Šťava prítomná v celej rastline navyše obsahuje fototoxické furanokumaríny, ktoré na slnečnom svetle spôsobujú závažné poleptanie ľudskej kože a tvorbu bolestivých pľuzgierov. Tatranský národný park (TANAP) na sociálnej sieti informoval o odstraňovaní boľševníka v polovici júla a začiatkom tohto mesiaca vyzval občanov na odstraňovanie rastliny napríklad botanický ústav Akadémie vied ČR, keďže na štátnej úrovni k systematickému kynoženiu mnohých inváznych druhov stále nedochádza.

Zdravá, ale invázna

Podobný príbeh stojí za mnohými inváznymi rastlinami. Aj za slnečnicou hľuznatou, známou ako topinambur, pričom táto rastlina, pôvodom z územia stredoamerických Aztékov, bola na Slovensku v rokoch 2011 až 2014 zaradená na zoznam inváznych a jej pestovanie bolo zakázané.

Hoci je dnes táto vitamínová bomba nápomocná pri reumatizme, cukrovke či potrebe odvodňovania tela opäť legalizovaná, naďalej sa správa ako invázna a pri jej pestovaní treba dbať na to, aby sa nekontrolovateľne nešírila.

Na celoeurópskom zozname niekoľkých desiatok inváznych druhov živočíchov a rastlín topinambur nenájdeme, v Českej republike však spôsobuje vrásky na čele správcom chránených území, kde vytvára súvislé jednodruhové porasty s rozlohou menších lesov. Hoci sa takýmto porastom tešia napríklad diviaky pochutnávajúce si na podzemných hľuzách, topinambury vytláčajú pôvodné rastlinstvo a menia prírodné podmienky v oblasti. Praha tak tento druh slnečnice zaradila na národný zoznam inváznych rastlín a na opatrenia cielené na zmiernenie jeho šírenia vynakladá štát nemalé peniaze.

Drobní nepriatelia

Suchozemské ani vodné invázne rastliny – byliny alebo dreviny – však ľudí príliš nestrašia. Inak je to s hmyzom, ktorý okrem pôvodných európskych drevín a živočíchov ohrozuje aj človeka. Dňa 22. júla bol po Maďarsku potvrdený výskyt ázijského krasoňa jaseňového už aj na Slovensku, kde ohrozuje viac ako dve percentá lesných porastov.

Typickým príznakom jeho prítomnosti sú výletové otvory v tvare písmena D, žltnutie, rednutie alebo usychanie koruny jaseňa, o čom treba včas upovedomiť Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). Na Slovensko sa dostal pre pohyb tovaru.

Nie každý nepôvodný druh je zároveň aj invázny. Invázia je totiž podľa knihy Invázne a nepôvodné druhy v lesoch Slovenska: hmyz – huby – rastliny z dielne Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene „vniknutie a rozšírenie škodcu vo veľkom množstve do určitého priestoru“ a invázny druh je „nepôvodný druh, ktorého zavedenie alebo samovoľné šírenie ohrozuje biologickú rozmanitosť“.

Slovenskí lesníci zároveň upozorňujú, že úniový zoznam obsahuje iba invázne druhy „vzbudzujúce obavy“ Bruselu a mnoho druhov sa tam napriek takmer každoročnej aktualizácii zoznamu nedostane.

Z dôvodu otepľovania sa rozširuje oblasť výskytu u nás nepôvodného druhu priadkovčeka dubového – o jeho húseniciach nebezpečných aj pre človeka sa na Slovensku písalo ešte na začiatku tohto storočia. Hoci podľa spomenutej knihy z roku 2018 sa trvalo nevyskytoval v Poľsku ani na Slovensku, od polovice júla je rozsiahly výskyt „larvy z pekla“ – pre ktorú v Dánsku vytvárajú špeciálnu aplikáciu a vysťahúvajú ľudí – vo viacerých častiach Poľska potvrdený, a to aj v Malopoľskom vojvodstve susediacom so Slovenskom.

V strednej Európe tento rok zaznamenali častejší výskyt rodu kliešťov Hyalomma, ktoré sú väčšie ako domáce kliešte a svoje obete prenasledujú. Zatiaľ však nie je jasné, či ide iba o jedince prinesené v perí vtákov z južnej Európy a Afriky alebo sa už z dôvodu otepľovania začal v našom podnebí rozmnožovať a udomácňovať sa.

Tak ako pri iných druhoch platí, že jeho výskyt bude treba aktívne sledovať na národnej úrovni, nespoliehať sa na celoeurópske zoznamy, ale uprednostniť hlas domácich vedcov. S čoraz čulejším pohybom tovaru a ľudí aj pre otepľovanie bude nepôvodných a inváznych druhov pribúdať a bude treba hľadať cesty, ako ich kynožiť a zmierňovať ich vplyv na zdravie ľudí a hospodárstvo.