Ten dokáže niesť jadrovú hlavicu a do Poznane by bez najmenších pochybností v prípade neúspešnej protivzdušnej obrany doletel. Vo februári pohrozil použitím taktických jadrových zbraní proti Ukrajine, Francúzsku či Veľkej Británii aj bývalý ruský prezident a súčasný zástupca predsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. V máji sa konalo bielorusko-ruské vojenské cvičenie zamerané na taktické jadrové zbrane.

Treba rozlišovať

Moderné bezpilotné vzdušné drony sa podľa dosahu delia na taktické, operačné a strategické, a to bez ohľadu na to, či ide o drony prieskumné, samovražedné alebo akékoľvek iné. Podobne – na taktické a strategické – sa delia aj jadrové zbrane, hoci kritériom nie je ich dolet, ale sila v mieste výbuchu.

Použitie strategických jadrových zbraní vyvoláva oprávnený strach pre možnosť rozpútania jadrovej vojny s katastrofálnymi následkami pre celú zemeguľu, ako aj pre ľudí, zvieratá a rastlinstvo na nej. Použitie taktických jadrových zbraní býva v porovnaní s použitím strategických zľahčované, avšak ich vplyv nie je ani zďaleka zanedbateľný.

Taktické jadrové zbrane vznikli ešte počas studenej vojny ako medzistupeň medzi konvenčným zbraňami a strategickým jadrovým arzenálom. Zástancovia ich rozvoja totiž tvrdili a tvrdia, že vlastnenie strategickej jadrovej bomby nemusí útočníka odradiť od útoku, keďže obranca by použitím takejto ničivej zbrane riskoval apokalyptickú jadrovú vojnu.

Avšak aj tá najslabšia taktická jadrová zbraň so silou 0,3 kilotony zrovná so zemou dedinu s tisíc obyvateľmi a zamorí okolie radiáciou. Taktická bomba môže mať silu až 50 kiloton. Na porovnanie, výbuch v Hirošime a Nagasaki mal silu 13 a 21 kiloton.

Ďalekosiahle dôsledky použitia taktickej jadrovej zbrane sú však často prehliadané pre ich porovnanie s omnoho hrôzostrašnejšími dosahmi použitia strategickej jadrovej zbrane. Názornú grafickú ukážku následkov výbuchu akejkoľvek jadrovej bomby kdekoľvek na planéte ponúka portál Nukemap z dielne jadrového historika Alexandra Wellersteina.

Budú použité?

Koncom mája vstúpila v Rusku do platnosti revidovaná jadrová doktrína, ktorá umožňuje použiť jadrovú zbraň aj v prípade, že je proti nemu vedený nejadrový – konvenčný – útok zo strany štátu, ktorý nemá jadrové zbrane. Stačí, aby mal takýto štát podporu jadrovej veľmoci.

Napriek výdatným úderom na ukrajinské mestá a pokračujúcim pozemným útokom na fronte ofenzíva Moskvy tento rok viazne a na niektorých miestach ruská armáda za posledné mesiace ustúpila. Ukrajina zároveň stupňuje útoky na hlboké ruské zázemie a – pre Kremeľ nebezpečne – zvyšuje mieru frustrácie ruských občanov z pokračujúcej rusko-ukrajinskej vojny.

Podľa niektorých odborníkov by hrozba zrútenia frontu alebo režimu mohla viesť k rozhodnutiu použiť proti Ukrajine taktické jadrové zbrane. V prípade výbuchu na svojom území by totiž zasiahnutá krajina musela sústrediť veľa prostriedkov na odbúravanie následkov, musela by zabezpečiť lekársku starostlivosť a zásobovanie pre tisíce až stovky tisíc ľudí a logistika armády by sa výrazne oslabila.

Ukrajina pristúpila v decembri 1994 na Budapeštianske memorandum, v ktorom sa Rusko, USA a Veľká Británia zaviazali rešpektovať nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny aj jej vtedajšie hranice výmenou za to, že sa Kyjev zriekne jadrových zbraní.

V prípade ruského jadrového útoku by tak Ukrajina nemala čím viesť odvetný útok a ukrajinskí civilisti by mohli tlačiť vládu a prezidenta k zloženiu zbraní, pričom nálady by sa zhoršovali s každým ďalším výbuchom taktickej jadrovej zbrane. Rusko ich má asi dvetisíc.

Ako by reagovali mocnosti?

Čína - ako veľmoc, ktorá dýcha Rusku na krk - možnosť použitia jadrových zbraní odsudzuje a podľa slov bývalého šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena z februára 2025 Peking priamo vystríhal Moskvu pred použitím jadrových zbraní proti Ukrajine, keď to Putin údajne ich nasadenie zvažoval.

V jeseni 2022 americký generál vo výslužbe a bývalý riaditeľ CIA David Petraeus vyhlásil, že Spojené štáty v prípade ruského použitia jadrových zbraní zničia všetky invázne jednotky na Ukrajine a potopia Čiernomorskú flotilu, hoci by podľa neho nedošlo k aktivácii článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Keď sa v lete 2025 Medvedev opäť vyhrážal použitím taktických jadrových zbraní, Washington premiestnil "do príslušných oblastí" dve jadrové ponorky. Berlín a Paríž sa priamo nevyjadrili, ako by postupovali v prípade ruského jadrového útoku na Ukrajinu. Spoločne síce budujú jadrový dáždnik, avšak Ukrajinu podeň tak skoro určite neprizvú.

Európska únia dnes stále nie je jednotná v otázke priamej komunikácie s Ruskom o vojne na Ukrajine. Ak by sa Kremeľ predsa len uchýlil k použitiu jadrovej zbrane, je takmer isté, že by došlo k výraznému ochladeniu i tak zhoršených vzájomných vzťahov.

V záujme verejného zdravia, životného prostredia a medzinárodnej bezpečnosti zostáva dúfať, že krajiny vlastniace jadrové zbrane si pri rozhodovaní o ich použití uvedomia záporné stránky jadrových výbuchov výrazne prevyšujúce ich krátkodobý prínos.