Nariadenie o navracaní

Nariadenie podľa schváleného znenia zavádza spoločný európsky systém na navracanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nelegálne zdržiavajú v členských štátoch.

Súčasťou tohto systému budú opatrenia ako „spoločný postup pri navracaní“, ktorý zahŕňa spoluprácu s tretími krajinami pri zriaďovaní takzvaných „návratových centier“, ako aj posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi a možnosť zaistenia a ďalších odradzujúcich opatrení s cieľom zabezpečiť dodržiavanie príkazov na vyhostenie.

Schválenie nariadenia a značná podpora, ktorú získalo, znamenajú posun v chápaní migrácie v Európe a v spektre opatrení považovaných za primerané.

Europoslanec François-Xavier Bellamy, ktorý je vyjednávačom EPP pre tento právny predpis, uznal zmenu postojov a uviedol, že „ide o zlomový bod“. „Po desaťročiach neúspechov a rokoch patovej situácie sa Európa zbavuje svojej bezmocnosti voči nelegálnemu prisťahovalectvu. Toto nariadenie dáva členským štátom možnosť zriaďovať návratové centrá mimo Európy a odstraňuje jednu z hlavných prekážok účinného navracania: odmietanie niektorých krajín prijať späť svojich vlastných štátnych príslušníkov,“ konštatoval.

EPP je pritom najväčšou politickou frakciou v Európskom parlamente, má 185 poslancov zo všetkých členských štátov. Tvorí ju predovšetkým skupina strán a politikov, ktorí by sa tradične označovali za centristických alebo stredopravých. Mnohé z nich, ako napríklad nemecká Kresťanskodemokratická únia alebo írska strana Fine Gael, však stáli na čele vlád počas veľkých vĺn prisťahovalectva do svojich krajín.

Pravica oslavuje

Pravicové skupiny tento výsledok oslavovali ako „historické víťazstvo zdravého rozumu“ a takisto ako „zlom v európskej migračnej politike“.

Podpredseda ECR, europoslanec Charlie Weimers, zopakoval rétoriku, ktorú v súvislosti s nariadením používajú pravicové skupiny a strany, keď povedal: „Nelegálni migranti musia pochopiť – Európa sa pre vás nikdy nestane domovom.“

V súvislosti s potenciálom nariadenia Weimers uviedol, že teraz bude možné „vybudovať veľké centrá na navracanie v tretích krajinách“. „Môžeme uplatňovať neobmedzené zákazy vstupu nielen voči závažným zločincom, ale aj voči páchateľom menej závažných trestných činov a zaisťovať zločincov tak dlho, ako to bude potrebné,“ prízvukoval.

https://twitter.com/ecrgroup/status/2067199531561734346

Frakcia Ľavica medzitým vo vyhlásení odsúdila to, čo podľa nej predstavuje „razie v štýle ICE v Európe“.

„Nariadenie o navracaní, ktoré presadili dedičia nacizmu, schválila bezcharakterná koalícia EPP a krajnej pravice za spoluúčasti liberálov,“ reagovala eurofrakcia a dodala, že nariadenie o navracaní „podkopáva všetky hodnoty, ktoré EÚ údajne bráni, a zároveň porušuje ľudskú dôstojnosť“.

Skupina zakončila svoje vyhlásenie výzvou občianskej spoločnosti, aby sa „pripojila k odporu“ proti tomu, čo označila za „rasistickú“ a „xenofóbnu“ politiku.

Desaťročie zmien

Námietky tejto frakcie voči trendu sprísňovania imigračnej politiky sú v súlade s diskusiou o migrácii, ktorá prebiehala v Európe pred približne 10 rokmi, keď sa debata zameriavala skôr na povinnosti voči žiadateľom o azyl a utečencom.

Hoci tieto hľadiská v európskej politike stále pretrvávajú, už nie sú jedinými, pričom diskusia sa posunula k tomu, ako možno presadzovať imigračné zákony v rámci právnych predpisov týkajúcich sa ľudských práv.

Rastúca podpora pravicových strán v Európe do veľkej miery prinútila centristické strany zaujať tvrdší postoj k imigrácii, čo dokazuje najmä rétorika skupiny EPP.

Príkladom tohto posunu je odpor európskych inštitúcií voči britskému programu „Rwanda“, navrhnutému viacerými po sebe nasledujúcimi konzervatívnymi vládami, v rámci ktorého by boli žiadatelia o azyl presídlení do Rwandy.

V roku 2024 vtedajší komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O’Flaherty uviedol, že prijatie návrhu zákona o bezpečnosti v Rwande (azyl a imigrácia) britským parlamentom „vyvoláva závažné otázky týkajúce sa ľudských práv žiadateľov o azyl a všeobecnejšie aj princípu právneho štátu“.

Hoci sa tieto politiky v detailoch líšia, princíp presídľovania žiadateľov o azyl a migrantov do tretích krajín si v Európe získal podporu. Tento posun odzrkadľuje meniace sa postoje verejnosti k migrácii v celej Únii.