Kapitán Majtán: Turbulencie lietadlo neohrozia. Strach z lietania sa dá prekonať

Turbulencie sú prirodzeným javom v atmosfére. Možno ich prirovnať k vlnám na mori alebo k nerovnostiam na ceste. Vzduch nie je nehybný, ale neustále sa pohybuje, mení smer a rýchlosť. Keď lietadlo preletí cez oblasť nerovnomerného prúdenia, cestujúci môžu cítiť otrasy alebo krátkodobé pohyby lietadla.

Hoci turbulencie môžu byť nepríjemné a niekedy aj intenzívne, vo väčšine prípadov nepredstavujú ohrozenie samotného lietadla. Moderné dopravné lietadlá sú konštruované a certifikované tak, aby odolávali zaťaženiu výrazne vyššiemu, než aké sa bežne vyskytuje počas turbulencií.

Najväčším rizikom turbulencií preto nie je poškodenie lietadla, ale možné zranenie nepripútaného cestujúceho alebo člena posádky. Z tohto dôvodu piloti a palubná posádka venujú turbulenciám veľkú pozornosť a podľa potreby upravujú trasu, výšku letu alebo rozsvietia signalizáciu na pripútanie.

Strach z turbulencií je z ľudského hľadiska pochopiteľný, najmä ak človek lieta iba zriedka. Z odborného hľadiska však turbulencie vo väčšine prípadov predstavujú skôr otázku komfortu než bezpečnosti letu.

Odporúčate mať bezpečnostný pás zapnutý počas celého letu, aj keď nesvieti kontrolka na pripútanie?

Áno. Odporúčam mať bezpečnostný pás zapnutý počas celého času, keď cestujúci sedí na svojom mieste, aj keď práve nesvieti signalizácia na pripútanie.

Turbulencie sa môžu objaviť aj nečakane, napríklad v úplne čistej oblohe, kde ich nie je možné vopred vizuálne rozpoznať. Takýto jav sa označuje ako turbulencia v čistej oblohe. Lietadlo môže krátko zmeniť svoj pohyb ešte skôr, než má posádka možnosť rozsvietiť signalizáciu.

Bezpečnostný pás je najjednoduchšou a zároveň najúčinnejšou ochranou pred zranením. Nemusí byť utiahnutý nepríjemne, ale mal by zostať zapnutý tak, aby cestujúceho udržal na sedadle pri náhlom pohybe lietadla.

Ľudia sa často zľaknú aj rôznych zvukov počas letu. Ktoré z nich sú úplne normálne a prečo vznikajú?

Počas letu je úplne prirodzené, že cestujúci počujú množstvo rôznych zvukov. Lietadlo je komplexný technický systém, v ktorom spolupracujú mechanické, hydraulické, elektrické, pneumatické a elektronické zariadenia. Väčšina zvukov, ktoré môžu najmä menej skúsených cestujúcich prekvapiť, je úplne bežnou súčasťou prevádzky.

Ešte pred vzletom môže byť počuť spustenie motorov, ventilátorov, klimatizácie alebo pomocnej energetickej jednotky lietadla. Pri pohybe po letisku cestujúci môžu počuť zmenu výkonu motorov, brzdenie alebo pohyb mechanických častí lietadla.

Po štarte býva počuť výraznejší mechanický zvuk a niekedy aj mierne vibrácie, keď sa podvozok zasúva do trupu lietadla. Po jeho zasunutí sa zatvoria kryty podvozku, čo môžu sprevádzať ďalšie krátke zvukové prejavy.

Krátko po vzlete piloti zvyčajne znížia výkon motorov z režimu potrebného na vzlet na výkon určený na ďalšie stúpanie. Cestujúci môže mať pocit, že motory náhle stíchli alebo že lietadlo stráca výkon. V skutočnosti ide o úplne štandardný a plánovaný postup.

Počas stúpania sa postupne zasúvajú vztlakové klapky. Aj ich pohyb môže vytvárať mechanické alebo aerodynamické zvuky. Podobné zvuky cestujúci opäť počuje pred pristátím, keď sa klapky vysúvajú a lietadlo sa pripravuje na let nižšou rýchlosťou.

Pred pristátím je výrazne počuť aj vysunutie podvozku. Tento zvuk môže byť hlasnejší a môže ho sprevádzať jemné chvenie alebo zmena hluku prúdiaceho vzduchu. Nejde o poruchu, ale o bežnú súčasť prípravy na pristátie.

