Je všeobecne uznávané, že najlepší kampaňový tím v Českej republike má Andrej Babiš. Ale čo dosiahol? Ako jediný vedel účinne vykonať negatívnu kampaň. Iniciatívy vyzývajúce ľudí, aby ich čo najviac prišlo k voľbám, prenechajme aktivistom a umelcom. Tí, kto skutočne politikou žijú, vedia, že rovnako legitímnym cieľom je prinútiť súperových voličov, aby k voľbám neprišli. Nie nevyhnutne, aby volili vás. Ale demoralizovať ich a vyvolať v nich dojem, že hlasovať pre súperovu stranu nemá cenu. Babiš dokázal veľmi efektne rozhodiť Pirátov. Boli po jeho útokoch nervózni, stratili sebaistotu a robili chybu za chybou.
Ale čo Babiš dosiahol? Zrejme len to, že sa voliči K2 presunuli ku K3. Ak porovnáme podporu oboch koalícií v prieskumoch za posledných pár mesiacoch s výsledkami volieb, je taký záver jasný. Vít Rakúšan má viac preferenčných hlasov ako oficiálny líder Bartoš, dokonca najviac zo všetkých, vodcovia dvojkoalície to nebudú môcť večne odbiť tým, že to nie je dôležité a že za to môžu dezinformácie. Ale to je ich problém, a čo z toho má Babiš?
Zároveň si opakovaním fráz o tom, že Brusel nebude Česku nič diktovať, ochránil pravé krídlo. Dosiahol toho, že Okamura, ktorý sa v prieskumoch pohyboval okolo pätnástich percent, je zas len na svojich desiatich. Lenže opäť – sú to hlasy ubránené proti potenciálnemu koaličnému partnerovi. K väčšine v snemovni mu nepomôžu.
Kampaň koalície Spolu, ktorú sme v Echu 24 niekoľkokrát kritizovali, sa nakoniec ukázala byť správne kalibrovanou. Zvlášť, ak sa vo výsledkoch potvrdí, že jej možno pripísať vysokú volebnú účasť. Schopnosť dohodnúť sa a spolupracovať zrejme na ľudí pôsobí dobre. Rozhodne lepšie ako nemilosrdne likvidačné zaobchádzanie, ktorému podrobil každého svojho koaličného partnera Andrej Babiš (aj keď jedno bolo vládnutie a druhé zatiaľ len volebná kampaň). Osobitnú zmienku si zaslúži Petr Fiala, ktorý sa skutočne naučil veľmi dobre vystupovať. Pôsobil sebaisto a jasne formuloval dôležité veci, to všetko bez toho, aby sa akokoľvek zosmiešňoval či si nechal znásilňovať svoj prirodzený temperament.
Nielen ľavica, ale aj pravica si budú musieť rozmyslieť, akú podobu a aký mix triednej politiky a politiky identity zvolí. To čaká aj strany koalície Spolu, a predovšetkým ODS. K tomu jedna zaujímavá pomôcka: V niektorých kruhoch ODS sa v posledných rokoch šíril rezignovaný názor, že ODS sa musí zmieriť so stratou Prahy. Že je predurčená byť konzervatívnou stranou menších miest. Vo veľkých metropolách vyspelého sveta spravidla vládnu moderné ľavice, poukazovali. A čo dnes vidíme? Koalícia Pirátov a starostov má v Prahe 22,64 %, presne toľko hlasov, koľko mali obe tieto strany dohromady v minulých voľbách. A Spolu má 39,97 %, o dosť viac ako 33,62 %, ktoré mali jej tri strany pred štyrmi rokmi. S dvadsiatym prvým storočím to nebude také horúce.
Niet nad jasnú väčšinu. Ak by snáď niekto v ODS mal nutkanie využiť možnosti, ktoré im veľkosť ich klubu dáva, k nejakej inej koalícii, mal by si nechať zájsť chuť. Andrej Babiš je aberácia. Vládne chaoticky, bezcieľne, sebecky. Je dobrý len v kampaňovaní. Našťastie, nezmenil zásadne povahu režimu – to mu treba pripočítať k dobru. Ale jeho éra musí skončiť.
O čom tieto voľby nerozhodli, je koniec éry Miloša Zemana. Ale skôr, než začne hrať svoju povolebnú hru, je potrebné zásadne trvať na jednej veci. Hrad musí predložiť to, čomu sa v situáciách vyjednávania s únoscami hovorí "proof of life". Nie je možné, aby prezident republiky zostával neviditeľný a jeho rozhodnutie nám ako poslovia prinášali buď jeho spolupracovníci, ktorí nemajú žiadny mandát, alebo dokonca Andrej Babiš, jeden z tých, ktorí sú na tých rozhodnutiach zainteresovaní. Tu bude potrebné byť veľmi pevný, a keď to bude potrebné, siahnuť aj k hraničným, konfrontačným prostriedkom, ktoré ústavný systém poskytuje.
Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.