Militarizácia automobilového priemyslu

V reakcii na sériu kríz sa svet stáva čoraz viac militarizovaný. Tento trend je zrejmý nielen v aktívnych konfliktoch, ako sú tie na Ukrajine a na Blízkom východe. Aj v relatívne pokojných regiónoch ekonomický vývoj ukazuje, že vojenská výroba sa rozširuje. Bojujúce strany potrebujú zbrane. Iné krajiny sa znova vyzbrojujú, pretože sa obávajú, že konflikty sa môžu rozšíriť. Globálny zbrojársky priemysel tak za posledných desať rokov výrazne narástol.

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) vzrástli tržby 100 najväčších svetových spoločností vyrábajúcich zbrane a poskytujúcich vojenské služby v rokoch 2015 až 2024 v reálnych hodnotách o 26 percent.

V roku 2024 dosiahli 679 miliárd dolárov, čo je najvyššia suma, akú SIPRI kedy zaznamenal. Kombinované tržby štyroch nemeckých zbrojárskych spoločností zaradených do rebríčka v danom roku vzrástli o 36 percent na 14,9 miliardy dolárov.

Železná kupola z Osnabrücku

Akvizíciu závodu VW v Osnabrücku na začiatku tohto roka zvažovala samotná spoločnosť Rheinmetall, ktorá je jedným z najväčších nemeckých výrobcov zbraní.

V marci 2026 sa však rozhodla, že tak neurobí. Namiesto výroby šesťkolesových vozidiel v Osnabrücku má spoločnosť v úmysle rozšíriť svoje kapacity na výrobu osemkolesových obrnených vozidiel v Kasseli.

V súčasnosti sa preto diskutuje o prevzatí závodu izraelskou spoločnosťou Rafael Advanced Defense Systems. Závod by prevádzkovala jej nemecká dcérska spoločnosť – DND. Podľa odborného časopisu Produktion vedú spoločnosti Rafael a DND rokovania so spoločnosťou Volkswagen o možnej akvizícii.

V budúcnosti by sa tam mohli vyrábať komponenty pre systém Železná kupola (Iron Dome). Tým by sa skončila 125-ročná automobilová tradícia v tomto dolnosaskom meste. Tá siaha do roku 1901, keď bola založená karosárska spoločnosť Karmann, desaťročia známa výrobou kabrioletov. V jej závodoch v Osnabrücku a Rheine sa vyrábali modely, ako sú Beetle Cabriolet alebo Golf Cabriolet, či kabriolety pre značky BMW, Mercedes a Renault.

Po tom, ako sa táto spoločnosť v roku 2009 dostala do platobnej neschopnosti, bola rozdelená. VW následne prevzal veľkú časť závodu v Osnabrücku.

Dnes nie je žiadnym tajomstvom, že celý nemecký automobilový priemysel čelí ťažkostiam. Je to dôvod na obavy, pretože naďalej patrí medzi kľúčové odvetvia krajiny. Okrem zamestnancov v samotných závodoch závisia milióny pracovných miest od jeho dodávateľského reťazca. Na vrchole v roku 2017 predstavoval až 21 percent hrubej pridanej hodnoty z celého nemeckého spracovateľského priemyslu.

Elektromobily vyrábané v Nemecku však v posledných rokoch nedokázali konkurovať na trhu, čo vystavuje výrobcov a ich výrobné závody rastúcemu tlaku. Návratu k modelom so spaľovacími motormi a dlhodobému know-how zase bránia politickí predstavitelia. V súčasnej globálnej situácii sa tak výroba zbraní javí ako lukratívna možnosť.

Historické precedensy

Tento vývoj má jasné historické precedensy, hoci za odlišných okolností. BMW a Daimler už počas prvej svetovej vojny vyrábali letecké motory. Spoločnosť Daimler-Motoren-Gesellschaft (DMG/Mercedes) vyrobila takmer 20-tisíc z nich, čo predstavovalo približne 46 percent celkovej nemeckej produkcie, ako aj 265 lietadiel. Spoločnosť Opel zase vyprodukovala 4 400 vojenských nákladných vozidiel, ktoré boli počas vojny dodané armáde.

Tento posun sa ešte viac prehĺbil počas druhej svetovej vojny. Spoločnosť MAN vyrábala úžitkové vozidlá, dieselové motory a vojenskú techniku vrátane tankov. Zároveň zohrala vedúcu úlohu pri vývoji a výrobe tanku Panther. Dobre známy je aj model obrneného vozidla Volkswagen Type 82 Kübelwagen.

Podľa vlastného historického prehľadu spoločnosti VW sa jej závod po vypuknutí vojny stal súčasťou nemeckého zbrojného priemyslu. Počas konfliktu vyrábala spoločnosť Karmann v Osnabrücku kabíny lietadiel a komponenty pre vozidlá všetkých druhov.