Po pristátí môže cestujúci počuť hlasnejší zvuk motorov, keď sa použije spätný ťah, a zároveň cítiť intenzívnejšie brzdenie. Aj to je normálny spôsob spomaľovania lietadla.

Bežné sú aj zvuky klimatizácie, ventilátorov, hydraulických čerpadiel, pohybu klapiek, spoilerov alebo zmeny prúdenia vzduchu okolo trupu. V kabíne môže byť počuť cvaknutie, pískanie, krátke buchnutie alebo zmenu intenzity hluku.

To, čo môže cestujúcemu, ktorý často nelieta, znieť nezvyčajne alebo znepokojivo, je pre posádku väčšinou očakávanou súčasťou letu. Piloti neustále sledujú parametre motorov, lietadlových systémov a priebeh letu. Ak by sa objavila skutočná technická porucha, posádka má presne stanovené postupy, podľa ktorých postupuje.

Mnohí cestujúci opisujú pocit, že lietadlo sa nachvíľu prepadlo. Čo sa vtedy v skutočnosti deje?

Pocit krátkeho „prepadnutia“ je vo väčšine prípadov spôsobený tým, že lietadlo preletí cez oblasť, kde sa zmení smer alebo rýchlosť prúdenia vzduchu.

Atmosféra nie je nehybná. Vzduch sa pohybuje horizontálne aj vertikálne a lietadlo môže na krátky okamih vletieť do zostupného prúdu alebo do oblasti turbulencie. Cestujúci môže tento pohyb vnímať ako náhle klesnutie.

Ľudský organizmus je veľmi citlivý na zmenu zrýchlenia. Preto môže aj pomerne malá zmena pohybu vyvolať výrazný pocit v žalúdku, ktorý je podobný jazde výťahom, prejazdu autom cez horizont alebo pohybu na horskej dráhe.

Neznamená to však, že lietadlo nekontrolovane padá. Vo väčšine prípadov ide iba o krátku zmenu vertikálnej rýchlosti alebo zaťaženia. Skutočná zmena výšky môže byť veľmi malá, hoci subjektívny pocit cestujúceho je výrazný.

Lietadlo si pritom zachováva potrebnú doprednú rýchlosť, vztlak aj ovládateľnosť. Automatický pilot alebo piloti vykonávajú malé korekcie riadenia a bezpečne pokračujú v lete.

Podobný pocit môže vzniknúť aj krátko po vzlete, keď posádka zníži výkon motorov z režimu potrebného na vzlet na výkon určený na stúpanie. Súčasne sa môže mierne zmeniť uhol stúpania lietadla. Cestujúcemu sa môže zdať, že lietadlo prestalo stúpať alebo začalo klesať, hoci v skutočnosti naďalej bezpečne naberá výšku.

Počas turbulencie sa piloti nesnažia udržať lietadlo za každú cenu úplne bez pohybu. Dôležité je bezpečne preletieť danou oblasťou bez prudkých a zbytočných zásahov do riadenia. Určitý pohyb lietadla je preto prirodzený.

Pre cestujúceho je v takej situácii najdôležitejšie zostať pokojný, sedieť na svojom mieste a mať zapnutý bezpečnostný pás.

Je pristátie najrizikovejšou časťou letu alebo je to len mýtus?

Vzlet a pristátie patria medzi najnáročnejšie fázy letu, pretože sa lietadlo nachádza bližšie k zemi, mení svoju konfiguráciu a posádka vykonáva viac úkonov v kratšom čase. To však neznamená, že ide o nebezpečné fázy letu.

Piloti sa na vzlety a pristátia intenzívne pripravujú počas základného výcviku, typového výcviku aj pravidelných kontrol v leteckom simulátore. Trénujú pritom nielen štandardné postupy, ale aj nepriaznivé počasie, silný vietor, technické poruchy, prerušený vzlet alebo prerušené pristátie.

Pred každým pristátím posádka vyhodnocuje počasie, stav dráhy, vietor, dohľadnosť, hmotnosť lietadla a ďalšie prevádzkové podmienky. Ak nie sú splnené bezpečnostné kritériá alebo priblíženie nie je stabilizované, piloti pristátie prerušia a vykonajú opakovaný okruh. Takýto postup nie je prejavom problému, ale správneho profesionálneho rozhodnutia.

Moderné dopravné lietanie je založené na prísnych postupoch, kontrolných zoznamoch, výcviku a vzájomnej kontrole členov posádky. Vzlet aj pristátie sú preto štandardné a dôkladne riadené fázy každého letu.

