Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval svojho bieloruského náprotivku Alexandra Lukašenka pred potenciálnym rozšírením vojny do viacerých štátov východnej Európy.
Doteraz boli hlavným kameňom úrazu zosilňovače signálu pre ruské drony.
Zelenskyj minulý piatok tvrdil, že v Brestskej a Homeľskej oblasti na juhu Bieloruska nainštalovala ruská armáda retranslačné stanice, ktoré pomáhajú navigovať samovražedné drony smerom na mestá na západe Ukrajiny. Vyzval preto na ich odstránenie v priebehu týždňa. „V opačnom prípade to urobíme my,“ dodal.
Neskôr, v stredu, však vyhlásil, že stanice prestali vysielať, no nevie, či ich aj definitívne odstránili.
Ukrajinci útok zo severu nepredpokladajú, ale pripravujú sa naň
V stredu navyše Minsk spustil rozsiahle mobilizačné cvičenia v Hrodnianskej oblasti neďaleko hraníc s Poľskom, čo vyvolalo ďalšie obavy a otázniky.
Správu priniesla agentúra RBK-Ukrajina, ktorá pripomenula analýzu z minulého mesiaca. Podľa nej sa útok bieloruských síl na sever Ukrajiny neočakáva, hoci vrchný veliteľ Olexandr Syrskyj nariadil posilnenie obrany na hraniciach.
Tento postup ocenil aj veliteľ 3. útočnej brigády Maxym Žorin, ktorý na platforme Telegram poznamenal, že bieloruský smer ako strategickú hrozbu treba vždy brať do úvahy. „Nie je to len spojenec Ruskej federácie, ale v podstate ďalšia ruská ‚gubernia‘ s rozšírenými právomocami,“ podotkol ironicky.
„Celkovo by sme mali hovoriť nielen o obrane v prípade útočných akcií z tohto smeru, ale mali by sme mať pripravené plány na likvidáciu Lukašenkovho režimu ako takého. Z dlhodobého hľadiska Ukrajina potrebuje, aby na jej severnej hranici neboli problémy, ale nezávislé a národné Bielorusko – bez súčasného režimu,“ vysvetlil postoj svojej brigády aj nadradeného 3. armádneho zboru.
Tomu velí prominentný generál Andrij Bileckyj, ktorý sa v nacionalistických kruhoch považuje za ideálneho kandidáta na prípadné prevzatie moci na Ukrajine. Zakladateľ dobrovoľníckeho práporu Azov koncom mája pre agentúru Reuters povedal, že pri súčasnom tempe dronovej vojny – ktorú Ukrajinci úspešne presunuli nad Rusko – prichádza do úvahy scenár udržania neokupovanej časti Doneckej oblasti.
V prípade vstupu Bieloruska do vojny by sa však ukrajinské sily museli rozptýliť na oveľa dlhšej frontovej línii, čo by zrejme opäť prevážilo misky váh na stranu Moskvy. Selektívnu mobilizáciu ohlásil Lukašenko ešte minulý mesiac, pričom už v apríli začali Bielorusi budovať cestnú sieť smerom k hranici s Ukrajinou.
Obavy vyvolalo aj spoločné jadrové cvičenie, ktoré Lukašenko s ruským lídrom Vladimirom Putinom spustili 18. mája. Jeho súčasťou boli aj hypersonické rakety Orešnik, ktoré Rusi priviezli ešte v decembri minulého roka a ktoré sú údajne vyzbrojené jadrovými hlavicami.
Sily Minsku by to však nemali vôbec jednoduché. Hoci svoju hranicu ponúkli ako nástupný priestor na útok na Kyjev už vo februári 2022, vlastná armáda sa podľa západných analytikov vyznačuje nízkou pripravenosťou a nedostatočnou výzbrojou. Štvorročnou vojnou zocelená ukrajinská armáda by pre ňu zrejme predstavovala priveľkú výzvu.
Aj preto začiatkom mesiaca Lukašenko odmietol posielať do vojny Bielorusov ako „potravu pre delá“.
Rusko a Bielorusko spájajú silné väzby
Na scenár otvorenia severného frontu sa mali Rusi spoliehať podľa denníka Wall Street Journal už od začiatku tohto roka, a preto medzičasom zvýšili diplomatický tlak na Bielorusko.
