Mnohí z respondentov uvádzali, že im ruženec pomáha zvládať smútok, stres i každodenné životné skúšky.
Zvlášť silné bolo svedectvo jednej účastníčky, ktorá po strate manžela priznala: „Modlitba ruženca mi zachránila život. Bez nej by som nezvládla ten smútok a prázdnotu.“
Pri porovnávaní s východnými meditačnými praktikami sa môže zdať, že ruženec je len akási kresťanská verzia mantry. To je však hlboký omyl. Hoci aj ruženec využíva opakovanie slov, nejde o techniku navodenia tranzu.
Kresťanská modlitba nikdy nesmeruje k vyprázdneniu mysle či k stavu „ničoty“. Naopak, modliaci sa vstupuje do osobného dialógu s Bohom, rozjíma o tajomstvách života Krista a Panny Márie a ponára sa do živého vzťahu s Láskou.
Ruženec nie je technika, ale vzťah. Nie je únikom z reality, ale cestou, ako životom prechádzať s Kristom.
Ako povedal hlavný autor štúdie páter Lluís Oviedo: „Je čas prekonať umelé rozdelenie medzi modlitbou a angažovanosťou, medzi vierou a empatiou. Ruženec nie je útek do súkromnej zbožnosti – je to cesta k Božiemu pokoju, ktorý premieňa aj náš vzťah k druhým.“
Jedným z prekvapení štúdie bolo i to, že ruženec si našiel miesto aj medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi: viac ako 60 percent respondentov malo titul magister alebo vyšší. Tým sa vyvracia omieľaný mýtus, že ruženec je „modlitba babičiek“ alebo niečo, čo patrí do starej éry.
Ruženec je dostupný, jednoduchý, bez potreby špeciálnych pomôcok. Netreba kurz, telefón ani predplatné. Stačí ochota modliť sa a otvoriť srdce a desať prstov, aby ste sa nemodlili menej či viac.
V čase, keď mnohých trápia obavy, keď majú vnútorné napätie či bojujú s veľkou únavou, Cirkev nám ponúka starobylý liek, ktorý nám pomôže nájsť ten známy a často skloňovaný „svätý pokoj“.
Ruženec je krásny rozhovor. Ruženec upriamuje našu pozornosť na Boha, a tým dáva odpovede aj na otázky o našom živote.
Ruženec je vzácny rozhovor, je to dôverné stretnutie s Pannou Máriou, ktorá ukazuje na Ježiša.
Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.