Ako piloti postupujú, keď sa na trase objaví búrka? Je bezpečné cez ňu letieť alebo ju vždy oblietajú?

Búrkové oblaky patria medzi meteorologické javy, ktorým sa piloti venujú s mimoriadnou pozornosťou. Môžu obsahovať silné vzostupné a zostupné prúdy, intenzívne turbulencie, krupobitie, námrazu, blesky a prudké zmeny smeru alebo rýchlosti vetra.

Preto sa cez aktívne jadro búrky zámerne nelieta. Piloti sa mu vyhýbajú a oblietajú ho v bezpečnej vzdialenosti.

Moderné dopravné lietadlá sú vybavené palubným meteorologickým radarom. Ten pilotom nezobrazuje klasický obraz oblaku, ale intenzitu zrážok pred lietadlom. Podľa farieb, tvaru a intenzity zobrazenia môže posádka vyhodnotiť, kde sa nachádza najsilnejšia búrková činnosť a ktorým oblastiam sa treba vyhnúť.

Piloti zároveň pracujú s meteorologickými predpoveďami pripravenými pred letom, aktuálnymi správami o počasí, so satelitnými údajmi, s hláseniami iných lietadiel a informáciami od riadenia letovej prevádzky.

Ak sa búrka nachádza na plánovanej trase, posádka môže požiadať o zmenu smeru, výšky alebo celej časti trasy. Niekedy postačí menšia odchýlka, inokedy je potrebné obletieť rozsiahlejší búrkový systém. Pre cestujúceho to môže znamenať, že let bude o niekoľko minút dlhší.

Cestujúci si môže všimnúť, že lietadlo mení smer, aj keď z okna nevidí žiadnu búrku. Búrkový oblak môže byť skrytý v inej oblačnosti, môže sa nachádzať desiatky kilometrov pred lietadlom alebo môže byť dobre rozpoznateľný iba na palubnom radare.

Zmena trasy preto neznamená, že nastal problém. Naopak, znamená to, že posádka situáciu včas vyhodnotila a prijala preventívne opatrenie.

Ak sa búrka nachádza v blízkosti cieľového letiska, piloti môžu znížiť rýchlosť, vyčkávať v bezpečnej oblasti alebo zmeniť poradie priblíženia. Ak podmienky nie sú vhodné na bezpečné pristátie, lietadlo môže pristátie prerušiť, pokračovať na náhradné letisko alebo sa v krajnom prípade vrátiť.

Čo pre lietadlo znamená zásah bleskom?

Zásah bleskom spravidla neznamená bezprostredné ohrozenie lietadla. Dopravné lietadlá sú skonštruované a certifikované tak, aby zvládli aj zásah bleskom. Piloti sa však búrkam nevyhýbajú iba pre blesky, ale najmä pre silné prúdenie vzduchu, turbulencie a možné krupobitie.

Pre cestujúceho je najdôležitejšie rešpektovať pokyny posádky a po rozsvietení signalizácie si okamžite zapnúť bezpečnostný pás. Ak lietadlo búrku oblieta alebo let trvá dlhšie, ide o preventívne rozhodnutie prijaté v záujme bezpečnosti a komfortu cestujúcich.

Ako by sa mali ľudia sediaci v lietadle správať počas letu?

Cestujúci by mali predovšetkým venovať pozornosť bezpečnostnej inštruktáži, aj keď už v minulosti lietadlom cestovali. Rozmiestnenie núdzových východov a bezpečnostného vybavenia sa môže pri jednotlivých typoch lietadiel líšiť.

Je vhodné všimnúť si, kde sa nachádza najbližší núdzový východ, a to nielen pred cestujúcim, ale aj za ním. Príručná batožina musí byť bezpečne uložená, aby neblokovala uličky alebo núdzové východy.

Počas sedenia by mal mať cestujúci zapnutý bezpečnostný pás. Ak sa rozsvieti signalizácia na pripútanie, mal by sa čo najskôr vrátiť na svoje miesto a rešpektovať pokyny palubnej posádky.

Cestujúci by nemali vstávať počas vzletu, pristátia ani počas silnejších turbulencií. Mali by rešpektovať zákaz fajčenia, pravidlá používania elektronických zariadení a nepožívať nadmerné množstvo alkoholu.

