Rozpočet počíta s tým, že minieme viac peňazí v dôsledku kategorizovaných liekov, inflácie či starnutia populácie.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) doplnil, že navrhovaná suma zahŕňa aj platné mzdové dohody so zdravotníkmi.
„To je náš odkaz voči lekárom, sestrám, pôrodným asistentkám, že si ich prácu vážime, ale nedeklarujeme to iba slovne, ale deklarujeme to aj v rámci rozpočtových položiek,“ povedal v stredu na tlačovej konferencii.
Veľká časť peňazí pôjde priamo do zdravotníckych zariadení. Ich celkové výdavky majú budúci rok dosiahnuť 4,8 miliardy eur, čo je o 297 miliónov viac než v schválenom rozpočte na rok 2026. Ide o peniaze na celkovo 91 zdravotníckych zariadení.
Najväčšiu časť bežných výdavkov v týchto zariadeniach tvoria mzdy. Na osobné výdavky je rozpočtovaných 2,49 miliardy eur, medziročne o 231 miliónov viac.
Ďalších 119 miliónov eur má ísť na tovary a služby, teda napríklad materiál, služby či prevádzku nemocníc.
Investície do rozostavaných nemocníc
Výrazná suma je určená aj na investície do nemocníc. V roku 2027 sa na nové nemocnice, prístroje, rekonštrukcie či odstraňovanie havarijných stavov počíta spolu so 694 miliónmi eur. Z toho má štát poskytnúť zdravotníckym zariadeniam kapitálový transfer 608 miliónov eur.
Najväčšia časť, až 562 miliónov eur, má smerovať do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku. Zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva má ísť 47,8 milióna eur a ďalších 85 miliónov eur majú tvoriť vlastné zdroje nemocníc.
„Na výstavbu nemocníc je v návrhu rozpočtu na rok 2027 vyčlenených 700 miliónov eur. Spolu s ďalšími dostupnými zdrojmi bude na nemocničnú infraštruktúru k dispozícii približne 800 až 900 miliónov eur. Financovanie sa týka projektov v Martine, Banskej Bystrici, Prešove, Ružomberku a Bratislave. Garantujeme, že tieto stavby ako kľúčová zdravotnícka infraštruktúra budú dokončené,“ zdôraznil Šaško.
Zaujímavé je, že samotné ministerstvo zdravotníctva bude mať na budúci rok menej peňazí než tento rok, ak do toho nezapočítame platbu za poistencov štátu – teda za deti, dôchodcov či nezamestnaných. Jeho výdavky majú klesnúť o 35,5 milióna eur, najmä preto, že nebude mať k dispozícii toľko peňazí z plánu obnovy.
Naopak, rastú bežné výdavky a príspevky pre Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR a Národné centrum zdravotníckych informácií. Na rezidentský program, ktorý má pomôcť riešiť nedostatok lekárov špecialistov v regiónoch, je vyčlenených 13,6 milióna eur.
Podobné výdavky, horšie výsledky
Samotný rast výdavkov však podľa rozpočtu automaticky neznamená, že slovenské zdravotníctvo dosahuje lepšie výsledky. Vládny materiál upozorňuje, že Slovensko má pri podobných verejných výdavkoch ako krajiny V3 stále horšie výsledky a zaostáva aj za priemerom Európskej únie (EÚ).
Napríklad odvrátiteľná úmrtnosť je u nás 2,4-krát vyššia než v krajinách EÚ 14 a priemerná dĺžka života mužov je približne o päť rokov kratšia.
Rozpočet preto zároveň pomenúva ako jednu z hlavných výziev nielen viac peňazí v systéme, ale aj to, aby sa premietli do lepších výsledkov pre pacientov.
Analytik INESS: Návrh je splnenou formalitou
Analytik spoločnosti INESS Martin Vlachynský označil návrh rozpočtu verejných financií za splnenú formalitu. Vraví, že čitateľ z kapitoly Zdravotníctvo veľa nevyčíta. „Detailné finančné state sa totiž už pred pár rokmi presunuli do programovej vyhlášky a jej príloh,“ vysvetľuje dôvod.
Rozpočet podľa neho neobsahuje žiadne zmeny politík, inými slovami, neprináša nové zásadné opatrenia, ktoré by menili súčasné nastavenie systému.
Upozorňuje, že ak vláda prijme vo volebnom roku nejaké nové opatrenia, majú sa podľa návrhu „kryť z nových úsporných opatrení“. „Tie však nie sú nijako definované ani vyčíslené. Úsporné opatrenia naplánované v roku 2026 nie sú vyhodnotené,“ konštatuje.
Podotýka, že časť peňazí určených na zdravotnícke investície je skrytá v rezorte obrany. Ten má budúci rok vyčleniť 560 miliónov eur na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc v Ružomberku, Prešove a na novú nemocnicu v bratislavských Vajnoroch.
V návrhu sa však nespomína, odkiaľ sa majú dofinancovať nové nemocnice v Martine a Banskej Bystrici.
Zdravotnícka analytička Jana Ježíková na sociálnej sieti uviedla, že rozpočet je stručný a na detaily si budeme musieť ešte počkať.
Zvlášť upozorňuje na položku výdavkov na zdravotnú starostlivosť, pri ktorej konštatuje, že to, ako budú peniaze rozdelené medzi jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, ukáže až programová vyhláška. Tú musí podľa jej slov ministerstvo zdravotníctva vydať do 1. februára.
V dokumente jej teda chýbajú informácia o rozdelení peňazí medzi jednotlivé typy poskytovateľov, úspory a z nich plynúce rozvojové projekty, rozpočet na kategorizáciu nových liekov, prípadne nové stabilizačné príspevky na sestry.
„Rozpočet na rok 2027 je taký zotrvačný a cielene pokrýva len to, čo už je nastavené zákonom alebo bežným tokom života,“ uzavrela.