Volkswagen nie je sám

V nemeckých automobilových závodoch boli počas vojny nasadené státisíce nútených pracovníkov, z ktorých časť žila v neľudských podmienkach. Temná stránka výroby zbraní nespočíva len v tom, že boli určené na zabíjanie, ale aj v okolnostiach, za ktorých sa nezriedka vyrábali.

Dedičstvo nacistickej éry tak ťažko dolieha na nemecký automobilový priemysel a vyvoláva určitý nepokoj pri predstave, že by sa na tých istých miestach – v niektorých prípadoch dokonca v tých istých halách – opäť vyrábala vojenská technika.

Volkswagen totiž zďaleka nie je jediný, kto s myšlienkou koketuje. Aj Mercedes-Benz zvažuje rozšírenie svojich aktivít v oblasti obrany. Len pred niekoľkými dňami automobilka oznámila spoluprácu so startupom Tytan Technologies, ktorý sa zaoberá dronmi. Spoločnosti dokonca podpísali memorandum o porozumení v rámci leteckého veľtrhu ILA Berlin Air Show. Mercedes-Benz má poskytnúť nosné vozidlá na systém na boj proti dronom.

Tento trend sa však nepresadzuje len v Nemecku, ale aj v iných európskych krajinách či v zámorí.

Francúzska automobilka Renault sa chystá spolupracovať so spoločnosťou Thales. V júni 2026 obe spoločnosti predstavili model 4 Troop, taktické viacúčelové vozidlo pre pozemné sily. Spája odborné znalosti v oblasti automobilových platforiem s technológiami spoločnosti Thales v oblasti komunikácie, spracovania údajov a prepojenia dronov s pozemnými robotmi. Pre Renault ide o jasný prvý krok do obranného sektora.

Americká spoločnosť General Motors (GM) ide ešte ďalej než väčšina európskych výrobcov, keďže oznámila partnerstvo s gigantom Lockheed Martin. Cieľom je využiť odborné znalosti GM v oblasti hromadnej výroby, inžinierstva a dodávateľského reťazca, zatiaľ čo Lockheed ponúkne know-how v oblasti zbraní a munície.

Medzi diskutované oblasti patrila výroba komponentov pre zbraňové systémy aj kritickej munície. Automobilka už dokonca má vlastnú obrannú divíziu – GM Defense.

Najväčší obrat Nemecka k výrobe zbraní za posledné dekády

Zmena myslenia automobiliek ovplyvňuje aj sektor ich dodávateľov. Minulý rok spoločnosť Rheinmetall otvorene ponúkla 100 zamestnancom nerentabilného závodu na výrobu bŕzd spoločnosti Continental v Dolnom Sasku možnosť prejsť do továrne na muníciu. Výrobca obranných elektronických zariadení Hensoldt zase prijal zamestnancov spoločností Continental a Bosch, ktorí prišli o prácu.

Firma Alstom, ktorá vyrába vlaky, podpísala minulý rok dohodu s výrobcom zbraní KNDS Deutschland o prevzatí jej závodu v Görlitze, kde sa predtým vyrábali električky. Od roku 2027 má vyrábať rôzne zostavy pre tank Leopard 2 a bojové vozidlo pechoty Puma, ako aj moduly pre viaceré verzie kolesového obrneného vozidla Boxer.

Tieto a mnohé ďalšie príklady ukazujú, ako sa priemyselné kapacity v krízových časoch takmer samovoľne presúvajú smerom k zbrojárskemu sektoru.

Aj keď je to ešte stále ďaleko od vojnovej výroby, akú bolo možné vidieť počas svetových vojen, jej podiel sa v ekonomikách po celom svete neustále zvyšuje.

A napriek tomu, že ideologicky motivované zmeny, ako je prechod EÚ na ekologickú mobilitu, nie sú príčinou prechodu automobiliek do obranného sektora, celý proces ešte urýchľujú. Voľné výrobné kapacity európskych výrobcov áut, ktorí prestávajú byť schopní na trhu konkurovať, tak následne logicky uspokojujú rastúci globálny dopyt po zbraniach.

Nemecko je navyše špecifické v tom, že dokáže podobne ako v minulosti využívať na vojenské účely svoje kľúčové priemyselné know-how v oblastiach strojárstva, výroby vozidiel, chemického priemyslu, elektroniky a lodného staviteľstva.

Je to vidieť aj na nových a plánovaných obranných projektoch spoločnosti Rheinmetall a v rozširovaní jej kapacít na výrobu munície. Spoločnosti Helsing a Stark zase rozširujú výrobu bojových dronov. Spoločnosť Donaustahl sa venuje dronovým systémom, MBDA protidronovým raketám a ARX Robotics vojenskej robotike.

Hoci krajina nezažíva totálnu mobilizáciu, aká bola v roku 1936, ani improvizovanú vojnovú ekonomiku, aká vznikla v roku 1914, ide o najvýraznejší priemyselný obrat krajiny smerom k výrobe zbraní za posledné desaťročia.