Veľmi dôležité je nechať posádku vykonávať jej prácu a riadiť sa jej pokynmi. Palubná posádka nie je v lietadle iba na poskytovanie občerstvenia. Je profesionálne vyškolená na riešenie požiaru, zdravotných problémov, evakuácie, turbulencií aj ďalších mimoriadnych situácií.

V prípade neštandardnej situácie by mal cestujúci zostať pokojný, počúvať pokyny a nekonať svojvoľne. Pokyny posádky sú vždy zamerané na ochranu cestujúcich.

Akú jednu radu by ste dali človeku, ktorý má z lietania veľký strach a pred každým letom pociťuje stres?

Odporučil by som opierať sa o fakty, nie iba o emócie a predstavy. Lietanie je výsledkom desaťročí technického vývoja, prísnych predpisov, pravidelnej údržby lietadiel, kontrol a intenzívneho výcviku posádok.

Každý let je vopred starostlivo pripravený. Posádka vyhodnocuje počasie, množstvo paliva, technický stav lietadla, plánovanú trasu aj náhradné letiská. Počas letu sú nepretržite sledované všetky dôležité parametre.

Človeku, ktorý má veľký strach z lietania, môže výrazne pomôcť aj to, keď lepšie pochopí, čo sa počas jednotlivých fáz letu deje. Neznámy zvuk, náklon lietadla alebo turbulencia potom nemusia automaticky vyvolať pocit ohrozenia.

Existujú aj špecializované kurzy zamerané na odbúranie strachu z lietania. Ich súčasťou bývajú stretnutia s pilotmi, so psychológmi alebo s odborníkmi na letectvo a v niektorých prípadoch aj návšteva profesionálneho leteckého simulátora.

V simulátore si človek môže pod vedením skúseného pilota v bezpečnom prostredí vyskúšať jednotlivé fázy letu, vidieť prácu posádky, pochopiť fungovanie lietadla a oboznámiť sa so situáciami, ktoré ho počas reálneho letu znepokojujú.

Takáto skúsenosť často pomáha odstrániť strach z neznámeho a budovať dôveru v lietadlo, posádku a celý systém bezpečnosti civilného letectva.

Čo odporúčajú psychológovia?

Strach z lietania často súvisí aj s inými psychickými problémami, ako sú panické poruchy, úzkosti či fóbie. Podľa psychológov je preto pred letom vhodné obmedziť nadmerný príjem kofeínu a alkoholu, ktoré môžu úzkosť ešte zosilniť.

Zároveň je dôležité dopriať si dostatok spánku a na letisko prísť s časovou rezervou, aby zbytočný zhon nezvyšoval stres. A čo radí odborníčka tým, ktorých úzkosť prepadá už niekoľko dní pred letom?

„Pomáha pracovať s myšlienkami, naučiť sa relaxačné techniky, získať si fakty o lietaní, ktoré znížia mýty a katastrofické presvedčenia, a plánovať upokojujúce aktivity. Ak úzkosť výrazne narúša fungovanie, odporúčam vyhľadať odborníka ešte pred cestou,“ hovorí Barbara Budinská, klinická psychologička z Nemocnice AGEL Levice.

„Dychové cvičenia alebo techniky všímavosti môžu veľmi pomôcť. Spomalia dych, upokoja telo aj myseľ, odpútajú pozornosť a sústredia nás na prítomný okamih, nie na katastrofické scenáre,“ vysvetľuje Slávka Pecárová, klinická psychologička z Nemocnice AGEL Levice.

Veľkú úlohu zohrávajú aj blízki ľudia, ktorí cestujú s niekým, koho trápi strach z lietania. Je dôležité nesnažiť sa situáciu zľahčovať frázami typu „to nič nie je“ alebo „prečo sa bojíš“. Namiesto toho by mali byť empatickí, rozptýliť ustráchaného rozhovorom, hrou alebo pripomenutím pokojného dýchania.

Strach z lietania často vychádza z mýtov. „Ľudia si vo všeobecnosti myslia, že lietadlá padajú často, že turbulencie sú životu nebezpečné alebo že zásah bleskom môže spôsobiť pád lietadla. V skutočnosti je však letecká doprava jednou z najbezpečnejších foriem cestovania a lietadlá sú konštruované tak, aby zvládli aj extrémne podmienky,“ dodávajú psychologičky.

„U niektorých ľudí sa dá strach z lietania natoľko zvládnuť, že ich viac neobmedzuje. Niektorí ho dokonca úplne prekonajú, iní sa ho naučia úspešne zvládať,“ dodáva na záver Budinská.