„Hybridné útoky, ako sú rakety, drony alebo iné akcie určené na vyslanie signálu: prestaňte podporovať Ukrajinu, inak budete mať vlastné problémy,“ tvrdí lotyšská rozviedka s tým, že otvoriť druhý front a viesť plnohodnotný pozemný útok teraz Rusko schopné nie je.

Pripomeňme, že na podporu Washingtonu v prípade ohrozenia zo strany Ruska sa už niektorí východoeurópski lídri nespoliehajú ako na zaručenú vec. Estónska rozviedka v rozpore s tou lotyšskou vo februári informovala, že Moskva na Pobaltie ani na inú časť Aliancie nezaútočí aspoň najbližší rok či dva.

Naopak, šéf poľskej zahraničnej rozviedky Paweł Szota koncom júna upozornil na rastúce riziko ruských provokácií na východnom krídle NATO. Za možný označil scenár nasadenia „zelených mužíčkov“. Dôvodom by podľa neho mohla byť snaha o eskaláciu konfliktu zapríčinená neúspechmi na fronte rusko-ukrajinskej vojny.

Ohrozené Pobaltie

Podobného scenára sa obáva aj americký plukovník Douglas Mastriano, hoci je presvedčený, že bojovú činnosť v aliančnom pohraničí budú vykonávať „civilne oblečení príslušníci ruských špeciálnych jednotiek, a nie ‚malí zelení muži‘, akých sme videli na Kryme“.

V prípade, že by štát zasiahnutý akciami obmedzeného charakteru vo svojom pohraničí ani Aliancia nekonali ťažkopádne a proti „miestnym separatistom“ rázne zasiahli, Moskva by sa od nich mohla dištancovať.

V prípade zaváhania by však mohla podľa Mastriana hybridná vojna prerásť do invázie, ktorej zámienkou by bola „ochrana ruskej menšiny“. Pripomeňme, že koncom mája Kremeľ oznámil, že sa obráti na OSN s cieľom „chrániť Rusov“ v Pobaltí. Moskva obviňuje trojicu krajín z prepisovania dejín, zákazu ruštiny a ďalších údajných opatrení.

V apríli tajomník Bezpečnostnej rady Ruska a bývalý minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že by mohlo dôjsť k uplatneniu článku 51 Charty OSN, ktorý upravuje právo na sebaobranu. Argumentoval tým, že cez vzdušný priestor Fínska a pobaltských krajín útočia na územie Ruska ukrajinské drony.

V máji Rusko tiež prijalo pozmeňovacie návrhy zákonov, ktoré teraz umožňujú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi poslať do zahraničia armádu „na ochranu občanov Ruska“. Napríklad v estónskej Narve – najvýchodnejšie položenom meste Európskej únie – má polovica z 53-tisíc obyvateľov ruské občianstvo.

Pripomeňme, že ruská propaganda okrem pravidelných obvinení Litvy, Lotyšska a Estónska z útlaku ruskej menšiny spomína aj Fínsko, a to ako „semenište fašizmu“. V prípade Litvy zas došlo v Rusku k spochybneniu jej štátnosti.

Drony nadovšetko

Pobaltie sa pri rozprave o možnej eskalácii konfliktu medzi Európou a Ruskom spomína najčastejšie a svoje miesto v nej má aj scenár narvianskeho separatizmu a Estónsko samo osebe. Olexandr Jabčanka, kapitán zo 108. samostatného útočného práporu "Da Vinchiho Vlci", sa domnieva, že vyhliadky pobaltských štátov sú horšie, ako sa pripúšťa.

Ruská armáda totiž – rovnako ako ukrajinská – patrí k svetovej špičke v oblasti používania moderných bezpilotných vzdušných dronov. Zatiaľ čo operačné ani strategické (veľké) drony by záškodníci v aliančnom pohraničí pravdepodobne nemali k dispozícii, taktické by mali.

Taktické drony môžu byť prieskumné, samovražedné či zhadzujúce, pričom Jabčanka počas prezentácie krízového scenára na konferencii GLOBSEC v Prahe 22. mája vyhlásil, že pomocou týchto dronov – vychádzajúc z praxe rusko-ukrajinskej vojny – by niekoľkí operátori dronov dokázali po obsadení pohraničnej obce vytvoriť v jej okolí zónu smrti v tvare pomyselného kruhu s priemerom viac ako 20 kilometrov.

