Pivo, sekera a brada. Čo robí muža mužom

Raz, keď som bol ešte malý chlapec, som si pri hre odrel koleno. Bolelo ma to a začal som plakať. Jeden zo starších chlapcov na mňa zakričal: „Buď chlap!“, čo bolo mätúce, pretože som mal asi šesť rokov. Túto frázu „Buď chlap!“ som však odvtedy počul veľakrát. Význam týchto slov býva buď smiešny, alebo, úprimne povedané, desivý.

V súčasnosti je tiež veľkým trendom navštevovať mužské kruhy, kde sa bubnuje, seká sekerou a pije pivo. No keď sa človek pozrie na mestského muža, ktorý vyšiel z klimatizovaného korporátu vo vyhladenom obleku, muža z neho neurobí dlhá brada ani búchanie do bubna.

Aj o ženách máme predstavy, čo znamená byť ženou. Problém je, že keď uviazneme v debatách o týchto stereotypoch, zostávame uväznení medzi dvoma extrémami, ktoré nám veľmi nepomáhajú. Na jednej strane extrému je predstava, že všetky stereotypy sú pravdivé a treba ich zachovať, že chlapci sa nemajú hrať s bábikami a dievčatá so stavebnicami. Na druhej strane extrému je názor, že medzi mužmi a ženami neexistujú žiadne rozdiely, že pohlavie je výmysel.

Ale čo ak medzi mužmi a ženami predsa len existujú skutočné rozdiely, čo ak je muž alebo žena do istej miery aj stereotypnou bytosťou?