Nátlak a vyhrážky zastavením finančnej pomoci odmietol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
V utorok sa však k situácii vyjadril minister zahraničia Sergej Lavrov. Jeho slová vrhli na hrozbu bieloruského útoku nové svetlo.
„Kyjev a Západ by mali pamätať na zmluvu medzi Ruskom a Bieloruskom o bezpečnostných zárukách Zväzového štátu. V prípade nevyhnutnosti sme pripravení prijať celý rad opatrení, ktoré sú zakotvené v zmluve s cieľom zaistiť bezpečnosť nášho spojenca,“ povedal v utorok novinárom.
Hoci sú Rusko a Bielorusko združené vo viacerých nadnárodných spolkoch, ako sú Eurázijská hospodárska únia či postsovietske Spoločenstvo nezávislých štátov, od roku 2000 medzi Moskvou a Minskom existuje oveľa tesnejšie spojenie, vďaka ktorému sa sily Moskvy môžu posúvať výrazne ďalej na západ až k poľským hraniciam.
Túto výhodu už v roku 2012 priblížil geopolitický analytik Giovanni Valvo na dnes už neexistujúcom blogu: „Závislosť bieloruského hospodárstva od Moskvy je nepopierateľná, no nemenej dôležitá je napriek tomu úloha Bieloruska pri zabezpečovaní ‚geopolitickej bezpečnosti‘ Ruska.“
V preklade to znamená, že Moskva investuje rozsiahle finančné prostriedky do udržiavania bieloruskej ekonomiky výmenou za geopolitické predmostie.
Vojenská spolupráca umožňuje umiestnenie ruských jadrových zbraní na bieloruskom území. Vo formáte Zväzového štátu v roku 2025 ratifikovali zmluvu o strategickej bezpečnosti s doložkou spoločnej obrany, ktorá je totožná s článkom 5 o NATO.
Bielorusi sa blížia k dokončeniu pohraničnej vojenskej infraštruktúry, povedal vo štvrtok Zelenskyj s odvolaním sa na hlásenie riaditeľa zahraničnej spravodajskej služby Oleha Luhovského. Špionáž odhalila dokončovacie práce na cestách aj skladoch paliva a munície. „Tieto zariadenia nemajú iný než vojenský účel,“ poznamenal ukrajinský prezident.
Hovorca pohraničnej stráže plukovník Andrij Demčenko však ubezpečil, že úrad napriek budovaniu infraštruktúry nezaznamenal zvyšovanie počtu príslušníkov.
Vojna sa môže rozšíriť aj bez zapojenia bieloruských vojakov
Háčik spočíva v tom, že priame zapojenie bieloruských vojakov nie je natoľko podstatné pre „vstup do vojny“. Tvrdí to napríklad analýza think-tanku Atlantická rada.
„Ak sa zameriame výlučne na to, či sa bieloruské jednotky čoskoro pripoja k ruskej invázii na Ukrajinu, hrozí, že prehliadneme širší kontext. Kremeľ môže Bielorusko vtiahnuť hlbšie do vojny aj bez priamej účasti bieloruských vojakov,“ napísala vo štvrtok korešpondentka Eurázijského centra Atlantickej rady Hanna Ľubaková.
„Pomoc pri útokoch dronmi, vojenskej výrobe, logistickej podpore, provokáciách na hraniciach a hybridných útokoch – to všetko rozširuje úlohu Minska bez toho, aby bolo potrebné rozsiahle zapojenie do bojových operácií,“ doplnila.
Lukašenkova vláda podľa analytičky bieloruského pôvodu postupne upravuje štruktúry štátu a armády, ako aj organizáciu priemyslu tak, aby čoraz viac fungovali ako súčasť ruskej vojnovej mašinérie.
„Bielorusko krok za krokom odstraňuje politické, právne, priemyselné a vojenské prekážky, ktoré kedysi obmedzovali jeho zapojenie do ruskej vojny. Veliteľské štruktúry sú už na mieste. Legislatíva bola prepísaná a obranný priemysel sa rozširuje. Príprava, samozrejme, nie je to isté ako zámer, ale uľahčuje účasť, ak by sa Putin rozhodol, že nastal ten správny čas,“ varovala.
Dodajme, že Ľubaková svoju analýzu stavia najmä na dokumente, ktorý Ukrajine poskytla bieloruská exilová opozícia.
