Elon Musk je najbohatší človek na svete. Niekoľko jeho podnikov spojených so spoločnosťou xAI potrebuje na svoj rast dátové centrá. A väčšina jeho produktov – od elektrických vozidiel cez roboty a rakety až po zariadenia na razenie tunelov – by vždy uvítala viac energie.
V ceste mu stoja americkí komunitní aktivisti, ktorí sú proti rozvoju dátových centier. Nechcú, aby sa v ich blízkosti alebo možno vôbec nikde stavali ďalšie centrá. „Nie na mojom dvore,“ znie ich motto. Navyše ich úsilie prinieslo reálne výsledky.
Len za prvé tri mesiace tohto roka sa americkým komunitným aktivistom podarilo zablokovať alebo odložiť 75 projektov dátových centier v hodnote 130 miliárd dolárov. Podľa niektorých odhadov sú protestujúci len na začiatku. „Je jasné, že tieto komunity majú teraz k dispozícii účinnú stratégiu na blokovanie výstavby dátových centier,“ uviedol portál Ars Technica.
Posun solárnej energie na vyššiu úroveň
Musk plánuje problém s dátovými centrami vyriešiť tak, že pôjde nad hlavy miestnych aktivistov a urobí to tak či tak. Vlastne oveľa vyššie ako nad ich hlavy – až na obežnú dráhu.
Ľudia, ktorí sledujú Muskove úvahy na sociálnych médiách, môžu potvrdiť, že tento muž je posadnutý potenciálom solárnej energetiky, niekedy s nečakaným zvratom.
Slnko generuje obrovské množstvo energie, ktorú by bolo možné premeniť na elektrinu. Rôzne vrstvy atmosféry však veľkú časť tejto energie odfiltrujú. V istom zmysle je to veľmi dobrá vec. Atmosférické filtrovanie umožňuje život na Zemi tak, ako ho poznáme, zároveň však obmedzuje zber slnečnej energie.
Musk tento filter obíde na jedno konkrétne využitie tým, že vypustí solárne panely do vesmíru. Veľmi sa spolieha na to, že tieto solárne panely vyriešia jeho a v skutočnosti aj mnohé svetové problémy so spracovaním dát.
Plánovaná dominancia v oblasti dátových centier
Musk minulý november napísal, že loď Starship spoločnosti SpaceX „by mala byť schopná vyniesť na obežnú dráhu solárne napájané satelity s umelou inteligenciou s výkonom okolo 300 GW ročne“ alebo „možno 500 GW“, ak sa raketová firma naozaj bude snažiť.
V súčasnosti je celková ročná spotreba elektrickej energie v USA o niečo menšia ako 500 GW. Aj pri pomalšom tempe 300 GW ročne by „umelá inteligencia vo vesmíre len v oblasti spracovania informácií každé dva roky prekonala celú americkú ekonomiku“.
Americké regulačné orgány boli upozornené na to, čo sa chystá. V januári spoločnosť SpaceX predložila Federálnej komisii pre komunikácie (FCC) plán na konšteláciu satelitov slúžiacich ako dátové centrá, ktorá by sa nakoniec mohla rozrásť až na jeden milión satelitov.
Zvyšuje výrobu solárnych panelov
Z hľadiska čísel je zabezpečenie dostatočného počtu solárnych panelov na vypustenie do vesmíru úplne realizovateľné. Ako Musk zdôraznil, výroba solárnych panelov pre „pozemné aplikácie“ už teraz presahuje 1 500 GW ročne, čo je trikrát viac, ako by chcel vypustiť do vesmíru pri maximálnej rýchlosti.
Spoločnosť SpaceX uzavrela zmluvy s existujúcimi výrobcami, aby vybavila solárnymi panelmi mnohé zariadenia, ktoré vypúšťa na obežnú dráhu, vrátane satelitov Starlink. To sa však mení. Aktuálne pracovné ponuky na pozície v továrni na solárne články „naznačujú, že vnútorná divízia SpaceX sa snaží čo najskôr spustiť vlastnú výrobnú linku na solárne panely pre vesmír“, uviedol Per Aspara.
Technicky ide o samostatné spoločnosti, ale Musk vedie aj Teslu. Tá začínala ako automobilka. Musk má s ňou ambície, ktoré ďaleko presahujú tento rámec, vrátane robotiky a vlastnej výroby solárnych panelov. Musk stanovil pre spoločnosť cieľ zvýšiť domáce solárne kapacity v Amerike.
Jedným z využití, ktoré momentálne nie je v Muskových plánoch, ale ktoré by bolo veľmi lákavým experimentom, keďže sa čoraz viac solárnej kapacity presúva do vesmíru, by bolo vysielať časť tejto energie späť na Zem.
Rozžeravené nože bodajúce do Muskovej hlavy
Podľa Scotta Alexandra, populárneho autora spravodajského bulletinu Astral Codex Ten, je takmer irelevantné, či je Muskova vízia „realistická“. Lepšou otázkou by mohlo byť: je to vôbec aspoň trochu možné? Ak áno, je veľká šanca, že Musk niečo podobné svojej vízii zrealizuje.
Mnohí ľudia, ktorí s ním úzko spolupracovali, si všimli, že je nielen mimoriadne sústredený, ale aj mimoriadne tvrdohlavý. Keď sa rozhodne pre určitý smer, „vymyslí si absurdne optimistický časový harmonogram toho, ako rýchlo sa to môže stať, ak všetko pôjde tak dobre, ako to fyzikálne zákony dovoľujú“, píše Alexander. Keď potom projekt nesplní tieto očakávania, čo sa stáva takmer vždy, „je to, ako keby mu do mozgu vrážali rozžeravené nože“.
V dôsledku toho sa Musk „stane posadnutým, kričí na všetkých zúčastnených a celé mesiace pracuje po dvadsať hodín denne, snažiac sa dostať projekt ‚späť na správnu koľaj‘“ podľa svojho nereálneho časového plánu. Je známy tým, že vymýšľa „absurdné skratky, ktoré by nikto iný nikdy nezvážil, a snaží sa tak získať späť pár dní alebo týždňov“. Musk používa verbálne útoky a prepúšťanie ľudí, aby sa vyrovnal s vnútorným odporom a súdnymi spormi, a iné taktiky na odstránenie vonkajších prekážok.
Nie je to vždy pekné, ale výsledkom všetkých týchto aktivít je posun vpred, aký sa podarilo dosiahnuť len máloktorému šéfovi. Jeden anonymný zamestnanec opísal Muskovu metódu ako „požiadavku, aby auto prešlo z Los Angeles [do New Yorku] na jedno nabitie, čo je nemožné, ale on vynakladá také veľké úsilie, že auto dorazí až do Nového Mexika“.
Vesmírne preteky sa začali
Navyše ide o skutočné vesmírne preteky, v ktorých sa o pozíciu uchádzajú aj ďalší hráči. Richard Lu, generálny riaditeľ spoločnosti PowerBank Corporation, poukázal na to, že do vesmíru už bol bez veľkého rozruchu vypustený jeden satelit určený na výpočty umelej inteligencie.
Spoločnosťou stojacou za týmto satelitom bola Smartlink AI a satelit bol vypustený v decembri na nízku obežnú dráhu Zeme.
„Nie je to len teória – satelit Orbit AI je už v prevádzke, vyrába solárnu energiu a vykonáva výpočty umelej inteligencie vo vesmíre,“ pripomenul Lu.
Čoskoro sa k nemu pridá mnoho ďalších satelitov využívajúcich solárnu energiu vo vesmíre.