísnym pravidlám napríklad počas finančnej krízy, prírodných katastrof alebo pri výrazných výdavkoch spojených s medzinárodnými záväzkami štátu. Argumentoval, že výdavky Slovenska súvisiace s členstvom v medzinárodných organizáciách už prekračujú tri percentá HDP.
Poslanec Viskupič k tomu poznamenal, že vláda chce postaviť nerešpektovanie dlhovej brzdy na právnom názore, ktorý je „veľmi pritiahnutý za vlasy“. Za ilúziu považuje prijatie vyrovnaného rozpočtu. Poslanec sa však prihovoril za prijatie novely zákona o dlhovej brzde, ktorú žiadajú samosprávy, aby nemali problém pri zostavovaní rozpočtov.
„Bolo by sa našlo potrebných 90 hlasov. Koalícia sa do toho nepustila, pretože by tým priznala vlastný problém, že by sa mala dlhová brzda vzťahovať na vládu, ale ignoruje ju,“ zhodnotil Viskupič. Zdôraznil, že vláda by mala rešpektovať ústavný zákon o dlhovej brzde a požiadať v parlamente o vyslovenie dôvery.
Poslanec Smeru Karas povedal, že nevie, či bude rozpočet na budúci rok vyrovnaný. „Keďže sme sociálna demokracia, musíme myslieť aj na ľudí,“ doplnil.
Vlani koalícia rozhodla expresne
Minulý rok kabinet schválil rozpočet 10. októbra. Zakrátko ho mali poslanci na stole. Diskutovali o ňom iba tri dni. Podporilo ho všetkých 79 vládnych poslancov vrátane Jána Ferenčáka, ktorého hlas bol spočiatku neistý.
Líder PS Michal Šimečka hovoril, že koalícia návrh „spláchla“ za niekoľko hodín. „Je to rozpočet, ktorý nepomáha verejným financiám. Bude znamenať ešte väčšie zadlženie,“ povedal. Predseda KDH Milan Majerský ho označil za výsledok „neschopnosti“ koalície.
Premiér Fico tvrdil, že schválenie rozpočtu potvrdzuje stabilitu. Zdôraznil, že vláda napriek nutnej konsolidácii zachovala sociálne opatrenia a garantovala trinásty dôchodok aj energetickú pomoc.