Nech už sú stravovacie návyky elít akékoľvek, je pravda, že mnohí ekologickí aktivisti by vo všeobecnosti uprednostnili, keby ľudia konzumovali hmyz namiesto cicavcov. Naprieč kontinentom, najmä v krajinách ako Francúzsko a Írsko s rozsiahlym mliekarenským priemyslom či chovom hovädzieho dobytka, sa mnohí zelení aktivisti už dlho usilujú riešiť problém metánu produkovaného dobytkom. Len biologický proces, pri ktorom dobytok premieňa trávu a inú potravu na pravidelne uvoľňovaný metán, podľa výpočtov vytvára približne 22 percent všetkých emisií skleníkových plynov v Írsku.
Zbavte sa dobytka, jedzte hmyz a Írsko možno splní svoje klimatické ciele. Aspoň taká je teória. Z matematického hľadiska nie je úplne nesprávna.
Problém progresívcov: hmyz je odporný
Problém tohto inak lákavo jednoduchého riešenia je zrejmý: väčšinu ľudí konzumácia hmyzu jednoducho odpudzuje.
Skutočnosť, že práve táto základná pravda stojí za väčšinou populistického odporu proti plánom na zavádzanie hmyzu do jedálnička, by nemala brániť otvorenej diskusii o tejto téme. Existuje vlastne nejaký racionálny dôvod, prečo by hmyz nemal byť súčasťou potravinového reťazca?
Na prvý pohľad je odpoveď jednoznačná: nie. Mnohé druhy hmyzu sú úplne jedlé, bohaté na živiny, napríklad bielkoviny, a zároveň tvoria pomerne nekontroverznú súčasť potravy našich najbližších príbuzných – rôznych druhov ľudoopov. Hmyz je navyše rozšíreným a ľahko obnoviteľným zdrojom potravy, možno ho produkovať vo veľkom a z etického hľadiska sa nezdá, že by mal rovnakú schopnosť cítiť bolesť či trpieť ako zabitá krava alebo ovca.
Aj keby sme klimatickú otázku úplne vynechali, existuje pomerne presvedčivý argument, že konzumácia hmyzu spôsobuje iným tvorom celkovo menej utrpenia než zjedenie steaku alebo ryby, ktorá po vytiahnutí z mora uhynula udusením.
Stále však zostáva základný problém: existuje množstvo vecí, ktoré by bolo pre ľudí lepšie robiť, no mnohým neprinášajú nijaké potešenie. Na čele zoznamu je napríklad pravidelné cvičenie. Keby vláda všetkým dospelým občanom mladším ako 55 rokov nariadila každodenný beh na osem kilometrov a toto nariadenie aj vymáhala, zlepšilo by to zdravie celých národov. Zároveň by to však mohlo ľuďom celkovo poriadne znepríjemniť život.
Hľadanie dokonalej potraviny nie je nič nové
Vedecká fantastika už dávno ponúka úplne nechutné, no dokonale logické alternatívy ku konzumácii mäsa. Napríklad v mimoriadne úspešnom seriáli Pluribus od Apple TV (pozor, nasleduje prezradenie deja) sa ľudstvo prepojené v kolektívnej mysli a odhodlané „nikomu neubližovať“ rozhodne, že oveľa logickejšie bude premieňať ľudské mŕtvoly na potravu než nimi „plytvať“ pochovávaním.
Ďalším vyjadrením rovnakej myšlienky je Soylent Green vo filme s rovnomenným názvom z roku 1973. V oboch prípadoch má táto predstava diváka vydesiť, hoci z hľadiska nemilosrdnej logiky jej základnú efektívnosť možno len ťažko poprieť.
Problém s konzumáciou hmyzu teda v skutočnosti nie je morálny. Je to skôr otázka možnosti voľby a fanatizmu.
Samotná ponuka možnosti objednať si v reštaurácii šalát s grilovanými muchami pre ekologicky zmýšľajúcich zákazníkov nie je a ani by nemala byť osobitným problémom. Problémom je skôr riziko, že regulačná vrstva spoločnosti bude chcieť grilované muchy nanútiť aj tým, ktorí ich jesť nechcú.
Nebezpečný precedens s elektromobilmi
Aj tu si však populistická predstavivosť zrejme vyžaduje istú korekciu. Nepochybne existujú ľudia, ktorí veria, že regulačné orgány chcú zmeniť zákony tak, aby bola konzumácia hmyzu povinná. To však nie je ani hlavná hrozba, ani spôsob, akým regulátori v súčasnosti postupujú.
Ak sa cieľom stane zmena stravovania Európanov, pravdepodobnejším scenárom bude politika jemného usmerňovania: zvyšovanie dotácií pre chovateľov cvrčkov na úkor producentov hovädzieho mäsa a diferencované zdaňovanie, ktoré zdraží jahňací guláš, zatiaľ čo dotácie urobia z cereálií s praženými chrobákmi cenovo najvýhodnejšie raňajky na trhu.
Presne takto EÚ a ďalšie podobne zmýšľajúce vlády pristúpili k celej otázke elektromobilov: zvyšovali náklady na kúpu a prevádzku spoľahlivého auta so spaľovacím motorom a zároveň štedro dotovali výrobu elektrických vozidiel. To, čo funguje v automobilovom priemysle – hoci slovo „funguje“ možno nie je celkom namieste –, by sa pokojne mohlo stať vzorom pre novú hmyziu ekonomiku.
Slobodná voľba nemá porazených. Alebo áno?
Postoj ku konzumácii hmyzu možno napokon zhrnúť takto: odpor jednej strany nie je argumentom na zákaz a nadšenie druhej strany nie je argumentom na nátlak.
Rozumný konzervatívec by sa mal v tomto prípade riadiť zásadou „ži a nechaj žiť“. Ak, pravda, nie je cvrčkom, ktorého sa práve chystajú zomlieť na prášok. Bez ohľadu na podobu politickej diskusie vždy niekto prehrá. V tomto prípade je to cvrček.