„20, 30 kilometrov... V bode nula máte 98-percentnú pravdepodobnosť, že vaše auto, obrnené vozidlo, bude zničené. Prežije tam iba pechota, ak je daný pešiak dobre ukrytý. Ale pešiak potrebuje strelivo, jedlo a vodu," priblížil situáciu v zóne smrti ukrajinský kapitán.

Jabčanka pripomenul, že ukrajinsko-aliančné vojenské cvičenia už neraz dokázali, že armády NATO nie sú na modernú dronovú vojnu pripravené, a ak by nechceli proti obci s civilným obyvateľstvom nasadiť delostrelectvo alebo letectvo, nedokázali by zónu smrti prekonať a obec oslobodiť.

„Nehovorím, že to tak bude. V medzinárodnej politike ničomu nerozumiem. Ale z technickej stránky to Rusi zvládnu hravo. Preto o tom hovorím. Aby som znížil šance, že sa to skutočne stane,“ dodal na záver Jabčanka.

Na drony upozornil aj bývalý ukrajinský operátor dronov Iľja Sekirin. Ten je presvedčený, že Rusi dokážu pomocou dronov viesť aj plnohodnotnú vojnu, ak bude ich protivníkom krajina, ktorá sa zavádzaniu dronov do armády nevenovala. Rusi by podľa neho nepotrebovali sústreďovať techniku na hraniciach – stačilo by im potajomky v civilných autách presunúť k hranici elitných operátorov dronov.

Sekirin pôsobí ako poradca ukrajinského vrchného velenia a v roku 2026 vydal po anglicky napísanú knihu Vzostup strojov: Dronová vojna v rusko-ukrajinskej vojne – taktika, operácie a stratégia. 10- až 20-tisíc operátorov by podľa neho s minimálnymi stratami dokázalo vyradiť z boja jednotky NATO v Pobaltí.

Pôda predpripravená?

Ruské investigatívne stredisko v emigrácii Dossier Center (Centrum „Dosie“) začiatkom roka zverejnilo rozsiahly materiál o budovaní siete pomáhačov Kremľa v krajinách Pobaltia, pričom skutočnosť, že niektorí z aktérov investigatívneho materiálu s ruskou rozviedkou skutočne mienili spolupracovať, je potvrdená aj priznaniami.

Pripomeňme, že v podobných prípadoch to nie je vždy jednoznačné. V rámci prípravy materiálu o Narvianskej ľudovej republike (NĽR) v marci tohto roku sa Štandard obrátil na zdroj bližšie oboznámený so situáciou v Pobaltí. Pod podmienkou zachovania anonymity pre potreby článku sa vtedy vyjadril, že za „NĽR kampaňou“ môže stáť nielen Kremeľ, ale aj estónska kontrarozviedka (KAPO).

„Ak ‚operácia NĽR‘ v skutočnosti nepochádza z dielne Kremľa, ale z dielne KAPO, tak v prípade, že by sa skončila úspešne, estónske bezpečnostné zložky by mohli odhaliť prokremeľsky zmýšľajúcich občanov, teda potenciálnych separatistov a – v prípade invázie – kolaborantov, hoci spiaci agenti v krajine na takúto návnadu neskočia,“ vysvetlil zdroj.

Večer 30. júna sa objavili prvé správy o tom, že muži v Bielorusku, označení za neschopných služby v čase mieru, začali dostávať predvolania na lekárske prehliadky. Títo muži sú počas mieru podľa zákona súčasťou záloh, hoci sa vyhli povinnej vojenskej službe.

Po absolvovaní lekárskej prehliadky môžu byť títo Bielorusi podľa zákona povolaní do zbrane v prípade vojny. Nie je však známe, prečo sa Minsk k tomuto kroku uchýlil. Môže ísť o posilnenie vlastnej obranyschopnosti alebo o prípravu na zapojenie do rusko-ukrajinskej vojny. Pripomeňme, že Bielorusko hraničí aj s Poľskom, Litvou a Lotyšskom. Prezident Alexandr Lukašenko počas prejavu v Grodne 6. júna vyhlásil, že bieloruské jednotky sa nezúčastnia na priamych bojových operáciách na Ukrajine.